Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Samosprávy sa chcú vymaniť spod pravidiel dlhovej brzdy

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) striktne trvá na tom, aby samosprávy vyňal štát zo sankčných mechanizmov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Aktuálny vývoj podľa predsedu združenia Jozefa Božika jasne ukazuje, že pri ústavnom zákone sa nedá spoliehať len na politické prísľuby.

Aj keď združenie momentálne očakáva stanovisko ministerstva financií, ktoré pomôže pri príprave budúcich rozpočtov, výklad rezortu vníma len ako dočasný nástroj, ktorý nemôže nahradiť potrebnú zmenu ústavného zákona.

Mestá a obce budú rozpočty schvaľovať v októbri a časť až po komunálnych voľbách, pričom podľa ZMOS nesmú politické spory a chýbajúca dohoda medzi koalíciou a opozíciou ohroziť riadne fungovanie verejnej správy. Združenie považuje najbližšie dva roky po komunálnych voľbách za rozhodujúci časový priestor na prijatie trvalého riešenia, keďže doterajšia politická dohoda v tejto veci zlyhala.

Božik zároveň pripomenul, že územné samosprávy sa nemôžu zadlžovať neobmedzene, keďže sú striktne viazané platnými zákonnými pravidlami rozpočtového hospodárenia.

„Podiel miest a obcí na dlhu Slovenskej republiky je nižší ako 1,5 percenta. Spolu so samosprávnymi krajmi ide o podiel pod dvomi percentami. Aj keby sa všetky mestá a obce zadlžili do najvyššej možnej zákonnej miery, predstavovalo by to približne 6,5 percenta súčasného dlhu štátu,“ uzavrel.

(tasr, max)

Minúta  |  

V príprave je 35 veterných projektov, žiadny neprešiel EIA

Samosprávy majú v procese príprav projektov veternej energetiky oveľa silnejšiu pozíciu, než si mnohé uvedomujú. Kľúčovými nástrojmi sú ich pripravenosť a územný plán. Upozornili na to odborníci na stretnutí so zástupcami samospráv v rámci komunikačnej platformy, ktorú zorganizovali Únia miest Slovenska, Klimatická koalícia a Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).

Advokát Tomáš Siskovič zo SAPI zdôraznil, že územný plán je najsilnejším nástrojom obce. Ak samospráva plochy na veterné elektrárne do plánu nezaradí, projekt nie je možné zrealizovať, čo obciam dáva faktické právo veta.

Zároveň objasnil, že pripravované akceleračné zóny neznamenajú automatické povoľovanie výstavby. Ich cieľom je vniesť predvídateľnosť a systém do doteraz zdĺhavého procesu, no každý projekt bude naďalej podliehať individuálnemu posudzovaniu.

Podľa poradkyne Únie miest Slovenska Martiny Repíkovej je pre obce kľúčová fáza ešte pred začiatkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Samosprávy by mali poznať svoje kompetencie, aby mohli férovo komunikovať s občanmi.

Projektový manažér SAPI Boris Valach pripomenul, že cieľom nie je mať turbínu v každej obci, ale rozhodovať transparentne. Dodal, že Slovensko patrí medzi posledné krajiny EÚ bez funkčnej veternej energetiky – hoci je v rôznych fázach rozpracovaných približne 35 projektov, ani jeden zatiaľ nemá právoplatne ukončený proces EIA.

(tasr, max)

Minúta  |  

Meloniová obvinila Trumpa z klamstva pre tvrdenie o fotke

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok ostro reagovala na vyjadrenia prezidenta USA Donalda Trumpa pre taliansku televíziu La7, v ktorých tvrdil, že ho na samite G7 vo Francúzsku „prosila“ o spoločnú fotografiu. Trump v dabovanom rozhovore naznačil, že sa s ňou rozprával iba zo súcitu a len preto, že ho o to „veľmi prosila“.

Meloniová to označila za úplne vymyslené a vyhlásila, že ju správanie amerického prezidenta ohromilo. Zároveň ho obvinila, že k spojencom USA pristupuje bez rešpektu, zatiaľ čo k nepriateľom Západu sa správa s oveľa väčšou zhovievavosťou a odhodlaním.

„Jedna vec, ktorú by si mal pamätať: ani ja, ani Taliansko nikdy nežobreme,“ dodala.

Najnovší konflikt prichádza len pár dní po tom, čo sa zdalo, že pravicoví lídri na samite G7 urovnali predchádzajúce spory. Meloniová bola pôvodne Trumpovou blízkou spojenkyňou a ako jediná európska líderka sa zúčastnila na jeho inaugurácii. Vzťahy však narušila vojna v Iráne.

