Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Leyenová pripustila obmedzenia pre mužov Ukrajincov v EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová plánuje podľa agentúry DPA sprísniť pravidlá Európskej únie pre prijímanie ukrajinských utečencov.

V liste adresovanom lídrom EÚ pred bruselským samitom oznámila, že Komisia navrhne predĺženie dočasného ochranného systému, no zároveň zúži rozsah jeho pôsobnosti.

Cieľom zmien je zabezpečiť, aby status utečencov neohrozil schopnosť Ukrajiny brániť sa vo vojne proti Rusku. Podrobnosti o tom, či sa nové pravidlá dotknú špecificky mužov vo vojenskom veku, šéfka Komisie nateraz nespresnila.

Táto téma rezonovala už začiatkom júna na stretnutí ministrov vnútra EÚ. Nemecko spolu s ďalšími štátmi sa vtedy vyslovilo za sťaženie podmienok vstupu pre ukrajinských mužov v odvodovom veku. Podľa zdrojov agentúry DPA získal širokú podporu najmä návrh na úplné vylúčenie osôb vo veku 23 až 60 rokov zo smernice o prijímaní utečencov.

Jasný postoj v minulosti vyjadril aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý priamo vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sprísnil pravidlá odchodu mladých mužov z krajiny s argumentom, že sú potrební doma, a nie v Nemecku.

V súčasnosti sa na utečencov z Ukrajiny vzťahuje smernica o hromadnom príleve, ktorá im garantuje dočasnú ochranu bez nutnosti absolvovať individuálne azylové konanie. Súčasné pravidlá majú platiť do 4. marca 2027.

(max)

Minúta  |  

Meta sa chce zbaviť zodpovednosti v prípade žalôb za poškodenie detí

Spoločnosť Meta Platforms lobovala v americkom Kongrese za právnu imunitu pred žalobami rodín, ktoré ju vinia zo škôd spôsobené deťom prostredníctvom produktov, ako je Instagram.

Ak by zákonodarcovia toto ustanovenie prijali v rámci pripravovaného zákona o bezpečnosti detí online (KOSA), mohlo by to ohroziť prebiehajúce súdne spory proti online platformám. Meta spolu s YouTube začiatkom roka prehrali prvý spor, po ktorom čelia povinnosti vyplatiť odškodné vo výške šesť miliónov dolárov.

Navrhované znenie, ktoré získala agentúra Reuters, by online spoločnosti zbavilo zodpovednosti podľa štátnych zákonov za nároky týkajúce sa bezpečnosti detí. Podľa Americkej asociácie pre spravodlivosť by schválenie textu zrušilo všetky aktuálne súdne spory a poskytlo firmám absolútnu imunitu žalobám rodičov či škôl.

Zdroj uviedol, že Meta navrhla toto znenie výmenou za stiahnutie svojho nesúhlasu so zákonom KOSA. Tento zákon vyžaduje od sociálnych sietí obmedzenie funkcií ako nekonečné rolovanie či filtre meniace vzhľad, ktoré môžu u maloletých vyvolať závislosť.

Návrh zákona KOSA prešiel v roku 2024 Senátom, no neprešiel Snemovňou reprezentantov, tento rok ho však opäť predložili s obojstrannou podporou lídrov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Stretnutie USA a Iránu vo Švajčiarsku zrušili

Plánované rozhovory medzi Spojenými štátmi a Iránom vo švajčiarskom stredisku Bürgenstock sa neuskutočnia, čo potvrdilo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. Oznámenie prišlo po tom, ako Biely dom už predtým zverejnil, že americký viceprezident JD Vance zrušil svoju piatkovú cestu.

Počas nej mal s iránskymi vyjednávačmi začať komplexné rokovania o implementácii 14-bodovej dohody o ukončení vojny, ktorú prezidenti oboch krajín podpísali v stredu.

Kým Washington plánoval formálny podpisový ceremoniál v Ženeve, Teherán ho označil za nepotrebný. Iránska agentúra Tasním navyše informovala, že vyjednávači potrebujú najprv vidieť známky plnenia dočasnej dohody zo strany USA.

Neistotu okolo trvalého prímeria v konflikte s najmenej 7-tisíc obeťami prehlbuje aj Izrael. Ten sa od dohody dištancoval, pokračuje v náletoch na Hizballáh a zverejnil mapu rozšírenej okupačnej zóny v Libanone.

Donald Trump čelí doma kritike vlastných republikánskych spojencov, podľa ktorých ustúpil príliš. Hoci pôvodne deklaroval ciele ako zničenie iránskeho jadrového programu či zvrhnutie teokracie, podpísané memorandum prináša Iránu uvoľnenie sankcií, rozmrazenie desiatok miliárd dolárov a výnimky na vývoz ropy.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Modžtabá Chameneí vyhlásil, že Trump dohodu podpísal „zo zúfalstva“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Radev odmieta trestať Kirilla. Éra križiackych výprav sa skončila, tvrdí

Európska únia opäť čelí ťažkému boju o uvalenie sankcií na patriarchu Kirilla, hlavu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Po tom, čo nová maďarská vláda Pétera Magyara zrušila svoje dlhodobé veto, sa novou prekážkou v rozhodovaní vyžadujúcom jednomyseľnosť stalo Bulharsko, píše Euronews.

