Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chce novým zákonom znížiť závislosť od Číny

Európska komisia pripravuje nový zákon, ktorý má firmy v EÚ prinútiť diverzifikovať zdroje kľúčových surovín a dodávok. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že podniky postupujú pri znižovaní rizík spojených so závislosťou od Číny príliš pomaly.

Lídri členských štátov sa na samite v Bruseli zhodli, že Komisia má rokovať s hlavnými obchodnými partnermi o globálnych makroekonomických nerovnováhach a preskúmať potrebu nových obchodných opatrení. Hoci závery samitu Čínu výslovne nespomínajú, diskusia sa sústredila práve na ňu.

Impulzom boli aj minuloročné obmedzenia vývozu vzácnych zemín zo strany Pekingu. Von der Leyenová pripustila, že ak firmy samy urýchlia diverzifikáciu dodávok, pripravovaný zákon by mohol byť napokon zbytočný.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada Bielorusko vypnúť ruské navádzacie stanice

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, aby do jedného týždňa odstránil zariadenia, ktoré podľa Kyjeva ruské sily využívajú pri útokoch na Ukrajinu. V opačnom prípade pohrozil ukrajinskou reakciou.

Podľa Zelenského sa v dvoch bieloruských regiónoch susediacich s Ukrajinou nachádzajú retranslačné stanice, ktoré Rusko používa na navádzanie útokov proti ukrajinským civilistom. Agentúra Reuters uviedla, že tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

„Ak nechce byť vo vojne, nech tieto zariadenia odstráni alebo vypne. Myslím si, že týždeň na to stačí,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Ak to neurobí, urobíme to my,“ dodal bez ďalších podrobností.

Ukrajinský prezident v posledných mesiacoch opakovane tvrdí, že Moskva sa snaží vtiahnuť Minsk hlbšie do vojny. Ruské jednotky využili bieloruské územie už pri začiatku invázie vo februári 2022.

Lukašenko minulý mesiac odmietol tvrdenia, že by sa Bielorusko malo viac zapojiť do konfliktu, zároveň však vyhlásil, že spolu s Ruskom sa bude brániť v prípade agresie. Minsk zostáva najbližším spojencom Moskvy vo vojne proti Ukrajine.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump odchádza do Camp Davidu, rokovania s Iránom sa komplikujú

Americký prezident Donald Trump strávi víkend v prezidentskom sídle Camp David, kde bude rokovať o politických a strategických otázkach. Ide len o jeho druhú návštevu tohto prezidentského útočiska od návratu do úradu minulý rok.

Cesta prichádza v čase, keď sa Washington snaží dosiahnuť konečnú dohodu o ukončení vojny s Iránom. Situáciu však skomplikovalo zrušenie plánovaných americko-iránskych rokovaní vo Švajčiarsku po obnovení bojov v Libanone. To vyvolalo neistotu okolo ďalšieho postupu rokovaní, ktoré sú dôležité aj pre obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv a stabilizáciu regiónu.

Trump naposledy navštívil Camp David v júni 2025, keď s vojenskými a zahraničnopolitickými poradcami riešil protesty v Kalifornii, Irán a vojnu v Pásme Gazy. Na rozdiel od viacerých svojich predchodcov však víkendy zvyčajne trávi vo svojich súkromných rezidenciách na Floride alebo v New Jersey.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pre Vancea môžu byť rokovania s Iránom životnou skúškou

Americký viceprezident JD Vance sa ocitol v centre úsilia administratívy Donalda Trumpa o ukončenie trojmesačného konfliktu s Iránom. Podľa agentúry Reuters môže jeho úloha hlavného vyjednávača výrazne ovplyvniť aj jeho politickú budúcnosť.

Spojené štáty a Irán v stredu uzavreli predbežnú dohodu o prímerí, ktorá zastavila boje, no kľúčové otázky vrátane iránskeho jadrového programu, podpory regionálnych spojencov či budúcnosti Hormuzského prielivu odložila o ďalších 60 dní, počas ktorých majú obe strany rokovať.