Meloniová sa od Trumpa dištancovala po tom, ako americký prezident ostro zaútočil na pápeža Leva XIV. za jeho odsúdenie iránskeho konfliktu. Trump následne taliansku premiérku obvinil z nedostatku odvahy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drucker mení plán pri nemocniciach, výzvu vyšetruje Brusel

Výzvu za viac ako 200 miliónov eur, v ktorej uspeli nemocnice v Poprade, Levoči, Spišskej Novej Vsi, Bardejove, Skalici, Zvolene, Čadci a Bojniciach, vyšetruje Európska prokuratúra aj Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Vyšetrovanie začaté v roku 2023 preveruje podozrenie, že podmienky výzvy z roku 2022 boli nastavené tak, aby sa peniaze z plánu obnovy dostali k vopred vybraným zdravotníckym zariadeniam. Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku tvrdí, že samotné rekonštrukcie nemocníc pozastavené neboli, konečný spôsob finančného vysporiadania však bude závisieť od záverov vyšetrovania.

Tomáš Drucker (Hlas), minister školstva poverený vedením úradu podpredsedu vlády, vysvetlil, že v dôsledku prebiehajúceho vyšetrovania existuje riziko, že by Slovensko muselo peniaze z plánu obnovy v budúcnosti vracať. Aby štát neohrozil splnenie míľnika, pri ktorom musí preukázať rekonštrukciu takmer 1 200 lôžok, dohodol sa podľa Druckera s Európskou komisiou na zmene postupu.

Štát preto stiahne z výkazov lôžka z pôvodne úspešných nemocníc a nahradí ich lôžkami, ktoré vznikajú nad rámec pôvodných cieľov pri výstavbe nemocníc v Martine a Prešove. Podľa Denníka N majú byť zaradené aj lôžka nemocnice v Banskej Bystrici.

Drucker tvrdí, že tým sa má eliminovať riziko, že Slovensko bude musieť v prípade preukázania porušenia zákona vracať peniaze Európskej únii. Zároveň podľa neho štát nebude platiť peniaze navyše, keďže lôžka v štátnych nemocniciach už financoval a teraz si ich chce dať spätne preplatiť z plánu obnovy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Väčšina štátov EÚ žiada centrá pre migrantov mimo Únie

Značná časť členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenska, spoločne vyzvala na plné využitie nových legislatívnych možností a čo najrýchlejšie zriadenie deportačných centier v zahraničí pre ľudí bez práva na pobyt v bloku. Informoval o tom Guardian.

V liste, ktorého iniciátorkami boli dánska premiérka Mette Frederiksenová a talianska premiérka Giorgia Meloniová, žiada 19 krajín o urýchlené zavedenie týchto opatrení do praxe. Dokument adresovaný inštitúciám a lídrom EÚ požaduje aj finančnú podporu zo strany Únie a zapojenie agentúr OSN vrátane Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

Medzi 19 krajinami chýbajú kľúčoví hráči, ako sú Nemecko, Francúzsko a Španielsko.

Výzva prichádza po tom, čo sa zákonodarcovia EÚ začiatkom mesiaca dohodli na novom nariadení o urýchlení deportácií osôb s odmietnutým azylom, ktoré zároveň vytvorilo právny rámec pre fungovanie zahraničných „návratových centier“. Aj keď členské štáty už rokujú s vybranými africkými krajinami, žiadnu konkrétnu dohodu zatiaľ neoznámili.

Tieto centrá majú slúžiť na ubytovanie migrantov až do ich definitívneho návratu do vlasti. Model nadväzuje na upravenú spoluprácu Talianska a Albánska, kde po právnych sporoch nakoniec namiesto spracovania žiadostí zadržiavajú priamo osoby s príkazom na deportáciu.

(max)

Minúta  |  

Merz žiada menší dlhodobý rozpočet Európskej únie

Nemecký kancelár Friedrich Merz nalieha podľa agentúry DPA na vypracovanie nového, menšieho návrhu dlhodobého rozpočtu Európskej únie na obdobie rokov 2028 až 2034. Pred piatkovými konzultáciami s lídrami EÚ v Bruseli vyhlásil, že doterajšie finančné plány sú príliš rozsiahle a predložené čísla je potrebné znížiť.

Reagoval tak na nedávny kompromisný návrh, ktorý predpokladá len dvojpercentné zníženie pôvodného rozpočtového plánu Európskej komisie vo výške 1,76 bilióna eur.

Lídri členských štátov momentálne čelia zložitej výzve, ako financovať neustále rastúce investičné potreby Únie v čase, keď sú domáce rozpočty mnohých európskych metropol napäté po sérii po sebe idúcich kríz.

Nemecký kancelár zároveň rezolútne odmietol, aby si Európska únia na krytie týchto potrieb brala ďalší spoločný dlh. Trvá tiež na tom, aby sa diskusia na samite zamerala na celkové príjmy bloku.

Merz vyjadril nádej, že sa členské štáty dokážu na novom rozpočtovom rámci dohodnúť do konca tohto roka. Očakáva sa, že spoločný rozpočet na nasledujúce sedemročné obdobie bude musieť pokryť aj nové priority, predovšetkým zvýšené investície do európskej obrany a hospodárskej konkurencieschopnosti.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.