Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: Brusel chystá reformu bankového sektora, aby konkuroval USA

Európska únia sa chystá odstrániť bariéry, ktoré bankám bránia v presune finančných prostriedkov v rámci bloku. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na návrh správy Európskej komisie o konkurencieschopnosti bánk v EÚ.

Navrhované opatrenia sú zamerané na zvýšenie výkonnosti európskych veriteľov v porovnaní s ich americkými konkurentmi a načrtávajú možné kapitálové úľavy pre hypotéky či úvery spoločnostiam bez ratingu.

Správa navrhuje aj reformu štruktúry systémov poistenia vkladov a revíziu kapitálových požiadaviek pre investičné firmy.

Podľa denníka by nová legislatíva poskytla bankovým skupinám väčšiu flexibilitu pri cezhraničnej alokácii zdrojov. Tým by sa vyriešili obavy, že vnútroštátne pravidlá nútia veriteľov držať prebytočný kapitál a likviditu výhradne v miestnych dcérskych spoločnostiach.

Súčasný regulačný rámec podľa európskych bánk obmedzuje poskytovanie úverov. Európska banková federácia odhaduje, že blok čelí rastúcej ročnej investičnej medzere vo výške 1,4 bilióna eur, čo brzdí dosahovanie jeho hospodárskych cieľov.

Správa prichádza iba deň po tom, ako šéfka európskej protimonopolnej ochrany Teresa Riberaová vyzvala krajiny EÚ na podporu cezhraničných fúzií v záujme dokončenia jednotného trhu.

Finálne hodnotenie konkurencieschopnosti bankového sektora zo strany Komisie sa očakáva v júli a konkrétne legislatívne návrhy by mali nasledovať v roku 2027.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj tlačí na zrýchlený vstup do EÚ a pomoc pred zimou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na summite EÚ vyhlásil, že obranou Ukrajiny sa formuje budúcnosť Európy. Najlepšou bezpečnostnou zárukou pre blok by podľa neho bolo udelenie zrýchleného členstva Kyjevu.

„Chceme túto vojnu ukončiť pred zimou – diplomatickou cestou a vyvíjaním tlaku na Rusko. Chápeme však, s kým máme do činenia,“ povedal.

Hoci veľvyslanci pri EÚ minulý týždeň pokročili v rokovaniach s Ukrajinou a Moldavskom otvorením prvých kapitol, urýchlené pristúpenie naráža na odpor. Maďarsku, pod vedením premiéra Pétera Magyara, sa podarilo zmienku o zrýchlenom vstupe z finálneho vyhlásenia Európskej rady odstrániť. Rada v záveroch iba privítala začiatok prístupových rokovaní založených na zásluhách.

Zelenskyj zdôraznil, že v prípade predĺženia konfliktu bude Ukrajina potrebovať plyn, naftu, energetické zariadenia a najmenej 300 raketových systémov. Vyzval tiež na vyplatenie šiestich miliárd eur z Európskeho mierového fondu a na sprísnenie sankcií.

Samitu predchádzali úspešné ukrajinské dronové útoky hlboko v ruskom vnútrozemí, vrátane útoku na moskovskú rafinériu, čo Zelenskyj prezentoval ako dôkaz ukrajinských schopností aj na stretnutí s Donaldom Trumpom a lídrami G7.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v reakcii na tieto útoky varoval, že Moskva bude proti Ukrajine pravidelne podnikať masívne koordinované údery.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pentagón žiada ďalšie miliardy aj v dôsledku vojny v Iráne

Ministerstvo obrany USA potrebuje 80 miliárd dolárov na pokrytie nákladov spojených s iránskou vojnou a na ďalšie výdavky nesúvisiace s konfliktom.

Zákonodarcom to telefonicky oznámil námestník ministra obrany Stephen Feinberg, o čom s odvolaním sa na informované zdroje referoval denník Wall Street Journal.

Kompletnú doplnkovú žiadosť, ktorá okrem peňazí pre Pentagón zahŕňa aj priority mimo obrany, ako sú poľnohospodárstvo či pomoc pri katastrofách, by mohli Kongresu doručiť v najbližších dňoch.

