Preskočiť na obsah
  |  

Kallasová po krokoch Trumpa k NATO menuje expertov na bezpečnosť

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v stredu oznámila kľúčové personálne nominácie na najvyššie posty v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS). Od 1. septembra sa novou generálnou tajomníčkou a najvyššou štátnou úradníčkou EEAS stane Kajsa Ollongrenová. Tá v rokoch 2022 až 2024 pôsobila ako holandská ministerka obrany a v súčasnosti zastáva post vysokej úradníčky Únie pre ľudské práva.

Funkciu najvyššieho predstaviteľa pre obranu a bezpečnosť zároveň prevezme David Cvach, súčasný francúzsky veľvyslanec pri NATO.

Potrebu akcelerácie obrannej politiky vyvolala pretrvávajúca ruská vojna na Ukrajine, no taktiež nedávne rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa znížiť záväzky Washingtonu voči NATO. Podľa vysokých predstaviteľov EÚ tieto vymenovania výrazne uľahčia a zintenzívnia spoluprácu medzi Úniou a Alianciou.

Nová generálna tajomníčka Ollongrenová má totiž blízke väzby na šéfa NATO Marka Rutteho, ktorý bol holandským premiérom v čase, keď viedla tamojší rezort obrany.

Zmeny v diplomatickom zbore prichádzajú uprostred internej debaty o nutnej revízii zahraničnej politiky. Brusel čelí dlhodobej kritike, že jeho reakcie na medzinárodné krízy, vrátane vojny v Pásme Gazy, sú príliš pomalé, nesúrodé a paralyzované hlbokými nezhodami nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj samotnými európskymi inštitúciami.

(reuters, max)

  |  

Vývoj mierových rozhovorov závisí od Putina, tvrdí Merz

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz počas stredajšej hodiny otázok v Bundestagu vyhlásil, že ďalší vývoj mierových rozhovorov závisí výlučne od šéfa Kremľa Vladimira Putina. Podľa portálu Ukrinform potvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zaslal 4. júna ruskému lídrovi otvorený list, v ktorom ho oficiálne vyzval na osobné stretnutie s cieľom ukončiť vojnu.

Jedinou podmienkou ukrajinskej strany bolo, aby sa schôdzka nekonala v Moskve, ale na akomkoľvek inom neutrálnom mieste vo svete. Putin však hneď na druhý deň túto ponuku verejne odmietol s tvrdením, že v súčasnosti nevidí zmysel stretávať sa s ukrajinským lídrom.

Nemecký kancelár pripomenul, že západní spojenci v uplynulých týždňoch intenzívne hľadajú cesty k diplomatickému urovnaniu konfliktu a k posilneniu podpory Kyjeva. Pred dvoma a pol týždňami o týchto témach rokovali lídri Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva v Londýne v takzvanom formáte E3.

Na samite G7 zasa lídri spoločne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom prijali vyhlásenie, v ktorom vyzvali Rusko na okamžité zastavenie agresie.

Diplomatické úsilie Berlína pokračuje aj v týchto dňoch. Merz oznámil, že v stredu večer privíta v nemeckej metropole lídrov Francúzska, Veľkej Británie, Poľska a Talianska v rozšírenom formáte E5.

(max)

  |  

Politico: Trumpova rada pre Gazu sa stretne na Cypre

Trumpova Rada mieru pre Gazu sa má 30. júna zísť v cyperskom letovisku, aby upravila svoju stratégiu po mesiacoch, počas ktorých pozornosť od Pásma Gazy odklonila vojna s Iránom. Stretnutie má podľa predstaviteľov oboznámených s prípravami trvať dva až tri dni.

Na rokovaní sa majú zúčastniť zástupcovia Národného výboru pre správu Gazy, zloženého z palestínskych technokratov poverených nahradiť Hamas pri riadení Pásma Gazy, a zástupcovia kancelárie Nikolaja Mladenova, bývalého bulharského diplomata, ktorého Donald Trump vymenoval za svojho vysokého predstaviteľa pre Gazu. Cyprus sa zúčastní ako pozorovateľ.

Rada vznikla pod vedením Washingtonu s cieľom dohliadať na obnovu a správu Pásma Gazy. Prvé stretnutie absolvovala vo februári, no dosiahla len malý pokrok pre problémy s financovaním, logistikou a otázky medzinárodnej aj právnej legitimity.

Pri nedávnom izraelskom údere zahynulo v Gaze šesť ľudí vrátane dvoch detí a kameramana televízie Al-Džazíra. Prímerie sprostredkované Trumpom v októbri 2025 viedlo k prepusteniu zostávajúcich 20 izraelských rukojemníkov.

