Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chameneí memorandum s USA schválil napriek odlišnému názoru

Najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chameneí vo štvrtok oznámil, že schválil memorandum o porozumení so Spojenými štátmi, hoci mal na veci „odlišný názor“. Viac podrobností však neposkytol.

„V zásade som mal odlišný názor, ale udelil som svoj súhlas na základe záväzku, ktorý mi ctený (iránsky) prezident ako predseda Najvyššej rady národnej bezpečnosti dal v mene seba a ostatných členov, že bude chrániť práva iránskeho národa a Odporového frontu,“ uviedol Chameneí v písomnom vyjadrení prečítanom v štátnej televízii.

Memorandum podpísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu, rovnako jeho americký náprotivok Donald Trump. Tento 14-bodový dokument otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode medzi krajinami.

Podľa vyjadrenia Chameneího prevzal Pezeškiján zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby tento dokument chránil záujmy Teheránu a zaviazal sa, že neustúpi, ak Washington predloží neprimerané požiadavky.

Chameneí vo vyhlásení dodal, že budúce rokovania so Spojenými štátmi sa budú konať priamo, no nebudú znamenať prijatie „postoja nepriateľa“.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ zvažuje tvrdší postup voči Číne, deficit rastie na rekordnú úroveň

Európska únia čoraz intenzívnejšie rieši svoju rastúcu ekonomickú závislosť od Číny. Lídri členských štátov na samite v Bruseli diskutovali o možnostiach sprísnenia obchodných pravidiel a ochranných opatrení voči Pekingu.

Dôvodom je rekordný obchodný deficit, ktorý vlani dosiahol viac než 360 miliárd eur a v tomto roku ďalej rastie.

Situáciu komplikuje aj rozhodnutie Číny obmedziť vývoz vzácnych zemín, od ktorých sú závislé viaceré európske priemyselné odvetvia.

V EÚ síce rastie zhoda, že problém existuje, no členské štáty sa rozchádzajú v otázke riešení. Francúzsko, Taliansko či Holandsko presadzujú tvrdšie opatrenia vrátane ciel alebo kvót, zatiaľ čo Nemecko a Španielsko upozorňujú na potrebu zachovať obchodné vzťahy a dialóg.

Európska komisia zároveň pripravuje revíziu obchodných nástrojov, ktorá by mala posilniť ochranu pred nadmernou závislosťou od jedného dodávateľa.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pravnuk sovietskeho lídra Brežneva skončil v rukách Ukrajincov

Pravnuk bývalého sovietskeho vodcu Leonida Brežneva sa podľa informácií ruských médií ocitol v ukrajinskom zajatí. Anton Milajev, ktorého vychovávala Brežnevova dcéra Galina ako vlastného vnuka, sa mal na jeseň minulého roka prihlásiť do ruskej armády a slúžiť ako ženista, informuje portál Baza.

Rodina o ňom dlhší čas nemala žiadne informácie, keď prestal komunikovať po nasadení na fronte. Jeho matka Irina Kuznecovová následne informovala, že sa nachádza v zajatí na území kontrolovanom ukrajinskou armádou v Chersonskej oblasti.

Príbeh púta pozornosť aj symbolickým rozmerom. Brežnev patril k najvýznamnejším predstaviteľom Sovietskeho zväzu a značnú časť svojej politickej kariéry spojil s Ukrajinou.

(mja)

Minúta  |  

Fico a Zelenskyj riešili obnovu Ukrajiny aj spoločné rokovanie vlád

Predseda slovenskej vlády Robert Fico (Smer) sa vo štvrtok pred zasadnutím Európskej rady v Bruseli stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Fico ocenil vzájomný dialóg, a to napriek tomu, že so Zelenským nemajú na všetky témy rovnaký názor.

Na stretnutí sa podľa Ficových slov venovali praktickým otázkam. Hovorili o príprave spoločného rokovania vlád SR a Ukrajiny, aktuálnej situácii a rozširovaní Európskej únie.

„Dialóg naberá na celkom zaujímavej dobrej kvalite. Ja sa z toho osobne teším, aj keď opakujem, na mnohé veci máme rozdielne názory a verím, že sa s pánom prezidentom Zelenským opäť stretnem v Gdansku budúci týždeň, kde bude ďalší veľký samit, ktorý sa dotýka Ukrajiny,“ uviedol Fico.

V poľskom Gdansku sa 25. a 26. júna uskutoční Konferencia o obnove Ukrajiny. Podujatie sa zameria na odvetvia, ktoré sú najviac postihnuté ruskou agresiou – energetiku, kritickú infraštruktúru a logistiku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Bulharsko bude vetovať ďalší balík sankcií proti Rusku

Bulharsko sa postavilo proti najnovšiemu balíku sankcií Európskej únie voči Rusku. Premiér Rumen Radev vyhlásil, že Sofia využije právo veta, pretože navrhované opatrenia by mohli negatívne zasiahnuť bulharské hospodárstvo.

Najväčšie obavy sa týkajú ruskej spoločnosti Lukoil, ktorá prevádzkuje jedinú rafinériu v krajine a patrí medzi kľúčových dodávateľov pohonných hmôt.

Radev upozornil aj na možné problémy s dodávkami náhradných dielov pre sofijské metro či hnojív pre poľnohospodárstvo.

Kritizoval tiež zaradenie predstaviteľa Ruskej pravoslávnej cirkvi na sankčný zoznam, pričom varoval pred rozširovaním konfliktu do náboženskej oblasti.

Zároveň spochybnil účinnosť doterajších sankcií a položil otázku, či prispeli k ukončeniu vojny. Napriek výhradám však Bulharsko deklaruje podporu spoločným európskym rozhodnutiam týkajúcim sa Ukrajiny vrátane jej integračného procesu do EÚ.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ sa nevie zhodnúť na Rusku, viacerí lídri odmietajú rokovania

Európska únia zatiaľ nie je jednotná v otázke priamej komunikácie s Ruskom o vojne na Ukrajine. Hoci kancelária predsedu Európskej rady Antónia Costu nadviazala obmedzené diplomatické kontakty s Kremľom, viacerí európski lídri upozorňujú, že Moskva zatiaľ neprejavuje žiadny skutočný záujem o mierové rokovania.

Lotyšský premiér Andris Kulbergs, litovský prezident Gitanas Nausėda aj holandský premiér Rob Jetten sa zhodli, že bez jasných signálov z ruskej strany nemá urýchľovanie kontaktov význam.

Podľa nich by rokovania mali nasledovať až po prejavoch ochoty na prímerie alebo seriózne mierové rozhovory. Na druhej strane, rakúsky kancelár Christian Stocker podporil zachovanie komunikačných kanálov, hoci aj on pochybuje o pripravenosti Vladimira Putina rokovať.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová medzitým navrhla vytvorenie jednotného vyslanca EÚ pre kontakty s Moskvou. Volodymyr Zelenskyj sa na samite sústredil najmä na pokrok Ukrajiny v prístupovom procese do EÚ.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.