Vojna v Iráne, ktorú prezident Donald Trump začal po boku Izraela 28. februára, stála podľa aprílových odhadov Pentagónu približne 25 miliárd dolárov. Celkové náklady zostávajú otvorenou otázkou.

Pôvodná žiadosť o dodatočné financovanie vo výške 200 miliárd dolárov narazila na tvrdý odpor zákonodarcov. Riaditeľ rozpočtu Bieleho domu Russell Vought na aprílovom vypočutí priznal, že presný odhad nákladov nemá, pričom obhajoval Trumpovu žiadosť o ročný vojenský rozpočet vo výške 1,5 bilióna dolárov.

Tento navrhovaný rozpočet odráža priority republikánov pred novembrovými voľbami do Kongresu. Strana sa v nich snaží udržať si parlamentnú kontrolu, no čelí rastúcim obavám voličov z vysokých životných nákladov, cien energií a celkového finančného zaťaženia, ktoré so sebou vojenský konflikt prináša.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovenskí lekári prepísali históriu, vykonali unikátny zákrok srdca

Detské kardiocentrum pri Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) zaznamenalo významný medicínsky úspech. Lekári prvýkrát na Slovensku a zároveň aj v Českej republike implantovali pacientke kombináciu adaptívneho prestentu Alterra a chlopne Sapien 3.

Inovatívny katetrizačný zákrok je určený pre pacientov s výrazne rozšíreným výtokom z pravej komory srdca a závažnou poruchou pľúcnej chlopne.

Alterra vytvára vhodný priestor na následné zavedenie chlopne Sapien 3, čím rozširuje možnosti liečby bez potreby otvorenej operácie srdca.

Výkon vykonal tím intervenčných kardiológov pod vedením primára Petra Tittela. Podľa NÚSCH prebehol zákrok bez komplikácií.

Pacientkou bola 34-ročná žena s vrodenou srdcovou chybou, ktorá bola po krátkej hospitalizácii prepustená domov. Odborníci považujú tento výkon za ďalší krok v rozvoji modernej intervenčnej kardiológie na Slovensku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko buduje digitálnu železnú oponu, tvrdí Leyenová

Európska únia vyslala Moskve podľa Ursuly von der Leyenovej jasný signál o pokračujúcej podpore Ukrajiny. Predsedníčka Európskej komisie oznámila, že Kyjev má na najbližšie dva roky zabezpečenú úverovú podporu vo výške 90 miliárd eur, informuje web UNN.

Leyenová zdôraznila, že EÚ bude Ukrajinu naďalej podporovať nielen finančne, ale aj politicky a v oblasti bezpečnosti. Zároveň upozornila na problémy, ktorým podľa nej čelí Rusko.

Tvrdí, že ruská ekonomika sa dostáva pod čoraz väčší tlak a poukázala na kroky ruských úradov smerujúce k obmedzovaniu digitálneho priestoru.

Blokovanie internetu a komunikačných platforiem označila za vytváranie novej „digitálnej železnej opony“. Jej vyjadrenia zazneli pred rokovaním lídrov EÚ, kde patrí pokračovanie podpory Ukrajiny medzi hlavné témy.

(mja)

Minúta  |  

Chameneí memorandum s USA schválil napriek odlišnému názoru

Najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chameneí vo štvrtok oznámil, že schválil memorandum o porozumení so Spojenými štátmi, hoci mal na veci „odlišný názor“. Viac podrobností však neposkytol.

„V zásade som mal odlišný názor, ale udelil som svoj súhlas na základe záväzku, ktorý mi ctený (iránsky) prezident ako predseda Najvyššej rady národnej bezpečnosti dal v mene seba a ostatných členov, že bude chrániť práva iránskeho národa a Odporového frontu,“ uviedol Chameneí v písomnom vyjadrení prečítanom v štátnej televízii.

Memorandum podpísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu, rovnako jeho americký náprotivok Donald Trump. Tento 14-bodový dokument otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode medzi krajinami.

Podľa vyjadrenia Chameneího prevzal Pezeškiján zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby tento dokument chránil záujmy Teheránu a zaviazal sa, že neustúpi, ak Washington predloží neprimerané požiadavky.

Chameneí vo vyhlásení dodal, že budúce rokovania so Spojenými štátmi sa budú konať priamo, no nebudú znamenať prijatie „postoja nepriateľa“.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.