Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko chce do dohody s Iránom zahrnúť aj rakety

Francúzsko sa chce zapojiť do rokovaní o iránskom jadrovom programe a neschváli zrušenie sankcií OSN, pokiaľ nebude spokojné s podmienkami konečnej dohody. V piatok to vyhlásil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

„Francúzsko je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, takže rovnako ako pred 10 rokmi bude musieť dať svoj súhlas so zrušením sankcií,“ dodal s dôvetkom, že v regióne nebude stabilita, ak sa rozhovory nebudú zaoberať aj iránskym programom balistických rakiet a podporou jeho proxy síl.

Nová dohoda medzi USA a Iránom predpokladá, že rokovania o jadrovom programe sa uskutočnia v priebehu nasledujúcich 60 dní a ich výsledok má schváliť práve Bezpečnostná rada OSN. Európske mocnosti sa však obávajú, že neskúsený americký vyjednávací tím nezabezpečí dostatočne silnú jadrovú dohodu, čo by mohlo viesť k dlhodobej patovej situácii.

Francúzsko, Británia a Nemecko chcú preto po mesiacoch, počas ktorých boli odstavené na vedľajšiu koľaj, opäť zohrávať aktívnu úlohu. Tieto tri krajiny začali s Iránom rokovať už v roku 2003 a neskôr spolupracovali s administratívou Baracka Obamu na dosiahnutí dohody z roku 2015, ktorú Donald Trump počas svojho prvého prezidentského obdobia zrušil a kritizoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusi zaútočili v Čiernom mori na lode, útok neprežil člen posádky

Ruské bezpilotné lietadlá zaútočili v Čiernom mori na dve civilné plavidlá. Útok si vyžiadal jedného mŕtveho a niekoľko zranených, uviedol podľa Ukrajinskej pravdy ukrajinský vicepremiér pre obnovu Oleksij Kuleba.

„Jeden člen posádky lode plaviacej sa pod panamskou vlajkou zahynul v dôsledku útoku ruského bezpilotného lietadla na civilné plavidlá v Čiernom mori,“ spresnil Kuleba a dodal, že ďalší dvaja námorníci z tohto plavidla utrpeli zranenia, pričom jeden z nich sa nachádza v kritickom stave.

Terčom útoku sa stala aj druhá loď plaviaca sa pod vlajkou Svätého Krištofa a Nevisu. Pri tomto zásahu utrpeli traja členovia posádky ľahšie zranenia.

Podľa ukrajinského vicepremiéra je tento incident ďalším jasným dôkazom toho, že Ruská federácia vedie otvorenú vojnu proti slobode plavby, medzinárodnému obchodu a globálnej potravinovej bezpečnosti.

Šéf Odeskej vojenskej správy Oleg Kiper neskôr potvrdil, že napadnuté plavidlá už pokračujú v plavbe a prístavná infraštruktúra naďalej funguje s ohľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu.

(max)

Minúta  |  

Estónsky premiér kritizuje snahy Costu o kontakt s Kremľom

Snahy predsedu Európskej rady Antónia Costu o otvorenie diplomatických kanálov s Kremľom by mohli podkopať podporu Európskej únie pre Ukrajinu. V rozhovore pre Politico to po prvom dni samitu v Bruseli vyhlásil estónsky premiér Kristen Michal.

Reagoval tak na potvrdenie informácie, že šéf Costovho kabinetu Pedro Lourtie kontaktoval vysokopostaveného ruského predstaviteľa. Podľa Michala Rusko naďalej odmieta akúkoľvek realistickú cestu k mieru a akúkoľvek diplomaciu musí viesť výhradne Kyjev.

„Európska únia nemôže v týchto rokovaniach prevziať úlohu mediátora,“ varoval estónsky premiér, podľa ktorého takýto krok obmedzí schopnosť EÚ vyvíjať tlak na Rusko. Zdôraznil, že história jasne varuje pred alternatívnymi rokovacími rámcami s diktátormi, pretože tie vedú len k tomu, že demokratické národy rokujú o ústupkoch medzi sebou, zatiaľ čo diktátor rozdiely zneužíva.

Úradníci EÚ však trvajú na tom, že kontakt bol plne v rámci Costovho mandátu, realizovaný v koordinácii s členskými štátmi i Ukrajinou a išlo len o vytvorenie komunikačného kanála pre obranu záujmov EÚ bez skutočných rokovaní.

Belgický premiér Bart De Wever verejne vyhlásil, že Costa je jediný, kto môže Úniu zastupovať, a EÚ by ho mala vyslať priamo do Moskvy. „Uponáhľaná diplomacia zriedkakedy prináša trvalé výsledky, častejšie však prináša zlé,“ uzavrel Michal.