(politico, bak)

  |  

Zmeny v Olympijskej charte majú posilniť politickú neutralitu športu

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v stredu oficiálne schválil dodatky k Olympijskej charte, ktorých cieľom je posilniť politickú neutralitu športu. Nové pravidlá striktne vyžadujú ochranu súťaží pred vonkajším vplyvom a politickým zasahovaním, a to „za každých okolností, bez vládneho, kultúrneho, spoločenského alebo ekonomického tlaku“.

Podľa prezidentky MOV Kirsty Coventryovej ide o ochranu jedinečnosti hier a spájanie sveta. Kritici však varujú, že táto zmena môže oslabiť prekážky návratu Ruska, ktoré čelí sankciám za vojenskú inváziu a dopingové škandály. MOV len nedávno napríklad úplne zrušil aj obmedzenia pre susedné Bielorusko ohľadom pripravovaných OH v Los Angeles 2028.

Zásadnou novinkou je zásadne prepracovaný systém hodnotenia olympijského programu. Od hier v Brisbane v roku 2032 sa nebudú posudzovať celé športy pod hlavičkou jednej federácie, ale každá športová disciplína samostatne.

Člen výboru Tony Estanguet podotkol, že táto flexibilita pomôže zaistiť kvalitu a finančnú dostupnosť hier a otvorí dvere novým športom. Vlnu obáv neskrýva prezident Medzinárodnej cyklistickej únie David Lappartient. Varoval pred ad hoc rozhodnutiami a upozornil, že vyradenie z programu môže mať pre športovcov a národné výbory zdrvujúce finančné dôsledky.

Novozaradené disciplíny zároveň dostanú na otestovanie dvojročnú lehotu a vyradené športy MOV upokojuje prísľubom prechodnej finančnej pomoci.

(reuters, max)

  |  

Božik: Mestá a obce nebudú riskovať rušenie volieb

Ústavný súd SR v stredu rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste, ktorá upravuje počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je v nesúlade s Ústavou SR a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Súd tak vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Ten napadol ustanovenie, podľa ktorého mala každá mestská časť garantovaného aspoň jedného poslanca v mestskom zastupiteľstve bez ohľadu na počet obyvateľov, čo podľa ombudsmana porušovalo princíp rovnosti volebného práva.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik reagoval, že mestá a obce budú musieť po tomto rozhodnutí striktne rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasov občanov. Potvrdil, že rokovania o spájaní mestských častí do férových volebných obvodov čakajú aj Prievidzu a Partizánske.

Varoval, že ak by mestá a obce rozhodnutie ignorovali, prokuratúra podá podnety a správne súdy budú môcť buď do 10 dní zrušiť rozhodnutia zastupiteľstiev, alebo vyhlásiť výsledky komunálnych volieb za neplatné. Žiadny štatutár si podľa neho nedovolí takéto riziko pripustiť.

Božika iba mrzí, že ombudsman neotvoril túto iniciatívu už v rokoch 2023 či 2024, vďaka čomu by sa samosprávy vyhli súčasnému časovému tlaku pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami. Rozhodnutím sa teraz bude musieť zaoberať bratislavské mestské zastupiteľstvo, ale aj Národná rada SR.

(tasr, max)

  |  

Rubio v Perzskom zálive obhajuje dohodu s Iránom

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio absolvuje návštevu krajín Perzského zálivu, počas ktorej sa snaží rozptýliť obavy regionálnych spojencov z mierovej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Šéf diplomacie rokoval v Abú Zabí s prezidentom Spojených arabských emirátov Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom aj s ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi krajiny. Témami boli memorandum o porozumení s Iránom, bezpečnosť plavby cez Hormuzský prieliv a stabilita v regióne. Rubio zároveň potvrdil záväzok Washingtonu k bezpečnosti Spojených arabských emirátov.

Dohoda medzi USA a Iránom, podpísaná minulý týždeň, počíta okrem iného s fondom vo výške 300 miliárd dolárov a zmiernením niektorých sankcií. Viacerí americkí spojenci v regióne sa obávajú, že Teherán by mohol tieto zdroje využiť na obnovu svojich vojenských kapacít.

Rubio počas cesty navštívi aj Kuvajt a Bahrajn. Rokovania sa uskutočňujú paralelne s prípravami ďalších regionálnych diskusií o Hormuzskom prielive a pokračovaním americko-iránskych rokovaní, ktoré majú počas 60 dní riešiť aj citlivé otázky iránskeho jadrového programu.

(reuters, bak)