Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ústavný súd sa zatiaľ nebude zaoberať Sulyokovým podaním

Predseda maďarského Ústavného súdu Péter Polt stiahol z programu podanie prezidenta Tamása Sulyoka týkajúce sa ústavnosti jeho odvolávania. Dôvodom je, že sedem ústavných sudcov sa z prípadu vylúčilo pre zaujatosť, čím súd stratil uznášaniaschopnosť.

Sulyok sa obrátil na ústavný súd po tom, ako ho premiér Péter Magyar vyzval, aby do 31. mája dobrovoľne odstúpil. Prezident žiadal posúdiť ústavnosť krokov a vyjadrení premiéra, ktorý ho označil za „bábku“ a „pozostatok Orbánovho režimu“.

Pred plánovaným pondelkovým rokovaním sa rozprúdila vnútorná diskusia medzi sudcami. Sudca Marcel Szabó vo svojom memorande tvrdil, že návrh nie je spôsobilý na vecné prerokovanie, a varoval, že ústavný súd nesmie vstupovať do politických sporov. K jeho stanovisku sa pridalo ďalších šesť sudcov.

Naopak, predseda súdu Péter Polt a dvaja ďalší sudcovia zastávali názor, že podanie by mohlo byť prerokované.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kremeľ ponúka dialóg, odmieta však tlak zo strany EÚ

Moskva deklarovala pripravenosť rokovať s európskymi krajinami, no odmieta akékoľvek ultimáta. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že vzhľadom na množstvo otvorených otázok je komunikácia potrebná, podľa neho však Európa musí zmeniť svoj prístup k Rusku.

Peskov kritizoval predstavu, že rokovania možno viesť z pozície sily a na základe údajnej slabosti Ruska. Takýto postup podľa neho nemôže priniesť výsledky. Prezident Vladimir Putin už skôr vyhlásil, že je otvorený kontaktom s európskymi vládami, pričom iniciatíva by podľa neho mala prísť z ich strany.

Po viac než roku, počas ktorého sa EÚ spoliehala najmä na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o sprostredkovanie mieru, sa objavujú náznaky opatrného obnovovania komunikácie. Kancelária predsedu Európskej rady Antónia Costu potvrdila nedávne diplomatické kontakty s Kremľom.

Medzitým pokračujú boje. Ukrajina hlási úspechy v kampani dronových útokov na ciele hlboko v Rusku. Pri jednom z útokov v Moskovskej oblasti zahynulo podľa miestnych úradov osemročné dievča a opäť horela veľká ropná rafinéria. Peskov odkázal, že útoky budú pokračovať.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fico v Bruseli otvoril tému zatvorenej hlinikárne v Žiari

Premiér Robert Fico (Smer) na samite EÚ upozornil, že Slovensko prišlo o strategickú výrobu hliníka v Žiari nad Hronom pre klimatickú politiku Únie. Tému otvoril počas diskusie o konkurencieschopnosti a vzťahoch s Čínou, ktorá podľa neho Európe výrazne uniká vo vývoji a vede.

Predseda vlády pripomenul, že ekologicky modernizovaný závod produkoval 17 percent hliníka v EÚ, no napriek tomu musel skončiť. Poukázal na to, že Slovensko vyrába 85 percent elektriny bez emisií, no podniky nakupujú elektrinu za viac ako 100 eur za megawatthodinu. Únia pritom podľa neho dováža hliník z Číny, kde je emisná stopa niekoľkonásobne vyššia.

Za riešenie považuje zníženie cien elektrickej energie a kritizoval rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré podľa neho spochybňujú existenciu jednotného trhu s elektrinou. Ocenil aj podporu návrhu rakúskeho kancelára na zachovanie bezplatných emisných povoleniek aj po roku 2030.

Lídri EÚ zároveň poverili Európsku komisiu prípravou opatrení voči Číne na odstránenie trhových nerovnováh. Fico zdôraznil, že Európa sa má chrániť vyššou konkurencieschopnosťou, nie umelými prekážkami.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Trump posúdi návrh Južnej Kórey o jadrovom programe KĽDR

Juhokórejský prezident I Če-mjong vyhlásil, že americký prezident Donald Trump súhlasil s posúdením jeho návrhu uprednostniť v krátkodobom horizonte zastavenie severokórejského jadrového a raketového programu. Úplná denuklearizácia by tak zostala až dlhodobým cieľom.