„Aký odkaz vysielame, keď rozširujeme sankcie a vojnu do sféry náboženstva? Uvedomujeme si, kam to vedie?“ pýtal sa novinárov bulharský premiér Rumen Radev. „Éra križiackych výprav sa skončila. Nezaujíma ma ruský patriarcha ako jednotlivec. Zaujíma ma fakt, že je hlavou Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je východná pravoslávna, rovnako ako naša cirkev,“ vysvetlil.

Proti obmedzeniam, ktoré zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie aktív v EÚ, sa postavila aj bulharská ministerka zahraničných vecí Velislava Petrová-Čamová. Krok označila za čisto symbolický a bez ekonomického účinku.

„Môže byť kontraproduktívny, pretože vytvára prostredie, v ktorom sa môže šíriť protieurópska propaganda, konkrétne v zmysle, že Európa zasahuje do cirkevných záležitostí,“ poznamenala.

Patriarcha Kirill čelí obvineniam zo šírenia revizionistickej propagandy, ktorá má ospravedlniť vojnu na Ukrajine. Ruská pravoslávna cirkev pod jeho vedením schválila dokument označujúci inváziu za „svätú vojnu“. EÚ sa ho pokúsila zaradiť na čiernu listinu už v roku 2022, vtedy to však zablokoval vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán.

(max)

Minúta  |  

FT: Brusel chystá reformu bankového sektora, aby konkuroval USA

Európska únia sa chystá odstrániť bariéry, ktoré bankám bránia v presune finančných prostriedkov v rámci bloku. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na návrh správy Európskej komisie o konkurencieschopnosti bánk v EÚ.

Navrhované opatrenia sú zamerané na zvýšenie výkonnosti európskych veriteľov v porovnaní s ich americkými konkurentmi a načrtávajú možné kapitálové úľavy pre hypotéky či úvery spoločnostiam bez ratingu.

Správa navrhuje aj reformu štruktúry systémov poistenia vkladov a revíziu kapitálových požiadaviek pre investičné firmy.

Podľa denníka by nová legislatíva poskytla bankovým skupinám väčšiu flexibilitu pri cezhraničnej alokácii zdrojov. Tým by sa vyriešili obavy, že vnútroštátne pravidlá nútia veriteľov držať prebytočný kapitál a likviditu výhradne v miestnych dcérskych spoločnostiach.

Súčasný regulačný rámec podľa európskych bánk obmedzuje poskytovanie úverov. Európska banková federácia odhaduje, že blok čelí rastúcej ročnej investičnej medzere vo výške 1,4 bilióna eur, čo brzdí dosahovanie jeho hospodárskych cieľov.

Správa prichádza iba deň po tom, ako šéfka európskej protimonopolnej ochrany Teresa Riberaová vyzvala krajiny EÚ na podporu cezhraničných fúzií v záujme dokončenia jednotného trhu.

Finálne hodnotenie konkurencieschopnosti bankového sektora zo strany Komisie sa očakáva v júli a konkrétne legislatívne návrhy by mali nasledovať v roku 2027.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj tlačí na zrýchlený vstup do EÚ a pomoc pred zimou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na summite EÚ vyhlásil, že obranou Ukrajiny sa formuje budúcnosť Európy. Najlepšou bezpečnostnou zárukou pre blok by podľa neho bolo udelenie zrýchleného členstva Kyjevu.

„Chceme túto vojnu ukončiť pred zimou – diplomatickou cestou a vyvíjaním tlaku na Rusko. Chápeme však, s kým máme do činenia,“ povedal.

Hoci veľvyslanci pri EÚ minulý týždeň pokročili v rokovaniach s Ukrajinou a Moldavskom otvorením prvých kapitol, urýchlené pristúpenie naráža na odpor. Maďarsku, pod vedením premiéra Pétera Magyara, sa podarilo zmienku o zrýchlenom vstupe z finálneho vyhlásenia Európskej rady odstrániť. Rada v záveroch iba privítala začiatok prístupových rokovaní založených na zásluhách.

Zelenskyj zdôraznil, že v prípade predĺženia konfliktu bude Ukrajina potrebovať plyn, naftu, energetické zariadenia a najmenej 300 raketových systémov. Vyzval tiež na vyplatenie šiestich miliárd eur z Európskeho mierového fondu a na sprísnenie sankcií.

Samitu predchádzali úspešné ukrajinské dronové útoky hlboko v ruskom vnútrozemí, vrátane útoku na moskovskú rafinériu, čo Zelenskyj prezentoval ako dôkaz ukrajinských schopností aj na stretnutí s Donaldom Trumpom a lídrami G7.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v reakcii na tieto útoky varoval, že Moskva bude proti Ukrajine pravidelne podnikať masívne koordinované údery.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.