Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bolívia po 50 dňoch nepokojov: vláda a odbory uzavreli dohodu

Bolívijský prezident Rodrigo Paz v piatok dosiahol dohodu s Bolívijskou konfederáciou pracujúcich (COB), čo predstavuje prvý krok k ukončeniu 50 dní trvajúceho konfliktu, ktorý ochromil krajinu.

Protesty a cestné blokády spôsobili nedostatok pohonných hmôt, potravín a liekov. Milióny ľudí čelili vážnym problémom so zásobovaním.

Paz označil dohodu za „lúč nádeje pre všetkých Bolívijčanov“ a vyzval na spoluprácu pri riešení krízy. Šéf COB Mario Argollo uviedol, že ide o začiatok procesu zmierenia a budovania konsenzu medzi vládou a pracujúcimi.

Konflikt sa začal v máji štrajkom odborov a prerástol do rozsiahlych blokád ciest. Demonštranti požadovali zrušenie úsporných opatrení a riešenie rastúcich životných nákladov.

Napriek dohode však protesty pokračujú. Viaceré vidiecke organizácie podporujúce bývalého prezidenta Eva Moralesa odmietli rokovania a naďalej žiadajú Pazovu rezignáciu. Podľa ombudsmana si nepokoje vyžiadali najmenej 14 obetí, vrátane pacientov, ktorí sa pre blokády nedostali do nemocníc.

(reuters, est)

Minúta  |  

Witkoff ide do Švajčiarska, Izrael a Hizballáh uzavreli prímerie

Americký vyslanec Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí smerujú do Švajčiarska na rokovania o trvalej dohode medzi USA a Iránom.

K diplomatickému posunu došlo po tom, čo Izrael a hnutie Hizballáh v piatok uzavreli prímerie v Libanone po niekoľkých dňoch intenzívnych bojov.

Prímerie nadväzuje na memorandum podpísané tento týždeň, ktoré zastavilo boje a otvorilo 60-dňové obdobie na riešenie sporných otázok vrátane iránskeho jadrového programu.

Podľa Axiosu sa Witkoff v Švajčiarsku pripojí k Jaredovi Kushnerovi, zatiaľ čo Arákčí má pricestovať v sobotu. Očakáva sa začiatok technických rokovaní zameraných na dosiahnutie trvalého prímeria.

Prímerie v Libanone sprostredkovali USA a Katar s podporou Iránu. Izrael však zdôrazňuje, že nie je súčasťou širšej dohody medzi Washingtonom a Teheránom. Napriek zastaveniu bojov zostávajú viaceré kľúčové otázky nevyriešené a vývoj v Libanone môže výrazne ovplyvniť ďalší priebeh rokovaní.

(reuters, est)

Minúta  |  

V Los Angeles otvárajú prvé múzeum AI umenia na svete

Desaťročná spolupráca spoločnosti Google a mediálneho umelca Refika Anadola vyvrcholí 20. júna otvorením Datalandu – prvého múzea AI umenia na svete. Interaktívny priestor s rozlohou približne 2 300 štvorcových metrov sa nachádza v komplexe The Grand LA v Los Angeles, ktorý navrhol Frank Gehry. Ponúka multisenzorický priestor, v ktorom sa dáta menia na obraz a umenie sa vyvíja v reálnom čase.

Spolupráca podľa Google nadväzuje na predchádzajúce projekty vrátane mapovania archívov filharmónie či vizualizácie kvantových dát.

Úvodná výstava „Strojové sny: Dažďový prales“ transformuje environmentálne údaje do 1,2 miliardy pixelov. Chod múzea a jeho interaktívne prvky zabezpečuje infraštruktúra Google Cloud. Tá umožňuje, aby galéria reagovala na návštevníkov – v reálnom čase generovala zvukové kulisy, snímala emócie a algoritmicky pracovala aj s vôňami.

Súbežne s múzeom spúšťa Google Arts & Culture rezidenčný program pre digitálnych tvorcov. Tento šesťmesačný inkubátor poskytne štyrom umelcom granty vo výške 25-tisíc dolárov, mentorstvo od Refik Anadol Studio a prístup k nástrojom Google Cloud.

