Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump sa prirovnal k najvplyvnejším vládcom dejín

Americký prezident Donald Trump v rozsiahlom 45-minútovom rozhovore s Marcom Caputom, ktorý portál Axios čoskoro zverejní, opäť vyvolal kontroverziu výrokmi o rozsahu prezidentskej moci. Na otázku o dôsledkoch svojho postupu voči Iránu vyhlásil, že zistil, že pre jeho právomoci „neexistujú žiadne limity“, hoci pripustil, že prezidenta môžu obmedziť ekonomické následky jeho rozhodnutí.

Axios zároveň upozornil na pasáže z pripravovanej knihy dvoch novinárov z New York Times Regime Change, podľa ktorých Trump v súkromí rád odkazuje na koncept „veľkého muža dejín“. Žurnalisti opísali dokument, ktorý mal Trump opakovane ukazovať návštevám a podľa ktorého jeho moc a globálny vplyv prevyšujú historické postavy ako Attila, Džingischán, Napoleon Bonaparte, Josif Stalin, Mao Ce-tung či Adolf Hitler.

Trump sa od týchto prirovnaní nedištancoval. Naopak, po zverejnení článku na svojej sociálnej sieti Truth Social zdieľal príspevok s komentárom „Znie mi to dobre!“

Výroky prichádzajú v období, keď Trumpova administratíva zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu prezidenta v zahraničnej politike a národnej bezpečnosti. Kritici upozorňujú, že podobná rétorika posilňuje predstavu o takmer neobmedzenej výkonnej moci, zatiaľ čo Trumpovi podporovatelia ju interpretujú ako prejav silného politického líderstva.

(axios, im)

Minúta  |  

Banka UniCredit získala 40 percent akcií nemeckej Commerzbank

Talianska banka UniCredit pokračuje vo svojej snahe o prevzatie Commerzbank a v piatok oznámila, že si zabezpečila už takmer 40 percent akcií tohto nemeckého finančného ústavu.

Talianska banka uviedla, že jej ponuka na výmenu všetkých zostávajúcich akcií Commerzbank za akcie UniCredit zostane otvorená do 3. júla. Konečné výsledky by mali byť zverejnené 8. júla.

Commerzbank naďalej neodporúča svojim akcionárom prijať ponuku talianskej banky s argumentom, že neposkytuje primeranú prémiu. UniCredit ponúka za každú akciu Commerzbank 0,485 vlastnej akcie.

Commerzbank sa však zároveň vyjadrila, že zostáva otvorená rokovaniam, ak UniCredit preukáže skutočnú ochotu riešiť obavy, ktoré sformulovala. „Podmienky zostávajú nezmenené: atraktívna prémia pre našich akcionárov a plán, ktorý primerane odráža faktory úspechu nášho obchodného modelu,“ uviedla Commerzbank.

Nemecká vláda sa minulý týždeň vyjadrila, že svoje akcie v Commerzbank talianskej UniCredit predať nechce. Vláda v Berlíne má v Commerzbank 12-percetný podiel, vďaka čomu je jej druhým najväčším akcionárom.

Commerzbank, ktorá je druhou najväčšou súkromnou bankou v Nemecku, „zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní nemeckého hospodárstva a malých a stredných podnikov,“ uviedla finančná agentúra nemeckej spolkovej vlády.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nawrocki odobral Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie

Poľský prezident sa rozhodol odobrať Volodymyrovi Zelenskému najvyššie vyznamenania krajiny po tom, čo ukrajinský prezident vyvolal pobúrenie premenovaním armádnej jednotky po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), nacionalistoch, ktorí masakrovali aj Poliakov počas druhej svetovej vojny.

Rozhodnutie Karola Nawrockého pravdepodobne rozpúta vážnu diplomatickú krízu medzi susedmi len niekoľko dní pred konferenciou o obnove Ukrajiny v poľskom meste Gdansk.

