Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Skvelá Zapletalová. V Dauhe opäť zlepšila svetový výkon roka

Slovenská atlétka Emma Zapletalová triumfovala aj vo svojom štvrtom tohtoročnom predstavení v Diamantovej lige. Na piatkovom mítingu v katarskej Dauhe zvíťazila v behu na 400 metrov cez prekážky časom 52,30 sekúnd, čím zlepšila svoj svetový výkon roka, rekord mítingu aj národný rekord. Do cieľa dobehla na prvej priečke pred Jamajčankou Rushell Claytonovou a Kemi Adekoyaovou z Bahrajnu.

Bronzová medailistka z vlaňajších MS v Tokiu už mala po víťaznom hetriku v Rabate, Ríme a Osle istotu účasti na finálovom mítingu Diamantovej ligy začiatkom septembra v Bruseli. Na štarte, rovnako ako pred deviatimi dňami v Nórsku, chýbali hviezdne Američanky Anna Cockrellová a Dalila Muhammadová.

Najväčšou konkurentkou 26-ročnej Zapletalovej bola v horúcich katarských podmienkach Rushell Claytonová. Tá mala z tohtosezónnych mítingov Diamantovej ligy na konte dve tretie a jedno druhé miesto.

Ani v Katare, kde sa termín podujatia presunul z 8. mája pre vojenský konflikt na Blízkom východe, však 33-ročná Jamajčanka nestačila na držiteľku svetového výkonu roka. Zapletalová vedie v celkovom poradí disciplíny s plným počtom 32 bodov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Costova iniciatíva odhalila spor v EÚ o komunikáciu s Moskvou

Pokus predsedu Európskej rady Antónia Costu otvoriť komunikačný kanál s Kremľom vyvolal medzi lídrami Európskej únie rozdielne reakcie. Kancelária šéfa Rady v uplynulých týždňoch nadviazala krátke diplomatické kontakty s ruskou stranou s cieľom obnoviť komunikačné spojenie po rokoch prerušených vzťahov.

Krok vyvolal kritiku počas samitu EÚ v Bruseli. Viacerí predstavitelia namietali, že iniciatíva nebola vopred koordinovaná a Únia by sa mala sústrediť najmä na zvyšovanie tlaku na Rusko. Podľa zdrojov agentúry Reuters patrili medzi skeptikov nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron či predstavitelia severských a pobaltských krajín.

Costa svoj postup obhajoval tým, že Európa potrebuje vlastný diplomatický kanál a nemôže sa spoliehať iba na sprostredkované informácie od iných aktérov. Podľa neho je to dôležité aj pre podporu Ukrajiny.

Podporu mu vyjadrili napríklad írsky premiér Micheál Martin a španielsky predseda vlády Pedro Sánchez. Viacerí lídri však upozornili, že prípadné rokovania s Moskvou sú zatiaľ predčasné a Únia si ešte musí ujasniť, kto by ju v budúcnosti pri takýchto rozhovoroch zastupoval.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Tlak na Starmera rastie. U labouristov sa hovorí o výmene lídra

Britský premiér Keir Starmer čelí rastúcemu tlaku zo strany ministrov aj vplyvných predstaviteľov Labouristickej strany, aby pripravil svoj odchod z čela vlády. Podľa denníka Guardian sa v strane čoraz viac presadzuje názor, že jeho pôsobenie v Downing Street sa blíži ku koncu.

Starmer v piatok telefonoval členom kabinetu a deklaroval odhodlanie zostať vo funkcii. Opakovane zdôraznil, že v prípade súboja o vedenie strany bude kandidovať. Varoval tiež, že vnútrostranícka bitka by mohla Labouristov uvrhnúť do chaosu.

Do centra pozornosti sa dostal starosta Veľkého Manchestru Andy Burnham, ktorý po výraznom víťazstve v doplňujúcich voľbách mieri začiatkom budúceho týždňa do Londýna na rokovania s poslancami. Podľa niektorých zákonodarcov by mohol získať podporu približne 200 labouristických poslancov.

