Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Estónsky premiér kritizuje snahy Costu o kontakt s Kremľom

Snahy predsedu Európskej rady Antónia Costu o otvorenie diplomatických kanálov s Kremľom by mohli podkopať podporu Európskej únie pre Ukrajinu. V rozhovore pre Politico to po prvom dni samitu v Bruseli vyhlásil estónsky premiér Kristen Michal.

Reagoval tak na potvrdenie informácie, že šéf Costovho kabinetu Pedro Lourtie kontaktoval vysokopostaveného ruského predstaviteľa. Podľa Michala Rusko naďalej odmieta akúkoľvek realistickú cestu k mieru a akúkoľvek diplomaciu musí viesť výhradne Kyjev.

„Európska únia nemôže v týchto rokovaniach prevziať úlohu mediátora,“ varoval estónsky premiér, podľa ktorého takýto krok obmedzí schopnosť EÚ vyvíjať tlak na Rusko. Zdôraznil, že história jasne varuje pred alternatívnymi rokovacími rámcami s diktátormi, pretože tie vedú len k tomu, že demokratické národy rokujú o ústupkoch medzi sebou, zatiaľ čo diktátor rozdiely zneužíva.

Úradníci EÚ však trvajú na tom, že kontakt bol plne v rámci Costovho mandátu, realizovaný v koordinácii s členskými štátmi i Ukrajinou a išlo len o vytvorenie komunikačného kanála pre obranu záujmov EÚ bez skutočných rokovaní.

Belgický premiér Bart De Wever verejne vyhlásil, že Costa je jediný, kto môže Úniu zastupovať, a EÚ by ho mala vyslať priamo do Moskvy. „Uponáhľaná diplomacia zriedkakedy prináša trvalé výsledky, častejšie však prináša zlé,“ uzavrel Michal.

(max)

Minúta  |  

Babiš zbrojenie odkladá, prednosť dostali verejné financie

Česká republika tento rok nesplní cieľ Severoatlantickej aliancie vynakladať na obranu minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). V príspevku na sociálnej sieti Facebook to v piatok oznámil premiér Andrej Babiš.

Krajina sa pod vedením predchádzajúcej vlády snažila tento limit dosiahnuť, no nakoniec vynaložila menej. Babišov kabinet následne pôvodný plán výdavkov na obranu na tento rok znížil na približne 1,7 až 1,8 percenta HDP.

Hoci predseda vlády pôvodne deklaroval, že hľadá spôsoby na splnenie aliančného cieľa, v súčasnosti to podľa neho už neplatí. Vysvetlil, že prioritou je najprv dať do poriadku verejné financie. Vláda popri škrtoch v rezorte obrany zvýšila výdavky na dotovanie cien energií a na financovanie výstavby ciest. Tieto kroky prispeli k zvýšeniu celkového rozpočtového deficitu v porovnaní s úrovňou, ktorú navrhoval predchádzajúci kabinet.

V reakcii na nové bezpečnostné hrozby a tlak zo strany USA na väčšiu sebestačnosť Európy sa NATO dohodlo na zvýšení minimálneho cieľa výdavkov na päť percent HDP do roku 2035, pričom 3,5 percenta majú tvoriť základné vojenské výdavky.

Český premiér vyjadril presvedčenie, že dvojpercentnú hranicu krajina zvládne dosiahnuť v budúcom roku, pričom nepôjde o jednorazové opatrenie, ale o súčasť dlhodobého plánu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Leyenová pripustila obmedzenia pre mužov Ukrajincov v EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová plánuje podľa agentúry DPA sprísniť pravidlá Európskej únie pre prijímanie ukrajinských utečencov.

V liste adresovanom lídrom EÚ pred bruselským samitom oznámila, že Komisia navrhne predĺženie dočasného ochranného systému, no zároveň zúži rozsah jeho pôsobnosti.

Cieľom zmien je zabezpečiť, aby status utečencov neohrozil schopnosť Ukrajiny brániť sa vo vojne proti Rusku. Podrobnosti o tom, či sa nové pravidlá dotknú špecificky mužov vo vojenskom veku, šéfka Komisie nateraz nespresnila.

Táto téma rezonovala už začiatkom júna na stretnutí ministrov vnútra EÚ. Nemecko spolu s ďalšími štátmi sa vtedy vyslovilo za sťaženie podmienok vstupu pre ukrajinských mužov v odvodovom veku. Podľa zdrojov agentúry DPA získal širokú podporu najmä návrh na úplné vylúčenie osôb vo veku 23 až 60 rokov zo smernice o prijímaní utečencov.

Jasný postoj v minulosti vyjadril aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý priamo vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sprísnil pravidlá odchodu mladých mužov z krajiny s argumentom, že sú potrební doma, a nie v Nemecku.

V súčasnosti sa na utečencov z Ukrajiny vzťahuje smernica o hromadnom príleve, ktorá im garantuje dočasnú ochranu bez nutnosti absolvovať individuálne azylové konanie. Súčasné pravidlá majú platiť do 4. marca 2027.

