Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ben Gvir je podľa Babiša neprijateľný, sankcie by mu však nahrali

Český premiér Andrej Babiš súhlasí s postojom ministra zahraničných vecí Petra Macinku, že EÚ by nemala uvaliť sankcie na izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira. Hoci jeho správanie označil za extrémne, neprijateľné a „úplne strašné“, varoval, že sankcie by mu mohli pomôcť získať podporu voličov.

Podľa Babiša by sa Ben Gvir mohol prezentovať ako martýr a zvýšiť si šance na úspech vo voľbách. Pripomenul tiež, že hlavným spojencom Izraela zostávajú Spojené štáty a prezident Donald Trump.

Viaceré európske krajiny žiadali sankcie po tom, čo Ben Gvir zverejnil video, na ktorom sa vysmieva aktivistom z flotily s humanitárnou pomocou smerujúcou do Pásma Gazy. Kritiku zaň si vyslúžil aj od izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra zahraničných vecí Gideona Saara.

V piatok navyše po útoku Hizballáhu, pri ktorom zahynuli štyria izraelskí vojaci, vyhlásil, že „celý Libanon musí zhorieť“. Ministri zahraničných vecí EÚ sa otázkou sankcií zaoberali tento týždeň, no na spoločnom postupe sa nedohodli.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nórsko výrazne obmedzí používanie umelej inteligencie v školách

Nórska vláda od nového školského roka sprísni pravidlá pre využívanie generatívnej umelej inteligencie vo vzdelávaní. Žiaci prvého stupňa základných škôl vo veku od šesť do 13 rokov ju podľa nových usmernení spravidla nebudú môcť používať.

Premiér Jonas Gahr Støre zdôvodnil opatrenie obavou, že deti by mohli preskakovať dôležité kroky vo vzdelávaní. Zdôraznil, že prioritou škôl je naučiť žiakov čítať, písať a počítať.

Mladší stredoškoláci vo veku 14 až 16 rokov budú môcť nástroje umelej inteligencie využívať len opatrne a pod dohľadom učiteľov. Starší študenti vo veku 17 až 19 rokov sa majú naučiť pracovať s AI tak, aby boli pripravení na ďalšie štúdium a zamestnanie.

Nórsko zároveň plánuje podporiť návrat kníh do tried. Vláda chce predložiť legislatívu na financovanie väčšieho využívania tlačených učebných materiálov, čím čiastočne zvráti trend prechodu na tablety a digitálne zariadenia. Krajina už v roku 2024 zakázala používanie smartfónov v školách a obnovila učiteľom širšie právomoci pri udržiavaní disciplíny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

CNN: Pulte chce prepúšťať v amerických tajných službách

Dočasný šéf amerických tajných služieb Bill Pulte sa podľa CNN usiluje o zrušenie stoviek pracovných miest v Úrade riaditeľa národných spravodajských služieb. Televízia sa odvoláva na dva zdroje oboznámené so situáciou.

Pulte, ktorý je spojencom prezidenta Donalda Trumpa a doteraz pôsobil ako federálny regulátor v oblasti bývania, mal nastúpiť do úradu o deň skôr a vyžiadať si zoznam všetkých zamestnancov, aby posúdil možné prepúšťanie. Úrad sa k správe bezprostredne nevyjadril.

Demokrat Jim Himes z výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby uviedol, že ak je informácia pravdivá, potvrdzuje to podľa neho, že Pulte by nemal funkciu zastávať. Zároveň avizoval dohľad nad jeho rozhodnutiami.

Trump vymenoval Pulteho za dočasného riaditeľa národných spravodajských služieb začiatkom mesiaca. Do funkcie ho posunul napriek tomu, že nemá skúsenosti s národnou bezpečnosťou. Nahradí Tulsi Gabbardovú, ktorá minulý mesiac rezignovala a v úrade končí v piatok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ústavný súd sa zatiaľ nebude zaoberať Sulyokovým podaním

Predseda maďarského Ústavného súdu Péter Polt stiahol z programu podanie prezidenta Tamása Sulyoka týkajúce sa ústavnosti jeho odvolávania. Dôvodom je, že sedem ústavných sudcov sa z prípadu vylúčilo pre zaujatosť, čím súd stratil uznášaniaschopnosť.

