Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko zavádza limit pre premiérov, prezident novelu podpísal

Maďarský prezident Tamás Sulyok podpísal ústavnú novelu, ktorá obmedzuje výkon funkcie predsedu vlády na maximálne osem rokov. Nové pravidlo sa bude vzťahovať na budúce voľby premiéra, pričom do limitu sa započítavajú aj mandáty od 2. mája 1990.

Sulyok upozornil, že takéto obmedzenie je v parlamentných demokraciách nezvyčajné, keďže mandát vlády vychádza z dôvery parlamentu a jeho kontrolnej funkcie. Podľa neho obmedzenie funkčného obdobia zároveň zasahuje do rozhodovacej právomoci parlamentu pri výbere predsedu vlády.

Prezident zdôraznil, že novela neovplyvní súčasné funkčné obdobie úradujúceho premiéra, mení len podmienky jeho budúceho zvolenia. Napriek výhradám ju podpísal v súlade so svojimi ústavnými povinnosťami a nariadil jej zverejnenie.

Parlament schválil už šestnástu novelu ústavy 15. júna. Po dosiahnutí osemročného limitu mandát predsedu vlády automaticky zanikne. Server 24.hu upozornil, že expremiér Viktor Orbán, ktorý viedol vládu spolu 20 rokov, by sa podľa nových pravidiel už nemohol stať premiérom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Reuters: Izrael a Hizballáh sa dohodli na prímerí

Izrael a hnutie Hizballáh sa v piatok dohodli na prímerí. Podľa amerického predstaviteľa vstúpilo do platnosti krátko pred 16. hodinou miestneho času. Na dohode pracovali vyjednávači Spojených štátov a Kataru za pomoci Iránu.

K zastaveniu bojov došlo po eskalácii násilia v Libanone, ktorá ohrozila snahy premeniť dočasnú americko-iránsku dohodu na trvalejšie usporiadanie v regióne. Plánované rokovania medzi Washingtonom a Teheránom vo Švajčiarsku zrušili pre obnovené boje.

Pri piatkových útokoch zahynulo 18 ľudí pri leteckých náletoch a Hizballáh zabil štyroch izraelských vojakov. Vývoj v Libanone môže výrazne ovplyvniť ďalšie diplomatické rokovania, keďže ukončenie bojov je jednou z podmienok širšej dohody medzi USA a Iránom.

Vysokopostavený zástupca Hizballáhu uviedol, že Irán skupine oznámil, že rozhovory so Spojenými štátmi nemôžu pokračovať bez komplexného prímeria. Teherán zároveň vyhlásil, že USA nesú priamu zodpovednosť za izraelské útoky na Libanon a že Irán prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich záujmov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Česko nebude pokračovať v ratifikácii Istanbulského dohovoru

Česko počas súčasného volebného obdobia nebude pokračovať v dokončení ratifikačného procesu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Ako upozornil server iRozhlas.cz, vláda Andreja Babiša na pondelkovom zasadnutí zrušila súhlas predchádzajúceho kabinetu s ratifikáciou. Na následnej tlačovej konferencii o tom členovia vlády neinformovali.

V uznesení, ktoré nie je verejne dostupné, je tento krok podľa serveru iRozhlas.cz zdôvodnený tým, že o návrhu na súhlas s ratifikáciou Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v predchádzajúcom volebnom období nerokovala a Senát k nemu neprijal uznesenie.

Fialova vláda v júni 2023 schválila uznesenie, v ktorom odporučila poslancom, aby dokument prijali. Tí však o ňom ani nestihli rokovať, pretože ešte predtým sa dokumentom zaoberal Senát. Ten v januári 2024 aj napriek lobovaniu prezidenta Petra Pavla nevyslovil súhlas s jeho ratifikáciou. A keďže na prijatie medzinárodnej zmluvy je v Česku potrebný súhlas oboch komôr parlamentu, ďalší postup v ratifikácii bol zablokovaný.

V súčasnom volebnom období sa to mohlo zmeniť, ale po aktuálnom kroku vlády sa tak počas nasledujúcich rokov zrejme nestane.

Bývalá vládna splnomocnenkyňa pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková tento krok považuje za signál, že ochrana kohokoľvek pred násilím nie je pre terajšiu vládu prioritou. „Je to alarmujúce vo chvíli, keď dochádza k nárastu násilia partnerského, páchaného v rodinách, na senioroch a násilia motivovaného predsudkami,“ citoval ju server.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Preprava ropy cez Hormuz rastie napriek neistote

Preprava ropy cez Hormuzský prieliv sa po uzavretí prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom začala obnovovať. Krajiny Perzského zálivu sa pripravujú na zvýšenie exportu, hoci medzi prepravcami rastú obavy z nových podmienok, ktoré Teherán avizuje na využívanie strategickej námornej trasy.

