Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump posúdi návrh Južnej Kórey o jadrovom programe KĽDR

Juhokórejský prezident I Če-mjong vyhlásil, že americký prezident Donald Trump súhlasil s posúdením jeho návrhu uprednostniť v krátkodobom horizonte zastavenie severokórejského jadrového a raketového programu. Úplná denuklearizácia by tak zostala až dlhodobým cieľom.

Informoval o tom na tlačovej konferencii po návrate z 10-dňovej pracovnej cesty po Európe, počas ktorej na samite G7 vo Francúzsku sedel vedľa Trumpa na večeri približne 90 minút.

Trump podľa neho prejavil záujem o obnovu dialógu so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. I Če-mjong americkému prezidentovi vysvetlil, že sankcie a tlak samotný problém nevyriešia. Pchjongjang už totiž vlastní jadrový arzenál, ročne dokáže vyprodukovať materiál na ďalších 10 až 20 zbraní a vďaka vojenskej spolupráci s Ruskom v súvislosti s vojnou na Ukrajine účinnosť sankcií výrazne klesla.

Krátkodobým cieľom by preto malo byť zmrazenie výroby jadrového materiálu a zastavenie vývoja medzikontinentálnych rakiet. Trump na tento fázový plán reagoval slovami, že by to mohla byť jedna z ciest a dôkladne si to premyslí.

Lídri hovorili aj o hospodárskej oblasti. Trump sa pýtal, či by Južná Kórea dokázala rýchlo postaviť desať amerických vojnových lodí, na čo Soul reagoval kladne. Krajina sa už predtým v rámci obchodnej dohody s Washingtonom zaviazala investovať do lodiarskeho priemyslu v USA 150 miliárd dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rezort vnútra upraví tender na radary podľa záverov ÚVO

Ministerstvo vnútra berie na vedomie výsledky kontroly Úradu pre verejné obstarávanie k tendru na automatizovaný systém odhaľovania dopravných priestupkov. Ďalší postup chce nastaviť tak, aby zohľadnil závery úradu a odstránil identifikované pochybnosti.

Rezort deklaruje, že bude pokračovať v zákonnom rámci a preverí nastavenie požiadaviek tak, aby bolo overovanie technických schopností a výkonnostných parametrov objektívne, transparentné a v súlade s pravidlami verejného obstarávania.

Hovorca ministerstva Matej Neumann zdôraznil, že zistenia ÚVO sa týkajú najmä procesných a dokumentačných otázok. Podľa rezortu neznamenajú, že projekt automatizovaného odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky je technicky nerealizovateľný alebo že súťaž bola nastavená v prospech konkrétneho dodávateľa.

Kontrolu iniciovalo samotné ministerstvo ešte pred podpisom zmluvy. ÚVO pri tendri zistil viacero porušení, napríklad neúplný a nejednotný opis zákazky, nejasné kritérium hodnotenia ponúk či neprimerane krátke predĺženie lehoty na ich predkladanie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Maďarsko zavádza limit pre premiérov, prezident novelu podpísal

Maďarský prezident Tamás Sulyok podpísal ústavnú novelu, ktorá obmedzuje výkon funkcie predsedu vlády na maximálne osem rokov. Nové pravidlo sa bude vzťahovať na budúce voľby premiéra, pričom do limitu sa započítavajú aj mandáty od 2. mája 1990.

Sulyok upozornil, že takéto obmedzenie je v parlamentných demokraciách nezvyčajné, keďže mandát vlády vychádza z dôvery parlamentu a jeho kontrolnej funkcie. Podľa neho obmedzenie funkčného obdobia zároveň zasahuje do rozhodovacej právomoci parlamentu pri výbere predsedu vlády.

Prezident zdôraznil, že novela neovplyvní súčasné funkčné obdobie úradujúceho premiéra, mení len podmienky jeho budúceho zvolenia. Napriek výhradám ju podpísal v súlade so svojimi ústavnými povinnosťami a nariadil jej zverejnenie.

Parlament schválil už šestnástu novelu ústavy 15. júna. Po dosiahnutí osemročného limitu mandát predsedu vlády automaticky zanikne. Server 24.hu upozornil, že expremiér Viktor Orbán, ktorý viedol vládu spolu 20 rokov, by sa podľa nových pravidiel už nemohol stať premiérom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Reuters: Izrael a Hizballáh sa dohodli na prímerí

Izrael a hnutie Hizballáh sa v piatok dohodli na prímerí. Podľa amerického predstaviteľa vstúpilo do platnosti krátko pred 16. hodinou miestneho času. Na dohode pracovali vyjednávači Spojených štátov a Kataru za pomoci Iránu.