(max)

Minúta  |  

Babiš zbrojenie odkladá, prednosť dostali verejné financie

Česká republika tento rok nesplní cieľ Severoatlantickej aliancie vynakladať na obranu minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). V príspevku na sociálnej sieti Facebook to v piatok oznámil premiér Andrej Babiš.

Krajina sa pod vedením predchádzajúcej vlády snažila tento limit dosiahnuť, no nakoniec vynaložila menej. Babišov kabinet následne pôvodný plán výdavkov na obranu na tento rok znížil na približne 1,7 až 1,8 percenta HDP.

Hoci predseda vlády pôvodne deklaroval, že hľadá spôsoby na splnenie aliančného cieľa, v súčasnosti to podľa neho už neplatí. Vysvetlil, že prioritou je najprv dať do poriadku verejné financie. Vláda popri škrtoch v rezorte obrany zvýšila výdavky na dotovanie cien energií a na financovanie výstavby ciest. Tieto kroky prispeli k zvýšeniu celkového rozpočtového deficitu v porovnaní s úrovňou, ktorú navrhoval predchádzajúci kabinet.

V reakcii na nové bezpečnostné hrozby a tlak zo strany USA na väčšiu sebestačnosť Európy sa NATO dohodlo na zvýšení minimálneho cieľa výdavkov na päť percent HDP do roku 2035, pričom 3,5 percenta majú tvoriť základné vojenské výdavky.

Český premiér vyjadril presvedčenie, že dvojpercentnú hranicu krajina zvládne dosiahnuť v budúcom roku, pričom nepôjde o jednorazové opatrenie, ale o súčasť dlhodobého plánu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Leyenová pripustila obmedzenia pre mužov Ukrajincov v EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová plánuje podľa agentúry DPA sprísniť pravidlá Európskej únie pre prijímanie ukrajinských utečencov.

V liste adresovanom lídrom EÚ pred bruselským samitom oznámila, že Komisia navrhne predĺženie dočasného ochranného systému, no zároveň zúži rozsah jeho pôsobnosti.

Cieľom zmien je zabezpečiť, aby status utečencov neohrozil schopnosť Ukrajiny brániť sa vo vojne proti Rusku. Podrobnosti o tom, či sa nové pravidlá dotknú špecificky mužov vo vojenskom veku, šéfka Komisie nateraz nespresnila.

Táto téma rezonovala už začiatkom júna na stretnutí ministrov vnútra EÚ. Nemecko spolu s ďalšími štátmi sa vtedy vyslovilo za sťaženie podmienok vstupu pre ukrajinských mužov v odvodovom veku. Podľa zdrojov agentúry DPA získal širokú podporu najmä návrh na úplné vylúčenie osôb vo veku 23 až 60 rokov zo smernice o prijímaní utečencov.

Jasný postoj v minulosti vyjadril aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý priamo vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sprísnil pravidlá odchodu mladých mužov z krajiny s argumentom, že sú potrební doma, a nie v Nemecku.

V súčasnosti sa na utečencov z Ukrajiny vzťahuje smernica o hromadnom príleve, ktorá im garantuje dočasnú ochranu bez nutnosti absolvovať individuálne azylové konanie. Súčasné pravidlá majú platiť do 4. marca 2027.

(max)

Minúta  |  

Meta sa chce zbaviť zodpovednosti v prípade žalôb za poškodenie detí

Spoločnosť Meta Platforms lobovala v americkom Kongrese za právnu imunitu pred žalobami rodín, ktoré ju vinia zo škôd spôsobené deťom prostredníctvom produktov, ako je Instagram.

Ak by zákonodarcovia toto ustanovenie prijali v rámci pripravovaného zákona o bezpečnosti detí online (KOSA), mohlo by to ohroziť prebiehajúce súdne spory proti online platformám. Meta spolu s YouTube začiatkom roka prehrali prvý spor, po ktorom čelia povinnosti vyplatiť odškodné vo výške šesť miliónov dolárov.

Navrhované znenie, ktoré získala agentúra Reuters, by online spoločnosti zbavilo zodpovednosti podľa štátnych zákonov za nároky týkajúce sa bezpečnosti detí. Podľa Americkej asociácie pre spravodlivosť by schválenie textu zrušilo všetky aktuálne súdne spory a poskytlo firmám absolútnu imunitu žalobám rodičov či škôl.

Zdroj uviedol, že Meta navrhla toto znenie výmenou za stiahnutie svojho nesúhlasu so zákonom KOSA. Tento zákon vyžaduje od sociálnych sietí obmedzenie funkcií ako nekonečné rolovanie či filtre meniace vzhľad, ktoré môžu u maloletých vyvolať závislosť.

Návrh zákona KOSA prešiel v roku 2024 Senátom, no neprešiel Snemovňou reprezentantov, tento rok ho však opäť predložili s obojstrannou podporou lídrov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.