Preskočiť na obsah
  |  

Trump: Teherán nebude vyberať poplatky za plavbu cez Hormuz

Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že Irán Spojené štáty uistil, že nebude požadovať žiadne poplatky od lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom.

Vyhlásenie prišlo po prvom kole rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom, ktoré sa v pondelok skončilo vo Švajčiarsku. Obe strany však naďalej prezentujú rozdielne pohľady na viaceré otázky vrátane finančných stimulov pre Irán, kontroly nad Hormuzským prielivom či vojny Izraela v Libanone. Ide o kľúčové body rámcovej dohody podpísanej minulý týždeň s cieľom ukončiť konflikt na Blízkom východe.

Trump čelí za dohodu aj kritike doma, vrátane tvrdého krídla Republikánskej strany.

„Irán informoval USA, že napriek opačným tvrdeniam šíreným médiami nepožaduje ani neprijíma žiadne mýto, poistné náklady ani iné poplatky od lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom,“ napísal prezident na sociálnej sieti.

Zároveň varoval, že ak by sa toto tvrdenie ukázalo ako nepravdivé, rokovania sa okamžite skončia.

(reuters, bak)

  |  

Žilinka na ústavnom súde neuspel so zákonom o Košiciach

Ústavný súd SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napadol časť zákona o meste Košice. Sporné ustanovenia novely z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti bez konania miestneho referenda. Ústavný súd o tom rozhodol na stredajšom zasadnutí pléna.

Žilinka podal návrh na podnet 14 košických mestských častí. Argumentoval, že napadnutá úprava porušuje princíp rovnosti a odníma obyvateľom košických mestských častí právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende. Podľa Generálnej prokuratúry pritom obyvatelia ostatných obcí na Slovensku, vrátane mestských častí Bratislavy, toto právo naďalej majú.

Ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie 11. júna 2025 a zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.

Parlament však koncom apríla schválil novelu zákona o meste Košice, ktorá smeruje k racionalizácii súčasných 22 mestských častí. O zmene územného členenia by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa súčasného okresného členenia.

(tasr, bak)

  |  

SNS oznámila prvých dvoch kandidátov na predsedov krajov

Slovenská národná strana (SNS) oznámila prvých dvoch kandidátov na predsedov krajov. Monika Lešková bude kandidovať za Prešovský samosprávny kraj, Adam Lučanský za Žilinský samosprávny kraj. Informoval o tom šéf národniarov Andrej Danko na stredajšej tlačovej konferencii.

„Naši kandidáti na županov sú pripravení ľudia. Sú to ľudia, ktorí sa dotkli výkonu verejnej moci,“ uviedol Danko. Predseda SNS zároveň podotkol, že o možných kandidátoch za Smer alebo Hlas v týchto krajoch nevie. Žiada tak o podporu predstavených kandidátov.

Lešková priblížila, že jej prioritami budú moderné vzdelávanie, zlepšenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti či podpora športových klubov. Potenciál vidí aj v cestovnom ruchu. „Kandidujem preto, lebo verím, že skúsenosti z reálneho života majú v politike svoje miesto. Neprichádzam rozdeľovať, prichádzam spájať,“ povedala.

Lučanský považuje za dôležité témy najmä bývanie, dopravu a zdravotníctvo. Zároveň apeloval na potrebu profesionálneho riadenia. „Žilinský kraj je klenot Slovenska. S tým však súčasné vedenie kraja nezaobchádza dobre,“ uviedol.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra.

(tasr, lud)

  |  

Žilinka: Tragédia v Gelnici ukazuje potrebu práce s páchateľmi

Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej a systematickej práce s páchateľmi. Zdôraznil to generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii na víkendový brutálny útok v Gelnici.

„Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi, najmä ak trpia závislosťou od návykových látok, a nielen jej simulovanie,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Voči mužovi bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň bol spracovaný podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby.

Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok vzala obvineného muža do takzvanej útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

(tasr, bak)

  |  

Ústavný súd: časť zákona o Bratislave je protiústavná

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

ÚS zároveň konštatoval nesúlad napadnutého ustanovenia s ústavou aj Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Problematická je časť zákona, podľa ktorej má mať každá mestská časť v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.

Ombudsman namietal, že takáto úprava porušuje princíp rovnosti volebného práva. Podľa neho rozdielna veľkosť volebných obvodov spôsobuje, že hlasy voličov majú rozdielnu váhu a rozdielny vplyv na výsledok volieb, pričom zvýhodňuje voličov a kandidátov v menších mestských častiach.

Dobrovodský upozornil, že doterajšie znenie zákona môže viesť k diskriminácii obyvateľov a kandidátov v jednotlivých volebných obvodoch. Zdôraznil tiež, že právo na rovnosť aktívneho a pasívneho volebného práva musí mať prednosť pred snahou zabezpečiť zastúpenie každého územia v mestskom zastupiteľstve.

(tasr, bak)

  |  

Euro si zatiaľ musí počkať, hodnotenie EK odhalilo nedostatky

Európska komisia v konvergenčnej správe za rok 2026 konštatovala, že žiadny z piatich členských štátov EÚ mimo eurozóny – Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko – zatiaľ nespĺňa všetky podmienky na prijatie eura.

Hodnotenie vypracúva Európska komisia spolu s Európskou centrálnou bankou najmenej raz za dva roky. Posudzuje sa plnenie takzvaných maastrichtských kritérií, medzi ktoré patria cenová stabilita, zdravé verejné financie, stabilita výmenného kurzu a dlhodobých úrokových sadzieb. Skúma sa aj súlad národnej legislatívy s pravidlami EÚ a fungovaním Európskeho systému centrálnych bánk.

Komisia uviedla, že Česko a Švédsko spĺňajú kritériá cenovej stability, verejných financií a dlhodobých úrokových sadzieb. Žiadna z posudzovaných krajín však nie je členom mechanizmu výmenných kurzov ERM II, ktorý je pred vstupom do eurozóny povinný najmenej dva roky.

Euro v súčasnosti používa 21 členských štátov EÚ a viac ako 350 miliónov ľudí. Všetky členské krajiny Únie okrem Dánska sa právne zaviazali prijať spoločnú menu. Bulharsko podľa hodnotenia Komisie z júna 2025 splnilo podmienky na zavedenie eura od 1. januára 2026.

(commission.europa, bak)