Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež navštívi Peru, krajinu svojho niekdajšieho pôsobenia

Pápež Lev XIV. by mal v prvej polovici novembra navštíviť Peru. Po stretnutí so Svätým Otcom vo Vatikáne to oznámil dočasný peruánsky prezident José Balcázar.

Podľa Balcazára by mal pápež v krajine stráviť až 10 dní. Navštíviť má hlavné mesto Lima, svoje niekdajšie pôsobisko Chiclayo a viaceré ďalšie diecézy.

Lev XIV., pôvodne americký kardinál Robert Prevost, bol v minulosti biskupom diecézy Chiclayo na severozápade Peru. Peruánske občianstvo získal v roku 2015.

Balcazár po stretnutí uviedol, že Svätý Otec si Chiclayo pamätá a okrem politických tém hovorili aj o miestnej kuchyni. Rokovanie vo Vatikáne podľa prezidentského úradu trvalo približne dve hodiny.

Pápež má podľa očakávaní ešte tento rok navštíviť aj Uruguaj a Argentínu. Cesta do Peru by tak mala byť súčasťou širšej návštevy Južnej Ameriky.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Británia pošle Ukrajine 150-tisíc dronov, rakety a radary

Británia poskytne Ukrajine do konca roka 2026 spolu 150-tisíc dronov. Oznámil to britský minister obrany Dan Jarvis na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli.

Dodávky budú súčasťou balíka v hodnote 752 miliónov libier, teda približne 996 miliónov dolárov. Balík zahŕňa aj 350 rakiet protivzdušnej obrany a pozemné radarové systémy.

Financovanie pôjde z britskej pôžičky Ukrajine vo výške 2,26 miliardy libier, ktorá je krytá výnosmi zo zmrazených ruských štátnych aktív.

Jarvis predsedal na zasadnutí spolu so svojím nemeckým partnerom. Popri rokovaní sa stretol aj s americkým ministrom obrany Petom Hegsethom a ďalšími ministrami obrany vrátane zástupcov Francúzska a Ukrajiny.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kontrola odhalila nedostatky v tendri na dopravný systém

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zistil viacero porušení zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri zákazke „Automatizovaný systém odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky“. Vyčíta mu neúplný a nejednotný opis predmetu zákazky či neobjektívne a nejasne stanovené kritérium na vyhodnotenie ponúk. Informovala o tom hovorkyňa úradu Simona Brejová.

ÚVO zároveň vyčíta ministerstvu aj neprimerane krátke predĺženie lehoty na predkladanie ponúk. „Kontrolóri okrem toho konštatovali aj porušenie princípu transparentnosti a proporcionality, keď ministerstvo vnútra zakomponovalo do zmluvy osobitnú podmienku v podobe dodania funkčného testu konceptu bez toho, aby vymedzilo kľúčové požiadavky na jeho realizáciu,“ uviedla Brejová.

Poukázala na to, že úrad vykonal kontrolu nákupu ešte pred uzavretím zmluvy a na základe podnetu, ktorý podalo samotné ministerstvo vnútra. „Samotný proces kontroly, respektíve jej dĺžku, ovplyvnilo vypracovanie rozsiahleho odborného stanoviska, na potrebu ktorého bol kontrolovaný vopred upozornený,“ priblížila hovorkyňa. Zistené skutočnosti mohli podľa úradu ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA sú otvorené stálej vojenskej základni v Poľsku

Poľsko tvrdí, že americké ministerstvo obrany je otvorené návrhu na stálu prítomnosť amerických vojakov v krajine. Po stretnutí s ministrom obrany USA Petom Hegsethom v Bruseli to povedal poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Varšava od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 presadzuje silnejšiu spojeneckú prítomnosť na východnom krídle NATO. Poľský minister uviedol, že s Hegsethom hovoril o kolektívnej obrane a vzájomnej spolupráci. Spojené štáty podľa neho pozitívne reagovali na poľský návrh zriadiť v Poľsku stálu americkú vojenskú základňu.

Kosiniak-Kamysz zároveň zdôraznil, že zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie. Americkí vojaci doteraz pôsobia v Poľsku na rotačnej báze.

Hegseth vo štvrtok oznámil nové preskúmanie rozmiestnenia amerických síl v Európe. Zároveň varoval, že USA môžu zadržať časť svojich príspevkov do NATO, ak niektorí spojenci nebudú plniť svoje záväzky v oblasti obranných výdavkov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Nemecko vysiela lode pre možnú misiu pri Hormuze

Nemecko vysiela do Červeného mora dve vojenské lode v rámci príprav na možnú medzinárodnú operáciu v Hormuzskom prielive. Oznámil to minister obrany Boris Pistorius po tom, čo Spojené štáty a Irán podpísali dohodu o ukončení konfliktu, ktorý narušil dodávky energií a námornú dopravu.

Do oblasti smeruje mínolovka Fulda a zásobovacia loď Mosel. Nemecko zároveň pripravuje nasadenie podvodných dronov, potápačov špecializovaných na likvidáciu mín a tímov na ochranu plavidiel.

Predstavitelia lodnej dopravy a poisťovní upozorňujú, že na obnovenie bezpečnej plavby bude potrebné preveriť a vyčistiť námorné trasy od mín. Podľa odborníkov môže návrat k bežnej lodnej doprave trvať ešte niekoľko týždňov.

Pistorius zdôraznil, že prípadná operácia si vyžiada súhlas Iránu a Ománu a bude závisieť aj od ďalšieho vývoja rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom.

Francúzsko a Británia podporujú vznik mnohonárodnej námornej misie. Diplomati však upozorňujú, že Irán odmieta trvalú prítomnosť zahraničných vojenských síl v Hormuzskom prielive. Grécko medzičasom deklarovalo pripravenosť zapojiť sa do odmínovacích operácií, zatiaľ však neprijalo konkrétne rozhodnutie.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Richter očakáva podporu vlády pri hlasovaní o dôvere

Národná rada SR by mala vláde vysloviť dôveru. Predpokladá to šéf poslaneckého klubu koaličného Smeru Ján Richter.

„Vládu už pri samotnom schvaľovaní návrhu na mimoriadnu schôdzu podporilo 78 poslancov, to znamená, že všetci, ktorí podporujú vládu. Preto reálne predpokladáme, že záver tejto mimoriadnej schôdze bude o tom, že vláda bude mať vyslovenú podporu a bude môcť dokončiť mandát, ktorý má,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Zároveň zdôvodnil aj skrátenie rozpravy na 12,5 hodiny, ktoré parlament schválil na jeho návrh. Pripomenul, že Národná rada vo februári rokovala o odvolávaní vlády a poslanci vláde hlasovaním vyjadrili dôveru. „Sme toho názoru, že od februára sa nič rapídne nezmenilo na tom, aby bolo potrebné niekoľko dní hovoriť o všetkom možnom, len možno nie o merite veci, ktorým je vyslovenie dôvery vláde ako takej,“ argumentoval.

Kabinet požiadal o vyslovenie dôvery pre povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Verejný dlh sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy a vláde po skončení dvojročnej výnimky vznikla povinnosť požiadať parlament o dôveru.

Skupina opozičných poslancov sa pre nečinnosť kabinetu obrátila na Ústavný súd. Ten v stredu rozhodol, že vláda musí o dôveru požiadať bez zbytočného odkladu. Kabinet následne ešte v ten večer schválil príslušný návrh.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.