V piatok prešlo prielivom viacero tankerov s ropou, ropnými produktmi a so skvapalneným plynom. Lode zároveň opäť začali vysielať svoju polohu, ktorú počas konfliktu často zatajovali vypínaním identifikačných systémov. Počet komerčných plavieb výrazne vzrástol, stále však zaostáva za úrovňou spred vojny.

Napriek obnoveniu dopravy zostáva situácia neistá. Americké námorné centrum upozornilo na riziko mín a odporučilo plavidlám vyhýbať sa niektorým trasám. Irán zároveň signalizoval sprísnenie kontroly nad lodnou dopravou. Podľa dokumentu, ktorý získala agentúra Reuters, by plavidlá mali na prechod prielivom potrebovať osobitné povolenie a mohli by podliehať aj novým poistným poplatkom.

Lodný priemysel odmieta zavedenie poplatkov za tranzit cez Hormuzský prieliv s tým, že ide o medzinárodnú vodnú cestu. Situáciu komplikuje aj neistota okolo ďalších rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom o širšej mierovej dohode.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fico víta kontakty EÚ s Ruskom, zdôrazňuje potrebu dialógu

Premiér Robert Fico (Smer) privítal iniciatívu predsedu Európskej rady Antónia Costu, ktorého kancelária tento týždeň nadviazala komunikáciu s Ruskom. Podľa neho je takýto kontakt nevyhnutný, keďže konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Predseda vlády zdôraznil, že patrí medzi európskych lídrov otvorených komunikácii s Moskvou. Za dôležitú ju považuje aj z bezpečnostných dôvodov vrátane incidentov s dronmi v blízkosti územia členských štátov EÚ. Tvrdí, že je potrebné uprednostniť dialóg pred vojnou.

Vrátil sa aj k štvrtkovému stretnutiu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hoci majú na viaceré otázky odlišné názory, zhodol sa na potrebe pokračovať vo vzájomnej komunikácii. Hovorili aj o pripravovanom spoločnom zasadnutí vlád, ktoré by sa mohlo konať v Bratislave, Kyjeve alebo vo Ľvove.

K možnému vstupu Ukrajiny do Európskej únie Fico uviedol, že jej nemožno brániť v integračných ambíciách. Zároveň však pripomenul, že Srbsko, Albánsko a Čierna Hora sú podľa neho na členstvo pripravené lepšie. Ukrajinu označil za kandidáta, ktorého čaká dlhý proces plnenia podmienok.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Sme najutláčanejší tím, hnevá sa tréner Iránu. Avizuje sťažnosť na FIFA

Iránska futbalová federácia plánuje podať oficiálnu sťažnosť na svetovú futbalovú federáciu FIFA. Dôvodom sú prísne cestovné obmedzenia, ktorým čelí iránsky národný tím zo strany USA počas majstrovstiev sveta.

V dôsledku vízovej neistoty a napätým vzťahom medzi obomi krajinami musí iránske mužstvo na svoje zápasy v skupinovej fáze dochádzať do USA zo svojej tréningovej základne v Mexiku.

Americké úrady od iránskej výpravy striktne vyžadujú, aby na územie Spojených štátov vstúpila najskôr 24 hodín pred výkopom a krajinu opustila ešte v deň odohrania zápasu. Podľa iránskej federácie sú takéto podmienky v priamom rozpore so zásadami rovnosti pre všetkých účastníkov turnaja a výrazne poškodzujú technickú a fyzickú prípravu hráčov.

Tréner národného tímu Amir Ghalenoei v tejto súvislosti vyhlásil, že Irán je „najutláčanejším“ tímom na šampionáte.

Podľa pôvodného plánu realizačného tímu mali futbalisti cestovať do dejiska zápasu dva dni vopred a vracať sa deň po ňom, čo im však úrady USA už pri úvodnej remíze 2 : 2 s Novým Zélandom neumožnili. Ghalenoei zdôraznil, že toto logistické narušenie tím herne poškodilo.

Irán sa má v rámci skupiny G stretnúť 21. júna v Los Angeles s Belgickom a účinkovanie uzavrie 27. júna v Seattli proti Egyptu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.