Vance sa stal jednou z hlavných tvárí dohody. Republikánsky senátor Lindsey Graham ho označil za „architekta“ mierového rámca. Samotný Trump na samite G7 žartoval, že ak rokovania uspejú, zásluhy si pripíše on, no v prípade neúspechu bude vinníkom viceprezident.

Počas tlačovej konferencie Vance obhajoval prezidentovu stratégiu a vyhlásil, že ak Teherán zmení svoje správanie, môže to viesť k zásadnej zmene vzťahov na Blízkom východe. Zároveň odmietol špekulácie o možnej kandidatúre na prezidenta.

Nie všetci republikáni však jeho pôsobenie hodnotia pozitívne. Kritici spochybňujú výsledky doterajších rokovaní a upozorňujú, že mnohé pôvodné ciele Washingtonu zatiaľ nie sú nenaplnené.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Skvelá Zapletalová. V Dauhe opäť zlepšila svetový výkon roka

Slovenská atlétka Emma Zapletalová triumfovala aj vo svojom štvrtom tohtoročnom predstavení v Diamantovej lige. Na piatkovom mítingu v katarskej Dauhe zvíťazila v behu na 400 metrov cez prekážky časom 52,30 sekúnd, čím zlepšila svoj svetový výkon roka, rekord mítingu aj národný rekord. Do cieľa dobehla na prvej priečke pred Jamajčankou Rushell Claytonovou a Kemi Adekoyaovou z Bahrajnu.

Bronzová medailistka z vlaňajších MS v Tokiu už mala po víťaznom hetriku v Rabate, Ríme a Osle istotu účasti na finálovom mítingu Diamantovej ligy začiatkom septembra v Bruseli. Na štarte, rovnako ako pred deviatimi dňami v Nórsku, chýbali hviezdne Američanky Anna Cockrellová a Dalila Muhammadová.

Najväčšou konkurentkou 26-ročnej Zapletalovej bola v horúcich katarských podmienkach Rushell Claytonová. Tá mala z tohtosezónnych mítingov Diamantovej ligy na konte dve tretie a jedno druhé miesto.

Ani v Katare, kde sa termín podujatia presunul z 8. mája pre vojenský konflikt na Blízkom východe, však 33-ročná Jamajčanka nestačila na držiteľku svetového výkonu roka. Zapletalová vedie v celkovom poradí disciplíny s plným počtom 32 bodov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Costova iniciatíva odhalila spor v EÚ o komunikáciu s Moskvou

Pokus predsedu Európskej rady Antónia Costu otvoriť komunikačný kanál s Kremľom vyvolal medzi lídrami Európskej únie rozdielne reakcie. Kancelária šéfa Rady v uplynulých týždňoch nadviazala krátke diplomatické kontakty s ruskou stranou s cieľom obnoviť komunikačné spojenie po rokoch prerušených vzťahov.

Krok vyvolal kritiku počas samitu EÚ v Bruseli. Viacerí predstavitelia namietali, že iniciatíva nebola vopred koordinovaná a Únia by sa mala sústrediť najmä na zvyšovanie tlaku na Rusko. Podľa zdrojov agentúry Reuters patrili medzi skeptikov nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron či predstavitelia severských a pobaltských krajín.

Costa svoj postup obhajoval tým, že Európa potrebuje vlastný diplomatický kanál a nemôže sa spoliehať iba na sprostredkované informácie od iných aktérov. Podľa neho je to dôležité aj pre podporu Ukrajiny.

Podporu mu vyjadrili napríklad írsky premiér Micheál Martin a španielsky predseda vlády Pedro Sánchez. Viacerí lídri však upozornili, že prípadné rokovania s Moskvou sú zatiaľ predčasné a Únia si ešte musí ujasniť, kto by ju v budúcnosti pri takýchto rozhovoroch zastupoval.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.