Preskočiť na obsah
  |  

Nawrocki odobral Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie

Poľský prezident sa rozhodol odobrať Volodymyrovi Zelenskému najvyššie vyznamenania krajiny po tom, čo ukrajinský prezident vyvolal pobúrenie premenovaním armádnej jednotky po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), nacionalistoch, ktorí masakrovali aj Poliakov počas druhej svetovej vojny.

Rozhodnutie Karola Nawrockého pravdepodobne rozpúta vážnu diplomatickú krízu medzi susedmi len niekoľko dní pred konferenciou o obnove Ukrajiny v poľskom meste Gdansk.

„Vzhľadom na súhlas prezidenta Volodymyra Zelenského s pomenovaním jednej z jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny „Hrdinovia UPA“... som sa rozhodol odobrať prezidentovi Ukrajiny Rád Bieleho orla,“ uviedol Nawrocki vo vyhlásení.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v piatok vyhlásil, že rozhodnutie Poľska odobrať mu toto ocenenie bolo chybou, pretože to prospieva Moskve.

UPA sa napríklad zapojila aj do masakrov na Volyni, série vrážd v rokoch 1943 až 1945, v ktorých podľa Poľska bolo ukrajinskými nacionalistami zabitých približne 100-tisíc Poliakov.

(reuters, im)

  |  

Švajčiarsko chce pokutovať používanie nacistických symbolov

Švajčiarska vláda pripravila návrh zákona, ktorý má zakázať verejné používanie nacistických symbolov. Za zobrazenie hákového kríža, tetovanie s takýmto motívom či gestá ako Hitlerov pozdrav by mohla hroziť pokuta 200 švajčiarskych frankov.

Opatrenie sa má vzťahovať na verejný priestor vrátane online platforiem a audiovizuálnych médií. Spolková rada uviedla, že zákaz je naliehavý vzhľadom na nárast antisemitských incidentov. Pokuty ukladané priamo na mieste majú umožniť rýchle presadzovanie pravidiel.

Výnimky majú platiť pre vzdelávacie, vedecké, kultúrne a novinárske účely. Vláda návrh pripravila po tom, čo parlament v roku 2024 podporil zákaz používania symbolu hákového kríža. Cieľom je odstrániť medzeru v súčasnej legislatíve, podľa ktorej je zobrazovanie extrémistických symbolov trestné len vtedy, ak je jasne spojené s propagáciou danej ideológie.

(reuters, bak)

  |  

EÚ chce novým zákonom znížiť závislosť od Číny

Európska komisia pripravuje nový zákon, ktorý má firmy v EÚ prinútiť diverzifikovať zdroje kľúčových surovín a dodávok. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že podniky postupujú pri znižovaní rizík spojených so závislosťou od Číny príliš pomaly.

Lídri členských štátov sa na samite v Bruseli zhodli, že Komisia má rokovať s hlavnými obchodnými partnermi o globálnych makroekonomických nerovnováhach a preskúmať potrebu nových obchodných opatrení. Hoci závery samitu Čínu výslovne nespomínajú, diskusia sa sústredila práve na ňu.

Impulzom boli aj minuloročné obmedzenia vývozu vzácnych zemín zo strany Pekingu. Von der Leyenová pripustila, že ak firmy samy urýchlia diverzifikáciu dodávok, pripravovaný zákon by mohol byť napokon zbytočný.

(reuters, bak)

  |  

Zelenskyj žiada Bielorusko vypnúť ruské navádzacie stanice

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, aby do jedného týždňa odstránil zariadenia, ktoré podľa Kyjeva ruské sily využívajú pri útokoch na Ukrajinu. V opačnom prípade pohrozil ukrajinskou reakciou.

Podľa Zelenského sa v dvoch bieloruských regiónoch susediacich s Ukrajinou nachádzajú retranslačné stanice, ktoré Rusko používa na navádzanie útokov proti ukrajinským civilistom. Agentúra Reuters uviedla, že tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

„Ak nechce byť vo vojne, nech tieto zariadenia odstráni alebo vypne. Myslím si, že týždeň na to stačí,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Ak to neurobí, urobíme to my,“ dodal bez ďalších podrobností.

Ukrajinský prezident v posledných mesiacoch opakovane tvrdí, že Moskva sa snaží vtiahnuť Minsk hlbšie do vojny. Ruské jednotky využili bieloruské územie už pri začiatku invázie vo februári 2022.

Lukašenko minulý mesiac odmietol tvrdenia, že by sa Bielorusko malo viac zapojiť do konfliktu, zároveň však vyhlásil, že spolu s Ruskom sa bude brániť v prípade agresie. Minsk zostáva najbližším spojencom Moskvy vo vojne proti Ukrajine.

(reuters, bak)

  |  

Trump odchádza do Camp Davidu, rokovania s Iránom sa komplikujú

Americký prezident Donald Trump strávi víkend v prezidentskom sídle Camp David, kde bude rokovať o politických a strategických otázkach. Ide len o jeho druhú návštevu tohto prezidentského útočiska od návratu do úradu minulý rok.

Cesta prichádza v čase, keď sa Washington snaží dosiahnuť konečnú dohodu o ukončení vojny s Iránom. Situáciu však skomplikovalo zrušenie plánovaných americko-iránskych rokovaní vo Švajčiarsku po obnovení bojov v Libanone. To vyvolalo neistotu okolo ďalšieho postupu rokovaní, ktoré sú dôležité aj pre obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv a stabilizáciu regiónu.

Trump naposledy navštívil Camp David v júni 2025, keď s vojenskými a zahraničnopolitickými poradcami riešil protesty v Kalifornii, Irán a vojnu v Pásme Gazy. Na rozdiel od viacerých svojich predchodcov však víkendy zvyčajne trávi vo svojich súkromných rezidenciách na Floride alebo v New Jersey.

(reuters, bak)

  |  

Pre Vancea môžu byť rokovania s Iránom životnou skúškou

Americký viceprezident JD Vance sa ocitol v centre úsilia administratívy Donalda Trumpa o ukončenie trojmesačného konfliktu s Iránom. Podľa agentúry Reuters môže jeho úloha hlavného vyjednávača výrazne ovplyvniť aj jeho politickú budúcnosť.

Spojené štáty a Irán v stredu uzavreli predbežnú dohodu o prímerí, ktorá zastavila boje, no kľúčové otázky vrátane iránskeho jadrového programu, podpory regionálnych spojencov či budúcnosti Hormuzského prielivu odložila o ďalších 60 dní, počas ktorých majú obe strany rokovať.

Vance sa stal jednou z hlavných tvárí dohody. Republikánsky senátor Lindsey Graham ho označil za „architekta“ mierového rámca. Samotný Trump na samite G7 žartoval, že ak rokovania uspejú, zásluhy si pripíše on, no v prípade neúspechu bude vinníkom viceprezident.

Počas tlačovej konferencie Vance obhajoval prezidentovu stratégiu a vyhlásil, že ak Teherán zmení svoje správanie, môže to viesť k zásadnej zmene vzťahov na Blízkom východe. Zároveň odmietol špekulácie o možnej kandidatúre na prezidenta.

Nie všetci republikáni však jeho pôsobenie hodnotia pozitívne. Kritici spochybňujú výsledky doterajších rokovaní a upozorňujú, že mnohé pôvodné ciele Washingtonu zatiaľ nie sú nenaplnené.

(reuters, bak)