Preskočiť na obsah
  |  

Dôvera prešla, no opozícia tvrdí, že vláda zamlčala stav financií

Opozícia ostro kritizovala vládu po hlasovaní o vyslovení dôvery, ktoré súviselo s vysokým verejným dlhom Slovenska. Podľa predstaviteľov strán Slovensko, KDH, PS a SaS kabinet nepredložil žiadny konkrétny plán ani opatrenia na ozdravenie verejných financií, hoci sa nachádzame v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy.

Michal Šipoš (Hnutie Slovensko) označil parlamentnú rozpravu za frašku a vyhlásil, že členovia vlády neponúkli jediný presvedčivý argument, prečo by mali pokračovať vo funkcii.

Predseda KDH Milan Majerský upozornil, že dôvera vláde sa má opierať o výsledky a vierohodný plán, ktorý podľa neho chýbal.

Poslanec Štefan Kišš (PS) odkázal Smeru-SD, že mal dve dekády na to, aby posunul Slovensko dopredu. „Dnešnému hlasovaniu malo predchádzať predloženie plánu ozdravných opatrení vládou, ich prezentácia, rozprava o nich a ich schválenie,“ okomentoval poslanec Marián Viskupič (SaS).

Za dôveru vláde hlasovalo 78 poslancov, proti bolo 54 zákonodarcov.

(tasr, mja)

  |  

Pellegrini nastúpil na ďalší výcvik, dva týždne strávi v teréne

Prezident Peter Pellegrini pokračuje vo svojom zapojení do projektu Národných obranných síl. Vo výcvikovom priestore Turecký Vrch absolvuje druhú fázu výcviku, počas ktorej si bude v najbližších dvoch týždňoch prehlbovať znalosti a praktické zručnosti získané v predchádzajúcich kurzoch.

Hlava štátu zdôraznila, že svojou účasťou chce podporiť pripravenosť občanov podieľať sa na ochrane krajiny a zvládaní mimoriadnych situácií.

Pellegrini pripomenul, že na aktuálnu etapu nadväzuje základný výcvik aj zdokonaľovací kurz, ktoré absolvoval na 91. ženijnom pluku v Seredi.

Projekt Národných obranných síl má posilňovať schopnosť štátu reagovať na bezpečnostné hrozby, prírodné katastrofy či krízové situácie.

(mja)

  |  

Izrael sa podľa Netanjahua nestiahne z Libanonu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol možnosť stiahnutia izraelských jednotiek z bezpečnostného pásma na juhu Libanonu. Podľa jeho slov zostane armáda v oblasti dovtedy, kým si to budú vyžadovať bezpečnostné potreby Izraela, informuje portál Jerusalem Post.

Vyhlásenie zaznelo v čase rastúcich nezhôd medzi Izraelom a Spojenými štátmi po uzavretí americko-iránskej dohody, ktorá počíta aj s ukončením bojov v Libanone.

Izraelská armáda zároveň zverejnila mapu bezpečnostnej zóny, ktorá siaha približne 10 kilometrov do libanonského vnútrozemia. Tel Aviv tvrdí, že jej cieľom je zabrániť útokom Hizballáhu a pašovaniu zbraní.

Prezident USA Donald Trump medzitým opakovane naznačil, že Izrael by mal postupovať umiernenejšie a obmedziť rozsiahle útoky v Libanone.

Podľa zdrojov blízkych Netanjahuovi však Izrael nemá v úmysle ustúpiť zo svojich bezpečnostných požiadaviek a vedie s Washingtonom tvrdé rokovania o ďalšej vojenskej prítomnosti v regióne.

(mja)

  |  

Pistorius žiada plán pre NATO, Európa má niesť väčší diel obrany

Európski spojenci v NATO sa musia pripraviť na obdobie, v ktorom budú niesť väčší diel zodpovednosti za vlastnú obranu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v Bruseli upozornil na to, že prípadné obmedzenie amerického vojenského angažovania v Európe si vyžaduje dôkladne pripravený a koordinovaný plán.

Podľa neho je kľúčové zabrániť vzniku medzier v obranných schopnostiach. Tie by mohli nastať, ak by Spojené štáty stiahli časť svojich kapacít skôr, ako ich európski spojenci dokážu nahradiť.

Pistorius zdôraznil, že členské štáty NATO si uvedomujú potrebu posilniť konvenčné odstrašenie a obranu, no takýto proces si vyžiada čas a značné investície.

(reuters, mja)

  |  

Netanjahu: Udržiavanie úzkych vzťahov s USA je kľúčové

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa pokúsil zmierniť rastúce napätie medzi Izraelom a Spojenými štátmi po uzavretí dohody medzi Washingtonom a Teheránom, informuje web Straits Times.

Netanjahu zdôraznil, že napriek názorovým rozdielom zostáva partnerstvo s USA kľúčové pre bezpečnosť krajiny, a ocenil podporu, ktorú Amerika poskytla počas konfliktu na Blízkom východe.

Dohoda však vyvolala v Izraeli rozsiahlu kritiku. Analytici aj viacerí členovia vládnej koalície upozorňujú, že dokument síce rieši otázku obohateného uránu, no nerieši iránsky raketový program, ktorý Izrael považuje za jednu z hlavných bezpečnostných hrozieb.

Situáciu ešte viac vyostrili výroky prezidenta Donalda Trumpa, ktorý verejne kritizoval izraelské operácie v Libanone a naznačil, že Netanjahu v niektorých prípadoch zachádza priďaleko.

Napriek tomu izraelský premiér zopakoval, že armáda zostane v bezpečnostnej zóne na juhu Libanonu tak dlho, ako to bude potrebné.

(mja)

  |  

Parlament vyslovil vláde dôveru, podporilo ju 78 poslancov

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok večer vyslovili 78 hlasmi dôveru vláde SR. Proti bolo 54 zákonodarcov. Keďže išlo o jediný bod programu, hlasovaním ukončili mimoriadnu 60. schôdzu. Kabinet požiadal parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Rozprava o návrhu sa začala vo štvrtok po 10.00 h a trvala približne osem hodín. Zapájali sa do nej prevažne opoziční poslanci. Vládu opakovane kritizovali za to, že nezvláda konsolidáciu verejných financií a situácia na Slovensku sa stále zhoršuje. Kabinetu taktiež vytkli, že o dôveru požiadal s oneskorením niekoľkých mesiacov.

Premiér Robert Fico (Smer) vo svojom úvodnom slove zdôraznil, že súčasná vláda robí dobrú prácu, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, čo oceňuje aj Európska komisia (EK). Po predchodcoch pritom zdedila verejné financie v najhoršom stave v Európskej únii (EÚ). Kritika opozície v tejto oblasti je podľa neho klamlivá, čo dokazujú aj oficiálne štatistiky.

Povinnosť požiadať o dôveru vznikla súčasnej vláde minulý rok v novembri, keď jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Verejný dlh je v najvyššom pásme už dlhšie, v októbri 2025 európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil, že dosiahol 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Vláda odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodala, skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby podal výklad príslušných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

(tasr, mja)