Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrália preveruje prvý prípad vtáčej chrípky H5N1 na pevnine

Austrália zaznamenala prvý podozrivý prípad vtáčej chrípky H5N1 na svojej pevnine, a to v odľahlej časti juhozápadu krajiny. Sťahovavý morský vták, ktorého našli v národnom parku Cape Le Grand v Západnej Austrálii, mal pozitívny test na vtáčiu chrípku.

Štátna ministerka poľnohospodárstva Jackie Jarvisová oznámila, že momentálne sa vykonávajú ďalšie testy na presné potvrdenie kmeňa, pričom definitívne výsledky očakávajú v sobotu. Dodala, že v rovnakej oblasti našli aj ďalšieho chorého vtáka, ktorého taktiež testujú.

Austrália bola dosiaľ jediným kontinentom, na ktorom prítomnosť tohto smrteľného kmeňa na pevnine nebola potvrdená. Virulentný kmeň H5 sa globálne šíri v populáciách voľne žijúcich vtákov a cicavcov už od roku 2021. Spôsobil úhyn miliónov zvierat, nakazil hydinové aj mliečne farmy a preniesol sa aj na niekoľkých poľnohospodárskych pracovníkov.

„Ak by sa to potvrdilo, bol by to veľmi znepokojujúci vývoj, no Austrália sa na túto pravdepodobnosť pripravovala už niekoľko rokov,“ poznamenal minister životného prostredia Murray Watt.

Krajina pred príchodom vírusu preventívne sprísnila biologickú bezpečnosť na farmách, zintenzívnila testovanie pobrežného vtáctva, začala s očkovaním zraniteľných druhov a vypracovala krízové plány.

(reuters, max)

Minúta  |  

V kauze vraždy Tupého vypovedala svedkyňa o praní riflí

V kauze vraždy študenta Daniela Tupého vypovedala pred Mestským súdom Bratislava I svedkyňa, ktorá tvrdila, že ju v deň skutku navštívil kamarát s prosbou, aby mu oprala rifle. Hoci na mieste činu nebola, kamarát jej mal povedať, že sa v meste pobil a v bratislavskej Petržalke sa niečo stalo, keďže je plná policajtov. Nechcel, aby ho s touto udalosťou spájali, no bližšie podrobnosti neuviedol.

Otec zavraždeného študenta, Daniel Tupý starší, vyjadril po pojednávaní nespokojnosť s organizáciou zo strany súdu. Skritizoval, že pre výsluch jediného svedka museli opätovne merať 400-kilometrovú vzdialenosť. Navrhol, aby predvolávali viacerých svedkov naraz, keďže ich zostáva ešte veľa.

Obhajoba zároveň navrhla predvolať ako svedka právoplatne odsúdeného expolicajta Jána Kaľavského. Advokátka Michaela Matušíková to odôvodnila tým, že ich informoval o tom, že disponuje informáciami o manipulácii tohto vyšetrovania a je ochotný svedčiť.

Proces má pokračovať 4. septembra, keď by mali vypovedať utajení svedkovia. V prípade zabezpečenia vyšetrovacieho spisu zo Špecializovaného trestného súdu predvolajú aj Juraja Ondrejčáka, prezývaného Piťo, a Jozefa Balgavého.

Tupého zavraždila 4. novembra 2005 na Tyršovom nábreží skupina mužov ozbrojených nožmi a boxermi. Pôvodných piatich obžalovaných súd v roku 2009 oslobodil, na nového obžalovaného Adama Puškára podala prokuratúra obžalobu v roku 2023.

(tasr, max)

Minúta  |  

Francúzsko chce do dohody s Iránom zahrnúť aj rakety

Francúzsko sa chce zapojiť do rokovaní o iránskom jadrovom programe a neschváli zrušenie sankcií OSN, pokiaľ nebude spokojné s podmienkami konečnej dohody. V piatok to vyhlásil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

„Francúzsko je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, takže rovnako ako pred 10 rokmi bude musieť dať svoj súhlas so zrušením sankcií,“ dodal s dôvetkom, že v regióne nebude stabilita, ak sa rozhovory nebudú zaoberať aj iránskym programom balistických rakiet a podporou jeho proxy síl.

Nová dohoda medzi USA a Iránom predpokladá, že rokovania o jadrovom programe sa uskutočnia v priebehu nasledujúcich 60 dní a ich výsledok má schváliť práve Bezpečnostná rada OSN. Európske mocnosti sa však obávajú, že neskúsený americký vyjednávací tím nezabezpečí dostatočne silnú jadrovú dohodu, čo by mohlo viesť k dlhodobej patovej situácii.