(max)

Minúta  |  

Trump sa prirovnal k najvplyvnejším vládcom dejín

Americký prezident Donald Trump v rozsiahlom 45-minútovom rozhovore s Marcom Caputom, ktorý portál Axios čoskoro zverejní, opäť vyvolal kontroverziu výrokmi o rozsahu prezidentskej moci. Na otázku o dôsledkoch svojho postupu voči Iránu vyhlásil, že zistil, že pre jeho právomoci „neexistujú žiadne limity“, hoci pripustil, že prezidenta môžu obmedziť ekonomické následky jeho rozhodnutí.

Axios zároveň upozornil na pasáže z pripravovanej knihy dvoch novinárov z New York Times Regime Change, podľa ktorých Trump v súkromí rád odkazuje na koncept „veľkého muža dejín“. Žurnalisti opísali dokument, ktorý mal Trump opakovane ukazovať návštevám a podľa ktorého jeho moc a globálny vplyv prevyšujú historické postavy ako Attila, Džingischán, Napoleon Bonaparte, Josif Stalin, Mao Ce-tung či Adolf Hitler.

Trump sa od týchto prirovnaní nedištancoval. Naopak, po zverejnení článku na svojej sociálnej sieti Truth Social zdieľal príspevok s komentárom „Znie mi to dobre!“

Výroky prichádzajú v období, keď Trumpova administratíva zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu prezidenta v zahraničnej politike a národnej bezpečnosti. Kritici upozorňujú, že podobná rétorika posilňuje predstavu o takmer neobmedzenej výkonnej moci, zatiaľ čo Trumpovi podporovatelia ju interpretujú ako prejav silného politického líderstva.

(axios, im)

Minúta  |  

Banka UniCredit získala 40 percent akcií nemeckej Commerzbank

Talianska banka UniCredit pokračuje vo svojej snahe o prevzatie Commerzbank a v piatok oznámila, že si zabezpečila už takmer 40 percent akcií tohto nemeckého finančného ústavu.

Talianska banka uviedla, že jej ponuka na výmenu všetkých zostávajúcich akcií Commerzbank za akcie UniCredit zostane otvorená do 3. júla. Konečné výsledky by mali byť zverejnené 8. júla.

Commerzbank naďalej neodporúča svojim akcionárom prijať ponuku talianskej banky s argumentom, že neposkytuje primeranú prémiu. UniCredit ponúka za každú akciu Commerzbank 0,485 vlastnej akcie.

Commerzbank sa však zároveň vyjadrila, že zostáva otvorená rokovaniam, ak UniCredit preukáže skutočnú ochotu riešiť obavy, ktoré sformulovala. „Podmienky zostávajú nezmenené: atraktívna prémia pre našich akcionárov a plán, ktorý primerane odráža faktory úspechu nášho obchodného modelu,“ uviedla Commerzbank.

Nemecká vláda sa minulý týždeň vyjadrila, že svoje akcie v Commerzbank talianskej UniCredit predať nechce. Vláda v Berlíne má v Commerzbank 12-percetný podiel, vďaka čomu je jej druhým najväčším akcionárom.

Commerzbank, ktorá je druhou najväčšou súkromnou bankou v Nemecku, „zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní nemeckého hospodárstva a malých a stredných podnikov,“ uviedla finančná agentúra nemeckej spolkovej vlády.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nawrocki odobral Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie

Poľský prezident sa rozhodol odobrať Volodymyrovi Zelenskému najvyššie vyznamenania krajiny po tom, čo ukrajinský prezident vyvolal pobúrenie premenovaním armádnej jednotky po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), nacionalistoch, ktorí masakrovali aj Poliakov počas druhej svetovej vojny.

Rozhodnutie Karola Nawrockého pravdepodobne rozpúta vážnu diplomatickú krízu medzi susedmi len niekoľko dní pred konferenciou o obnove Ukrajiny v poľskom meste Gdansk.

„Vzhľadom na súhlas prezidenta Volodymyra Zelenského s pomenovaním jednej z jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny „Hrdinovia UPA“... som sa rozhodol odobrať prezidentovi Ukrajiny Rád Bieleho orla,“ uviedol Nawrocki vo vyhlásení.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v piatok vyhlásil, že rozhodnutie Poľska odobrať mu toto ocenenie bolo chybou, pretože to prospieva Moskve.

UPA sa napríklad zapojila aj do masakrov na Volyni, série vrážd v rokoch 1943 až 1945, v ktorých podľa Poľska bolo ukrajinskými nacionalistami zabitých približne 100-tisíc Poliakov.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.