Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj tlačí na zrýchlený vstup do EÚ a pomoc pred zimou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na summite EÚ vyhlásil, že obranou Ukrajiny sa formuje budúcnosť Európy. Najlepšou bezpečnostnou zárukou pre blok by podľa neho bolo udelenie zrýchleného členstva Kyjevu.

„Chceme túto vojnu ukončiť pred zimou – diplomatickou cestou a vyvíjaním tlaku na Rusko. Chápeme však, s kým máme do činenia,“ povedal.

Hoci veľvyslanci pri EÚ minulý týždeň pokročili v rokovaniach s Ukrajinou a Moldavskom otvorením prvých kapitol, urýchlené pristúpenie naráža na odpor. Maďarsku, pod vedením premiéra Pétera Magyara, sa podarilo zmienku o zrýchlenom vstupe z finálneho vyhlásenia Európskej rady odstrániť. Rada v záveroch iba privítala začiatok prístupových rokovaní založených na zásluhách.

Zelenskyj zdôraznil, že v prípade predĺženia konfliktu bude Ukrajina potrebovať plyn, naftu, energetické zariadenia a najmenej 300 raketových systémov. Vyzval tiež na vyplatenie šiestich miliárd eur z Európskeho mierového fondu a na sprísnenie sankcií.

Samitu predchádzali úspešné ukrajinské dronové útoky hlboko v ruskom vnútrozemí, vrátane útoku na moskovskú rafinériu, čo Zelenskyj prezentoval ako dôkaz ukrajinských schopností aj na stretnutí s Donaldom Trumpom a lídrami G7.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v reakcii na tieto útoky varoval, že Moskva bude proti Ukrajine pravidelne podnikať masívne koordinované údery.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pentagón žiada ďalšie miliardy aj v dôsledku vojny v Iráne

Ministerstvo obrany USA potrebuje 80 miliárd dolárov na pokrytie nákladov spojených s iránskou vojnou a na ďalšie výdavky nesúvisiace s konfliktom.

Zákonodarcom to telefonicky oznámil námestník ministra obrany Stephen Feinberg, o čom s odvolaním sa na informované zdroje referoval denník Wall Street Journal.

Kompletnú doplnkovú žiadosť, ktorá okrem peňazí pre Pentagón zahŕňa aj priority mimo obrany, ako sú poľnohospodárstvo či pomoc pri katastrofách, by mohli Kongresu doručiť v najbližších dňoch.

Vojna v Iráne, ktorú prezident Donald Trump začal po boku Izraela 28. februára, stála podľa aprílových odhadov Pentagónu približne 25 miliárd dolárov. Celkové náklady zostávajú otvorenou otázkou.

Pôvodná žiadosť o dodatočné financovanie vo výške 200 miliárd dolárov narazila na tvrdý odpor zákonodarcov. Riaditeľ rozpočtu Bieleho domu Russell Vought na aprílovom vypočutí priznal, že presný odhad nákladov nemá, pričom obhajoval Trumpovu žiadosť o ročný vojenský rozpočet vo výške 1,5 bilióna dolárov.

Tento navrhovaný rozpočet odráža priority republikánov pred novembrovými voľbami do Kongresu. Strana sa v nich snaží udržať si parlamentnú kontrolu, no čelí rastúcim obavám voličov z vysokých životných nákladov, cien energií a celkového finančného zaťaženia, ktoré so sebou vojenský konflikt prináša.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovenskí lekári prepísali históriu, vykonali unikátny zákrok srdca

Detské kardiocentrum pri Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) zaznamenalo významný medicínsky úspech. Lekári prvýkrát na Slovensku a zároveň aj v Českej republike implantovali pacientke kombináciu adaptívneho prestentu Alterra a chlopne Sapien 3.

Inovatívny katetrizačný zákrok je určený pre pacientov s výrazne rozšíreným výtokom z pravej komory srdca a závažnou poruchou pľúcnej chlopne.