Francúzsko, Británia a Nemecko chcú preto po mesiacoch, počas ktorých boli odstavené na vedľajšiu koľaj, opäť zohrávať aktívnu úlohu. Tieto tri krajiny začali s Iránom rokovať už v roku 2003 a neskôr spolupracovali s administratívou Baracka Obamu na dosiahnutí dohody z roku 2015, ktorú Donald Trump počas svojho prvého prezidentského obdobia zrušil a kritizoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusi zaútočili v Čiernom mori na lode, útok neprežil člen posádky

Ruské bezpilotné lietadlá zaútočili v Čiernom mori na dve civilné plavidlá. Útok si vyžiadal jedného mŕtveho a niekoľko zranených, uviedol podľa Ukrajinskej pravdy ukrajinský vicepremiér pre obnovu Oleksij Kuleba.

„Jeden člen posádky lode plaviacej sa pod panamskou vlajkou zahynul v dôsledku útoku ruského bezpilotného lietadla na civilné plavidlá v Čiernom mori,“ spresnil Kuleba a dodal, že ďalší dvaja námorníci z tohto plavidla utrpeli zranenia, pričom jeden z nich sa nachádza v kritickom stave.

Terčom útoku sa stala aj druhá loď plaviaca sa pod vlajkou Svätého Krištofa a Nevisu. Pri tomto zásahu utrpeli traja členovia posádky ľahšie zranenia.

Podľa ukrajinského vicepremiéra je tento incident ďalším jasným dôkazom toho, že Ruská federácia vedie otvorenú vojnu proti slobode plavby, medzinárodnému obchodu a globálnej potravinovej bezpečnosti.

Šéf Odeskej vojenskej správy Oleg Kiper neskôr potvrdil, že napadnuté plavidlá už pokračujú v plavbe a prístavná infraštruktúra naďalej funguje s ohľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu.

(max)

Minúta  |  

Estónsky premiér kritizuje snahy Costu o kontakt s Kremľom

Snahy predsedu Európskej rady Antónia Costu o otvorenie diplomatických kanálov s Kremľom by mohli podkopať podporu Európskej únie pre Ukrajinu. V rozhovore pre Politico to po prvom dni samitu v Bruseli vyhlásil estónsky premiér Kristen Michal.

Reagoval tak na potvrdenie informácie, že šéf Costovho kabinetu Pedro Lourtie kontaktoval vysokopostaveného ruského predstaviteľa. Podľa Michala Rusko naďalej odmieta akúkoľvek realistickú cestu k mieru a akúkoľvek diplomaciu musí viesť výhradne Kyjev.

„Európska únia nemôže v týchto rokovaniach prevziať úlohu mediátora,“ varoval estónsky premiér, podľa ktorého takýto krok obmedzí schopnosť EÚ vyvíjať tlak na Rusko. Zdôraznil, že história jasne varuje pred alternatívnymi rokovacími rámcami s diktátormi, pretože tie vedú len k tomu, že demokratické národy rokujú o ústupkoch medzi sebou, zatiaľ čo diktátor rozdiely zneužíva.

Úradníci EÚ však trvajú na tom, že kontakt bol plne v rámci Costovho mandátu, realizovaný v koordinácii s členskými štátmi i Ukrajinou a išlo len o vytvorenie komunikačného kanála pre obranu záujmov EÚ bez skutočných rokovaní.

Belgický premiér Bart De Wever verejne vyhlásil, že Costa je jediný, kto môže Úniu zastupovať, a EÚ by ho mala vyslať priamo do Moskvy. „Uponáhľaná diplomacia zriedkakedy prináša trvalé výsledky, častejšie však prináša zlé,“ uzavrel Michal.

(max)

Minúta  |  

Babiš zbrojenie odkladá, prednosť dostali verejné financie

Česká republika tento rok nesplní cieľ Severoatlantickej aliancie vynakladať na obranu minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). V príspevku na sociálnej sieti Facebook to v piatok oznámil premiér Andrej Babiš.

Krajina sa pod vedením predchádzajúcej vlády snažila tento limit dosiahnuť, no nakoniec vynaložila menej. Babišov kabinet následne pôvodný plán výdavkov na obranu na tento rok znížil na približne 1,7 až 1,8 percenta HDP.

Hoci predseda vlády pôvodne deklaroval, že hľadá spôsoby na splnenie aliančného cieľa, v súčasnosti to podľa neho už neplatí. Vysvetlil, že prioritou je najprv dať do poriadku verejné financie. Vláda popri škrtoch v rezorte obrany zvýšila výdavky na dotovanie cien energií a na financovanie výstavby ciest. Tieto kroky prispeli k zvýšeniu celkového rozpočtového deficitu v porovnaní s úrovňou, ktorú navrhoval predchádzajúci kabinet.

V reakcii na nové bezpečnostné hrozby a tlak zo strany USA na väčšiu sebestačnosť Európy sa NATO dohodlo na zvýšení minimálneho cieľa výdavkov na päť percent HDP do roku 2035, pričom 3,5 percenta majú tvoriť základné vojenské výdavky.

Český premiér vyjadril presvedčenie, že dvojpercentnú hranicu krajina zvládne dosiahnuť v budúcom roku, pričom nepôjde o jednorazové opatrenie, ale o súčasť dlhodobého plánu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.