Viacerí členovia vlády i stranícki veteráni podľa Guardianu presadzujú, aby premiér stanovil harmonogram odovzdania moci. Ak tak neurobí, téma jeho budúcnosti by sa mohla otvoriť už na utorkovom zasadnutí kabinetu.

Burnham označil výsledok volieb za možný zlomový bod britskej politiky a vyhlásil, že voliči hlasovali za zmenu.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Ben Gvir je podľa Babiša neprijateľný, sankcie by mu však nahrali

Český premiér Andrej Babiš súhlasí s postojom ministra zahraničných vecí Petra Macinku, že EÚ by nemala uvaliť sankcie na izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira. Hoci jeho správanie označil za extrémne, neprijateľné a „úplne strašné“, varoval, že sankcie by mu mohli pomôcť získať podporu voličov.

Podľa Babiša by sa Ben Gvir mohol prezentovať ako martýr a zvýšiť si šance na úspech vo voľbách. Pripomenul tiež, že hlavným spojencom Izraela zostávajú Spojené štáty a prezident Donald Trump.

Viaceré európske krajiny žiadali sankcie po tom, čo Ben Gvir zverejnil video, na ktorom sa vysmieva aktivistom z flotily s humanitárnou pomocou smerujúcou do Pásma Gazy. Kritiku zaň si vyslúžil aj od izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra zahraničných vecí Gideona Saara.

V piatok navyše po útoku Hizballáhu, pri ktorom zahynuli štyria izraelskí vojaci, vyhlásil, že „celý Libanon musí zhorieť“. Ministri zahraničných vecí EÚ sa otázkou sankcií zaoberali tento týždeň, no na spoločnom postupe sa nedohodli.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nórsko výrazne obmedzí používanie umelej inteligencie v školách

Nórska vláda od nového školského roka sprísni pravidlá pre využívanie generatívnej umelej inteligencie vo vzdelávaní. Žiaci prvého stupňa základných škôl vo veku od šesť do 13 rokov ju podľa nových usmernení spravidla nebudú môcť používať.

Premiér Jonas Gahr Støre zdôvodnil opatrenie obavou, že deti by mohli preskakovať dôležité kroky vo vzdelávaní. Zdôraznil, že prioritou škôl je naučiť žiakov čítať, písať a počítať.

Mladší stredoškoláci vo veku 14 až 16 rokov budú môcť nástroje umelej inteligencie využívať len opatrne a pod dohľadom učiteľov. Starší študenti vo veku 17 až 19 rokov sa majú naučiť pracovať s AI tak, aby boli pripravení na ďalšie štúdium a zamestnanie.

Nórsko zároveň plánuje podporiť návrat kníh do tried. Vláda chce predložiť legislatívu na financovanie väčšieho využívania tlačených učebných materiálov, čím čiastočne zvráti trend prechodu na tablety a digitálne zariadenia. Krajina už v roku 2024 zakázala používanie smartfónov v školách a obnovila učiteľom širšie právomoci pri udržiavaní disciplíny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

CNN: Pulte chce prepúšťať v amerických tajných službách

Dočasný šéf amerických tajných služieb Bill Pulte sa podľa CNN usiluje o zrušenie stoviek pracovných miest v Úrade riaditeľa národných spravodajských služieb. Televízia sa odvoláva na dva zdroje oboznámené so situáciou.

Pulte, ktorý je spojencom prezidenta Donalda Trumpa a doteraz pôsobil ako federálny regulátor v oblasti bývania, mal nastúpiť do úradu o deň skôr a vyžiadať si zoznam všetkých zamestnancov, aby posúdil možné prepúšťanie. Úrad sa k správe bezprostredne nevyjadril.

Demokrat Jim Himes z výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby uviedol, že ak je informácia pravdivá, potvrdzuje to podľa neho, že Pulte by nemal funkciu zastávať. Zároveň avizoval dohľad nad jeho rozhodnutiami.

Trump vymenoval Pulteho za dočasného riaditeľa národných spravodajských služieb začiatkom mesiaca. Do funkcie ho posunul napriek tomu, že nemá skúsenosti s národnou bezpečnosťou. Nahradí Tulsi Gabbardovú, ktorá minulý mesiac rezignovala a v úrade končí v piatok.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.