Informoval o tom na tlačovej konferencii po návrate z 10-dňovej pracovnej cesty po Európe, počas ktorej na samite G7 vo Francúzsku sedel vedľa Trumpa na večeri približne 90 minút.

Trump podľa neho prejavil záujem o obnovu dialógu so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. I Če-mjong americkému prezidentovi vysvetlil, že sankcie a tlak samotný problém nevyriešia. Pchjongjang už totiž vlastní jadrový arzenál, ročne dokáže vyprodukovať materiál na ďalších 10 až 20 zbraní a vďaka vojenskej spolupráci s Ruskom v súvislosti s vojnou na Ukrajine účinnosť sankcií výrazne klesla.

Krátkodobým cieľom by preto malo byť zmrazenie výroby jadrového materiálu a zastavenie vývoja medzikontinentálnych rakiet. Trump na tento fázový plán reagoval slovami, že by to mohla byť jedna z ciest a dôkladne si to premyslí.

Lídri hovorili aj o hospodárskej oblasti. Trump sa pýtal, či by Južná Kórea dokázala rýchlo postaviť desať amerických vojnových lodí, na čo Soul reagoval kladne. Krajina sa už predtým v rámci obchodnej dohody s Washingtonom zaviazala investovať do lodiarskeho priemyslu v USA 150 miliárd dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rezort vnútra upraví tender na radary podľa záverov ÚVO

Ministerstvo vnútra berie na vedomie výsledky kontroly Úradu pre verejné obstarávanie k tendru na automatizovaný systém odhaľovania dopravných priestupkov. Ďalší postup chce nastaviť tak, aby zohľadnil závery úradu a odstránil identifikované pochybnosti.

Rezort deklaruje, že bude pokračovať v zákonnom rámci a preverí nastavenie požiadaviek tak, aby bolo overovanie technických schopností a výkonnostných parametrov objektívne, transparentné a v súlade s pravidlami verejného obstarávania.

Hovorca ministerstva Matej Neumann zdôraznil, že zistenia ÚVO sa týkajú najmä procesných a dokumentačných otázok. Podľa rezortu neznamenajú, že projekt automatizovaného odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky je technicky nerealizovateľný alebo že súťaž bola nastavená v prospech konkrétneho dodávateľa.

Kontrolu iniciovalo samotné ministerstvo ešte pred podpisom zmluvy. ÚVO pri tendri zistil viacero porušení, napríklad neúplný a nejednotný opis zákazky, nejasné kritérium hodnotenia ponúk či neprimerane krátke predĺženie lehoty na ich predkladanie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Maďarsko zavádza limit pre premiérov, prezident novelu podpísal

Maďarský prezident Tamás Sulyok podpísal ústavnú novelu, ktorá obmedzuje výkon funkcie predsedu vlády na maximálne osem rokov. Nové pravidlo sa bude vzťahovať na budúce voľby premiéra, pričom do limitu sa započítavajú aj mandáty od 2. mája 1990.

Sulyok upozornil, že takéto obmedzenie je v parlamentných demokraciách nezvyčajné, keďže mandát vlády vychádza z dôvery parlamentu a jeho kontrolnej funkcie. Podľa neho obmedzenie funkčného obdobia zároveň zasahuje do rozhodovacej právomoci parlamentu pri výbere predsedu vlády.

Prezident zdôraznil, že novela neovplyvní súčasné funkčné obdobie úradujúceho premiéra, mení len podmienky jeho budúceho zvolenia. Napriek výhradám ju podpísal v súlade so svojimi ústavnými povinnosťami a nariadil jej zverejnenie.

Parlament schválil už šestnástu novelu ústavy 15. júna. Po dosiahnutí osemročného limitu mandát predsedu vlády automaticky zanikne. Server 24.hu upozornil, že expremiér Viktor Orbán, ktorý viedol vládu spolu 20 rokov, by sa podľa nových pravidiel už nemohol stať premiérom.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.