Alterra vytvára vhodný priestor na následné zavedenie chlopne Sapien 3, čím rozširuje možnosti liečby bez potreby otvorenej operácie srdca.

Výkon vykonal tím intervenčných kardiológov pod vedením primára Petra Tittela. Podľa NÚSCH prebehol zákrok bez komplikácií.

Pacientkou bola 34-ročná žena s vrodenou srdcovou chybou, ktorá bola po krátkej hospitalizácii prepustená domov. Odborníci považujú tento výkon za ďalší krok v rozvoji modernej intervenčnej kardiológie na Slovensku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko buduje digitálnu železnú oponu, tvrdí Leyenová

Európska únia vyslala Moskve podľa Ursuly von der Leyenovej jasný signál o pokračujúcej podpore Ukrajiny. Predsedníčka Európskej komisie oznámila, že Kyjev má na najbližšie dva roky zabezpečenú úverovú podporu vo výške 90 miliárd eur, informuje web UNN.

Leyenová zdôraznila, že EÚ bude Ukrajinu naďalej podporovať nielen finančne, ale aj politicky a v oblasti bezpečnosti. Zároveň upozornila na problémy, ktorým podľa nej čelí Rusko.

Tvrdí, že ruská ekonomika sa dostáva pod čoraz väčší tlak a poukázala na kroky ruských úradov smerujúce k obmedzovaniu digitálneho priestoru.

Blokovanie internetu a komunikačných platforiem označila za vytváranie novej „digitálnej železnej opony“. Jej vyjadrenia zazneli pred rokovaním lídrov EÚ, kde patrí pokračovanie podpory Ukrajiny medzi hlavné témy.

(mja)

Minúta  |  

Chameneí memorandum s USA schválil napriek odlišnému názoru

Najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chameneí vo štvrtok oznámil, že schválil memorandum o porozumení so Spojenými štátmi, hoci mal na veci „odlišný názor“. Viac podrobností však neposkytol.

„V zásade som mal odlišný názor, ale udelil som svoj súhlas na základe záväzku, ktorý mi ctený (iránsky) prezident ako predseda Najvyššej rady národnej bezpečnosti dal v mene seba a ostatných členov, že bude chrániť práva iránskeho národa a Odporového frontu,“ uviedol Chameneí v písomnom vyjadrení prečítanom v štátnej televízii.

Memorandum podpísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu, rovnako jeho americký náprotivok Donald Trump. Tento 14-bodový dokument otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode medzi krajinami.

Podľa vyjadrenia Chameneího prevzal Pezeškiján zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby tento dokument chránil záujmy Teheránu a zaviazal sa, že neustúpi, ak Washington predloží neprimerané požiadavky.

Chameneí vo vyhlásení dodal, že budúce rokovania so Spojenými štátmi sa budú konať priamo, no nebudú znamenať prijatie „postoja nepriateľa“.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ zvažuje tvrdší postup voči Číne, deficit rastie na rekordnú úroveň

Európska únia čoraz intenzívnejšie rieši svoju rastúcu ekonomickú závislosť od Číny. Lídri členských štátov na samite v Bruseli diskutovali o možnostiach sprísnenia obchodných pravidiel a ochranných opatrení voči Pekingu.

Dôvodom je rekordný obchodný deficit, ktorý vlani dosiahol viac než 360 miliárd eur a v tomto roku ďalej rastie.

Situáciu komplikuje aj rozhodnutie Číny obmedziť vývoz vzácnych zemín, od ktorých sú závislé viaceré európske priemyselné odvetvia.

V EÚ síce rastie zhoda, že problém existuje, no členské štáty sa rozchádzajú v otázke riešení. Francúzsko, Taliansko či Holandsko presadzujú tvrdšie opatrenia vrátane ciel alebo kvót, zatiaľ čo Nemecko a Španielsko upozorňujú na potrebu zachovať obchodné vzťahy a dialóg.

Európska komisia zároveň pripravuje revíziu obchodných nástrojov, ktorá by mala posilniť ochranu pred nadmernou závislosťou od jedného dodávateľa.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.