Podľa RÚZ je problémom aj nízka efektivita výberu daní. Prezident únie poukázal na to, že viac ako polovica daňových príjmov vrátane sociálnych odvodov pochádza zo zaťaženia práce. „Vysoké daňové a odvodové zaťaženie zamestnancov a firiem znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky a brzdí investície,“ uviedol.
Investori strácajú záujem o Slovensko
Zamestnávatelia zároveň upozorňujú na zhoršujúcu sa investičnú atraktivitu krajiny. Podiel spoločností, ktoré plánujú investovať na Slovensku, podľa údajov prezentovaných RÚZ za posledných päť rokov klesol z 82 na 59 percent. Počet firiem, ktoré by na Slovensku vôbec neinvestovali, vzrástol zo 17 percent v roku 2021 na viac ako 40 percent.
Slovensko podľa zamestnávateľov zaostáva aj v získavaní priamych zahraničných investícií. V prepočte na jedného obyvateľa získalo Poľsko približne o 80 percent viac investícií, pričom ešte lepšie výsledky dosiahli Česká republika a Maďarsko.
Za príčiny poklesu investičnej aktivity označila RÚZ neistotu súvisiacu s konsolidáciou verejných financií, rastúcim daňovým a odvodovým zaťažením a vysokými cenami energií. Tie podľa zamestnávateľov znižujú schopnosť slovenských podnikov konkurovať firmám zo Spojených štátov alebo Číny, kde sú ceny energií výrazne nižšie.
Rast ako podmienka vyššej životnej úrovne
Viceprezident RÚZ Róbert Spišák zdôraznil, že ekonomický rast nie je samoúčelný, ale predstavuje základný predpoklad zvyšovania životnej úrovne.
„Rast zvyšuje mzdy a bez rastu je sociálny štát len veľmi ťažko udržateľný,“ povedal Spišák. Na ilustráciu uviedol modelový príklad dvoch krajín, z ktorých jedna rastie tempom dve percentá ročne a druhá stagnuje. Po 35 rokoch by podľa neho bola ekonomika rastúcej krajiny približne dvojnásobne väčšia.
Spišák zároveň poukázal na rozsah zadlžovania verejných financií. Podľa neho sa po očistení o infláciu zvýšili výdavky verejnej správy od predpandemického obdobia o viac ako 30 percent, pričom krajina nezaznamenala primeraný nárast počtu obyvateľov ani rozvoj verejnej infraštruktúry.
„Veľká časť dlhu išla jednoducho do spotreby,“ skonštatoval. Podľa jeho výpočtu vzniká pri priemernej hrubej mzde 1 600 eur každú minútu nový verejný dlh vo výške siedmich mesačných platov.
Polarizácia komplikuje reformy
RÚZ upozornila aj na negatívne ekonomické dôsledky spoločenskej polarizácie. Spišák s odvolaním sa na analýzy Inštitútu DEKK pripomenul, že Slovensko patrí podľa medzinárodných porovnaní medzi najpolarizovanejšie krajiny Európy.
„Nedôvera a polarizácia zvyšujú politickú neistotu, komplikujú prijímanie reforiem a znižujú schopnosť krajiny dosahovať konsenzus pri dôležitých zmenách,“ konštatoval.
Predstavitelia zamestnávateľov upozorňujú, že Slovensko sa dostáva do začarovaného kruhu. Nedostatok dôvery komplikuje prijímanie reforiem, slabé reformy znižujú ekonomický výkon a následne rastie frustrácia verejnosti. Výsledkom je prostredie, v ktorom sa firmy zdráhajú investovať a politici čoraz častejšie reagujú na krátkodobé nálady namiesto dlhodobých problémov.
Kiraľvarga v tejto súvislosti vyzval na otvorenejšiu diskusiu o stave krajiny. „Predpokladom obnovenia súdržnosti spoločnosti je hovoriť si pravdu,“ zdôraznil. Podľa neho Slovensko čelí kombinácii ekonomických a demografických problémov, ktoré si vyžadujú rozhodnutia založené na dátach, nie na politických preferenciách.
Zamestnávatelia žiadajú päť kľúčových opatrení
Viceprezident RÚZ Jozef Špirko kritizoval výsledky nedávnych rokovaní tripartity. Pripomenul, že zamestnávatelia spolu s ministerstvom hospodárstva pripravili viac ako 200 návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia, pričom do legislatívnych návrhov sa dostalo iba 11 opatrení.
RÚZ preto požaduje prijatie piatich zásadných zmien: zrušenie transakčnej dane, ktorú označuje za škodlivé konsolidačné opatrenie; obnovenie rovnej dane pre právnické aj fyzické osoby; zjednodušenie systému DPH a odstránenie viacerých sadzieb dane; reformu pracovnoprávnej legislatívy vrátane oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; a napokon rozsiahlu debyrokratizáciu a znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov.
Podľa Špirka tieto opatrenia neslúžia iba záujmom podnikateľov, ale majú priamy dosah na rast miezd, zamestnanosti a budúcich dôchodkov. „Budúce dôchodky aj platy závisia od toho, ako bude rásť ekonomika. To nie je len požiadavka zamestnávateľov, ale každého občana, ktorý chce mať vyšší príjem a vyšší dôchodok,“ povedal.
Predstavitelia RÚZ vyzvali vládu, aby neodkladala diskusiu o prorastových reformách a pripravila konkrétne legislatívne návrhy ešte pred jesennou schôdzou parlamentu. Podľa zamestnávateľov Slovensko nemá priestor na ďalšie odklady, ak chce obnoviť dôveru investorov a zabezpečiť dlhodobý rast životnej úrovne.