„Vzhľadom na súhlas prezidenta Volodymyra Zelenského s pomenovaním jednej z jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny „Hrdinovia UPA“... som sa rozhodol odobrať prezidentovi Ukrajiny Rád Bieleho orla,“ uviedol Nawrocki vo vyhlásení.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v piatok vyhlásil, že rozhodnutie Poľska odobrať mu toto ocenenie bolo chybou, pretože to prospieva Moskve.

UPA sa napríklad zapojila aj do masakrov na Volyni, série vrážd v rokoch 1943 až 1945, v ktorých podľa Poľska bolo ukrajinskými nacionalistami zabitých približne 100-tisíc Poliakov.

(reuters, im)

Minúta  |  

Švajčiarsko chce pokutovať používanie nacistických symbolov

Švajčiarska vláda pripravila návrh zákona, ktorý má zakázať verejné používanie nacistických symbolov. Za zobrazenie hákového kríža, tetovanie s takýmto motívom či gestá ako Hitlerov pozdrav by mohla hroziť pokuta 200 švajčiarskych frankov.

Opatrenie sa má vzťahovať na verejný priestor vrátane online platforiem a audiovizuálnych médií. Spolková rada uviedla, že zákaz je naliehavý vzhľadom na nárast antisemitských incidentov. Pokuty ukladané priamo na mieste majú umožniť rýchle presadzovanie pravidiel.

Výnimky majú platiť pre vzdelávacie, vedecké, kultúrne a novinárske účely. Vláda návrh pripravila po tom, čo parlament v roku 2024 podporil zákaz používania symbolu hákového kríža. Cieľom je odstrániť medzeru v súčasnej legislatíve, podľa ktorej je zobrazovanie extrémistických symbolov trestné len vtedy, ak je jasne spojené s propagáciou danej ideológie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

EÚ chce novým zákonom znížiť závislosť od Číny

Európska komisia pripravuje nový zákon, ktorý má firmy v EÚ prinútiť diverzifikovať zdroje kľúčových surovín a dodávok. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že podniky postupujú pri znižovaní rizík spojených so závislosťou od Číny príliš pomaly.

Lídri členských štátov sa na samite v Bruseli zhodli, že Komisia má rokovať s hlavnými obchodnými partnermi o globálnych makroekonomických nerovnováhach a preskúmať potrebu nových obchodných opatrení. Hoci závery samitu Čínu výslovne nespomínajú, diskusia sa sústredila práve na ňu.

Impulzom boli aj minuloročné obmedzenia vývozu vzácnych zemín zo strany Pekingu. Von der Leyenová pripustila, že ak firmy samy urýchlia diverzifikáciu dodávok, pripravovaný zákon by mohol byť napokon zbytočný.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada Bielorusko vypnúť ruské navádzacie stanice

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, aby do jedného týždňa odstránil zariadenia, ktoré podľa Kyjeva ruské sily využívajú pri útokoch na Ukrajinu. V opačnom prípade pohrozil ukrajinskou reakciou.

Podľa Zelenského sa v dvoch bieloruských regiónoch susediacich s Ukrajinou nachádzajú retranslačné stanice, ktoré Rusko používa na navádzanie útokov proti ukrajinským civilistom. Agentúra Reuters uviedla, že tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

„Ak nechce byť vo vojne, nech tieto zariadenia odstráni alebo vypne. Myslím si, že týždeň na to stačí,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Ak to neurobí, urobíme to my,“ dodal bez ďalších podrobností.

Ukrajinský prezident v posledných mesiacoch opakovane tvrdí, že Moskva sa snaží vtiahnuť Minsk hlbšie do vojny. Ruské jednotky využili bieloruské územie už pri začiatku invázie vo februári 2022.

Lukašenko minulý mesiac odmietol tvrdenia, že by sa Bielorusko malo viac zapojiť do konfliktu, zároveň však vyhlásil, že spolu s Ruskom sa bude brániť v prípade agresie. Minsk zostáva najbližším spojencom Moskvy vo vojne proti Ukrajine.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.