Sulyok sa obrátil na ústavný súd po tom, ako ho premiér Péter Magyar vyzval, aby do 31. mája dobrovoľne odstúpil. Prezident žiadal posúdiť ústavnosť krokov a vyjadrení premiéra, ktorý ho označil za „bábku“ a „pozostatok Orbánovho režimu“.

Pred plánovaným pondelkovým rokovaním sa rozprúdila vnútorná diskusia medzi sudcami. Sudca Marcel Szabó vo svojom memorande tvrdil, že návrh nie je spôsobilý na vecné prerokovanie, a varoval, že ústavný súd nesmie vstupovať do politických sporov. K jeho stanovisku sa pridalo ďalších šesť sudcov.

Naopak, predseda súdu Péter Polt a dvaja ďalší sudcovia zastávali názor, že podanie by mohlo byť prerokované.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kremeľ ponúka dialóg, odmieta však tlak zo strany EÚ

Moskva deklarovala pripravenosť rokovať s európskymi krajinami, no odmieta akékoľvek ultimáta. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že vzhľadom na množstvo otvorených otázok je komunikácia potrebná, podľa neho však Európa musí zmeniť svoj prístup k Rusku.

Peskov kritizoval predstavu, že rokovania možno viesť z pozície sily a na základe údajnej slabosti Ruska. Takýto postup podľa neho nemôže priniesť výsledky. Prezident Vladimir Putin už skôr vyhlásil, že je otvorený kontaktom s európskymi vládami, pričom iniciatíva by podľa neho mala prísť z ich strany.

Po viac než roku, počas ktorého sa EÚ spoliehala najmä na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o sprostredkovanie mieru, sa objavujú náznaky opatrného obnovovania komunikácie. Kancelária predsedu Európskej rady Antónia Costu potvrdila nedávne diplomatické kontakty s Kremľom.

Medzitým pokračujú boje. Ukrajina hlási úspechy v kampani dronových útokov na ciele hlboko v Rusku. Pri jednom z útokov v Moskovskej oblasti zahynulo podľa miestnych úradov osemročné dievča a opäť horela veľká ropná rafinéria. Peskov odkázal, že útoky budú pokračovať.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fico v Bruseli otvoril tému zatvorenej hlinikárne v Žiari

Premiér Robert Fico (Smer) na samite EÚ upozornil, že Slovensko prišlo o strategickú výrobu hliníka v Žiari nad Hronom pre klimatickú politiku Únie. Tému otvoril počas diskusie o konkurencieschopnosti a vzťahoch s Čínou, ktorá podľa neho Európe výrazne uniká vo vývoji a vede.

Predseda vlády pripomenul, že ekologicky modernizovaný závod produkoval 17 percent hliníka v EÚ, no napriek tomu musel skončiť. Poukázal na to, že Slovensko vyrába 85 percent elektriny bez emisií, no podniky nakupujú elektrinu za viac ako 100 eur za megawatthodinu. Únia pritom podľa neho dováža hliník z Číny, kde je emisná stopa niekoľkonásobne vyššia.

Za riešenie považuje zníženie cien elektrickej energie a kritizoval rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré podľa neho spochybňujú existenciu jednotného trhu s elektrinou. Ocenil aj podporu návrhu rakúskeho kancelára na zachovanie bezplatných emisných povoleniek aj po roku 2030.

Lídri EÚ zároveň poverili Európsku komisiu prípravou opatrení voči Číne na odstránenie trhových nerovnováh. Fico zdôraznil, že Európa sa má chrániť vyššou konkurencieschopnosťou, nie umelými prekážkami.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.