K zastaveniu bojov došlo po eskalácii násilia v Libanone, ktorá ohrozila snahy premeniť dočasnú americko-iránsku dohodu na trvalejšie usporiadanie v regióne. Plánované rokovania medzi Washingtonom a Teheránom vo Švajčiarsku zrušili pre obnovené boje.

Pri piatkových útokoch zahynulo 18 ľudí pri leteckých náletoch a Hizballáh zabil štyroch izraelských vojakov. Vývoj v Libanone môže výrazne ovplyvniť ďalšie diplomatické rokovania, keďže ukončenie bojov je jednou z podmienok širšej dohody medzi USA a Iránom.

Vysokopostavený zástupca Hizballáhu uviedol, že Irán skupine oznámil, že rozhovory so Spojenými štátmi nemôžu pokračovať bez komplexného prímeria. Teherán zároveň vyhlásil, že USA nesú priamu zodpovednosť za izraelské útoky na Libanon a že Irán prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich záujmov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Česko nebude pokračovať v ratifikácii Istanbulského dohovoru

Česko počas súčasného volebného obdobia nebude pokračovať v dokončení ratifikačného procesu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Ako upozornil server iRozhlas.cz, vláda Andreja Babiša na pondelkovom zasadnutí zrušila súhlas predchádzajúceho kabinetu s ratifikáciou. Na následnej tlačovej konferencii o tom členovia vlády neinformovali.

V uznesení, ktoré nie je verejne dostupné, je tento krok podľa serveru iRozhlas.cz zdôvodnený tým, že o návrhu na súhlas s ratifikáciou Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v predchádzajúcom volebnom období nerokovala a Senát k nemu neprijal uznesenie.

Fialova vláda v júni 2023 schválila uznesenie, v ktorom odporučila poslancom, aby dokument prijali. Tí však o ňom ani nestihli rokovať, pretože ešte predtým sa dokumentom zaoberal Senát. Ten v januári 2024 aj napriek lobovaniu prezidenta Petra Pavla nevyslovil súhlas s jeho ratifikáciou. A keďže na prijatie medzinárodnej zmluvy je v Česku potrebný súhlas oboch komôr parlamentu, ďalší postup v ratifikácii bol zablokovaný.

V súčasnom volebnom období sa to mohlo zmeniť, ale po aktuálnom kroku vlády sa tak počas nasledujúcich rokov zrejme nestane.

Bývalá vládna splnomocnenkyňa pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková tento krok považuje za signál, že ochrana kohokoľvek pred násilím nie je pre terajšiu vládu prioritou. „Je to alarmujúce vo chvíli, keď dochádza k nárastu násilia partnerského, páchaného v rodinách, na senioroch a násilia motivovaného predsudkami,“ citoval ju server.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Preprava ropy cez Hormuz rastie napriek neistote

Preprava ropy cez Hormuzský prieliv sa po uzavretí prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom začala obnovovať. Krajiny Perzského zálivu sa pripravujú na zvýšenie exportu, hoci medzi prepravcami rastú obavy z nových podmienok, ktoré Teherán avizuje na využívanie strategickej námornej trasy.

V piatok prešlo prielivom viacero tankerov s ropou, ropnými produktmi a so skvapalneným plynom. Lode zároveň opäť začali vysielať svoju polohu, ktorú počas konfliktu často zatajovali vypínaním identifikačných systémov. Počet komerčných plavieb výrazne vzrástol, stále však zaostáva za úrovňou spred vojny.

Napriek obnoveniu dopravy zostáva situácia neistá. Americké námorné centrum upozornilo na riziko mín a odporučilo plavidlám vyhýbať sa niektorým trasám. Irán zároveň signalizoval sprísnenie kontroly nad lodnou dopravou. Podľa dokumentu, ktorý získala agentúra Reuters, by plavidlá mali na prechod prielivom potrebovať osobitné povolenie a mohli by podliehať aj novým poistným poplatkom.

Lodný priemysel odmieta zavedenie poplatkov za tranzit cez Hormuzský prieliv s tým, že ide o medzinárodnú vodnú cestu. Situáciu komplikuje aj neistota okolo ďalších rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom o širšej mierovej dohode.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.