(max)

Minúta  |  

Meta sa chce zbaviť zodpovednosti v prípade žalôb za poškodenie detí

Spoločnosť Meta Platforms lobovala v americkom Kongrese za právnu imunitu pred žalobami rodín, ktoré ju vinia zo škôd spôsobené deťom prostredníctvom produktov, ako je Instagram.

Ak by zákonodarcovia toto ustanovenie prijali v rámci pripravovaného zákona o bezpečnosti detí online (KOSA), mohlo by to ohroziť prebiehajúce súdne spory proti online platformám. Meta spolu s YouTube začiatkom roka prehrali prvý spor, po ktorom čelia povinnosti vyplatiť odškodné vo výške šesť miliónov dolárov.

Navrhované znenie, ktoré získala agentúra Reuters, by online spoločnosti zbavilo zodpovednosti podľa štátnych zákonov za nároky týkajúce sa bezpečnosti detí. Podľa Americkej asociácie pre spravodlivosť by schválenie textu zrušilo všetky aktuálne súdne spory a poskytlo firmám absolútnu imunitu žalobám rodičov či škôl.

Zdroj uviedol, že Meta navrhla toto znenie výmenou za stiahnutie svojho nesúhlasu so zákonom KOSA. Tento zákon vyžaduje od sociálnych sietí obmedzenie funkcií ako nekonečné rolovanie či filtre meniace vzhľad, ktoré môžu u maloletých vyvolať závislosť.

Návrh zákona KOSA prešiel v roku 2024 Senátom, no neprešiel Snemovňou reprezentantov, tento rok ho však opäť predložili s obojstrannou podporou lídrov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Stretnutie USA a Iránu vo Švajčiarsku zrušili

Plánované rozhovory medzi Spojenými štátmi a Iránom vo švajčiarskom stredisku Bürgenstock sa neuskutočnia, čo potvrdilo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. Oznámenie prišlo po tom, ako Biely dom už predtým zverejnil, že americký viceprezident JD Vance zrušil svoju piatkovú cestu.

Počas nej mal s iránskymi vyjednávačmi začať komplexné rokovania o implementácii 14-bodovej dohody o ukončení vojny, ktorú prezidenti oboch krajín podpísali v stredu.

Kým Washington plánoval formálny podpisový ceremoniál v Ženeve, Teherán ho označil za nepotrebný. Iránska agentúra Tasním navyše informovala, že vyjednávači potrebujú najprv vidieť známky plnenia dočasnej dohody zo strany USA.

Neistotu okolo trvalého prímeria v konflikte s najmenej 7-tisíc obeťami prehlbuje aj Izrael. Ten sa od dohody dištancoval, pokračuje v náletoch na Hizballáh a zverejnil mapu rozšírenej okupačnej zóny v Libanone.

Donald Trump čelí doma kritike vlastných republikánskych spojencov, podľa ktorých ustúpil príliš. Hoci pôvodne deklaroval ciele ako zničenie iránskeho jadrového programu či zvrhnutie teokracie, podpísané memorandum prináša Iránu uvoľnenie sankcií, rozmrazenie desiatok miliárd dolárov a výnimky na vývoz ropy.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Modžtabá Chameneí vyhlásil, že Trump dohodu podpísal „zo zúfalstva“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Radev odmieta trestať Kirilla. Éra križiackych výprav sa skončila, tvrdí

Európska únia opäť čelí ťažkému boju o uvalenie sankcií na patriarchu Kirilla, hlavu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Po tom, čo nová maďarská vláda Pétera Magyara zrušila svoje dlhodobé veto, sa novou prekážkou v rozhodovaní vyžadujúcom jednomyseľnosť stalo Bulharsko, píše Euronews.

„Aký odkaz vysielame, keď rozširujeme sankcie a vojnu do sféry náboženstva? Uvedomujeme si, kam to vedie?“ pýtal sa novinárov bulharský premiér Rumen Radev. „Éra križiackych výprav sa skončila. Nezaujíma ma ruský patriarcha ako jednotlivec. Zaujíma ma fakt, že je hlavou Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je východná pravoslávna, rovnako ako naša cirkev,“ vysvetlil.

Proti obmedzeniam, ktoré zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie aktív v EÚ, sa postavila aj bulharská ministerka zahraničných vecí Velislava Petrová-Čamová. Krok označila za čisto symbolický a bez ekonomického účinku.

„Môže byť kontraproduktívny, pretože vytvára prostredie, v ktorom sa môže šíriť protieurópska propaganda, konkrétne v zmysle, že Európa zasahuje do cirkevných záležitostí,“ poznamenala.

Patriarcha Kirill čelí obvineniam zo šírenia revizionistickej propagandy, ktorá má ospravedlniť vojnu na Ukrajine. Ruská pravoslávna cirkev pod jeho vedením schválila dokument označujúci inváziu za „svätú vojnu“. EÚ sa ho pokúsila zaradiť na čiernu listinu už v roku 2022, vtedy to však zablokoval vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.