Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA zmiernili cestovné obmedzenia pre iránsky futbalový tím na FIFA

Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti v utorok podľa agentúry AP oznámilo, že zmierňuje prísne cestovné obmedzenia pre iránsku reprezentáciu na majstrovstvách sveta vo futbale. Tímu, ktorý má základný tábor v mexickej Tijuane, umožnili pricestovať do Seattlu na nadchádzajúci piatkový zápas o deň skôr – teda s dvojdňovým predstihom.

Podľa Andrewa Giulianiho z pracovnej skupiny Bieleho domu pre FIFA toto rozhodnutie plánovali po vyhodnotení hladkého priebehu predchádzajúcich presunov. Iránsky tím sa však po zápase musí okamžite vrátiť.

Zmena prichádza v čase politických rokovaní o ukončení vojny v Iráne. Iránsky tím sa od začiatku turnaja sťažoval na extrémne podmienky a znevýhodnenie. Pred zápasmi pri Los Angeles smeli pricestovať len deň vopred, na aklimatizáciu a regeneráciu teda mali menej ako 24 hodín.

Tréner Amir Ghalenoei a kapitán Alireza Džahanbakhš opakovane žiadali o rovnaké zaobchádzanie, aké má zvyšných 47 tímov. Futbalisti navyše čelili obrovským logistickým problémom. Krátky, len 200-kilometrový let z Mexika do USA trval pre prísne hraničné kontroly až päť hodín.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj: V Bielorusku utíchli stanice, ktorými Rusi navádzali drony

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v audiospráve pre novinárov vyhlásil, že stanice na prenos navigačných signálov na území Bieloruska, ktoré ruská armáda využívala na navigáciu útočných dronov proti Ukrajine, prestali fungovať.

K prerušeniu ich prevádzky došlo od 22. júna. „Či ich odstránili alebo nie, úprimne povedané, zatiaľ neviem. Ale pracujeme na tom,“ dodal.

Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, ako ukrajinský líder adresoval bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi ostré a priame varovanie s týždňovým ultimátom.

Zelenskyj minulý piatok otvorene vyhlásil, že ak Bielorusko nedeaktivuje a neodstráni tieto navádzacie stanice v dvoch regiónoch bezprostredne hraničiacich s Ukrajinou, Kyjev bude nútený prevziať iniciatívu a zasiahnuť vojenskou cestou.

V tejto chvíli zostáva nejasné, akým spôsobom k odstaveniu techniky prišlo a či malo okamžitý vplyv na intenzitu ruských dronových útokov.

Ukrajinská strana v uplynulých mesiacoch opakovane varovala pred hrozbou, že sa Moskva pokúša oveľa hlbšie a intenzívnejšie zatiahnuť Minsk do vojny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Babiš namieta podanie žaloby Petrom Pavlom pre samit NATO

Premiér Andrej Babiš vyhlásil, že stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu ČR vydať predbežné opatrenie vo veci účasti prezidenta Petra Pavla na júlovom samite NATO v Ankare rešpektuje. Nie je však podľa neho správne, ak na seba ústavní činitelia podávajú žaloby na ústavný súd.

Český ústavný súd v stredu vyhovel návrhu prezidenta a vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil vláde povinnosť zaistiť jeho účasť na nadchádzajúcom júlovom samite NATO v Ankare. Predseda súdu Josef Baxa spresnil, že plénum sa bude prezidentovou kompetenčnou žalobou zaoberať prednostne, a to vzhľadom na naliehavosť.

Keďže však konečný verdikt v spore o všeobecné zastupovanie krajiny na samitoch Aliancie potrvá dlhšie, predbežné opatrenie jednorazovo umožní hlave štátu na dôležitú zahraničnú cestu vycestovať.

Prezident rozhodnutie súdu privítal. Na sociálnej sieti uviedol, že verdikt zohľadňuje doterajšiu prax, zabezpečuje kontinuitu zastupovania Česka a zaručuje, že účasť na rokovaniach bude riadne administratívne zvládnutá.

Pavel podal kompetenčnú žalobu v reakcii na pondelkové uznesenie kabinetu, ktorý rozhodol, že hlava štátu nebude členom českej delegácie. Prezident tento krok vládnej koalície označil za bezprecedentný a pripomenul, že zastupovanie štátu navonok patrí k jeho ústavným právomociam.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kallasová po krokoch Trumpa k NATO menuje expertov na bezpečnosť

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v stredu oznámila kľúčové personálne nominácie na najvyššie posty v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS). Od 1. septembra sa novou generálnou tajomníčkou a najvyššou štátnou úradníčkou EEAS stane Kajsa Ollongrenová. Tá v rokoch 2022 až 2024 pôsobila ako holandská ministerka obrany a v súčasnosti zastáva post vysokej úradníčky Únie pre ľudské práva.

Funkciu najvyššieho predstaviteľa pre obranu a bezpečnosť zároveň prevezme David Cvach, súčasný francúzsky veľvyslanec pri NATO.

Potrebu akcelerácie obrannej politiky vyvolala pretrvávajúca ruská vojna na Ukrajine, no taktiež nedávne rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa znížiť záväzky Washingtonu voči NATO. Podľa vysokých predstaviteľov EÚ tieto vymenovania výrazne uľahčia a zintenzívnia spoluprácu medzi Úniou a Alianciou.

Nová generálna tajomníčka Ollongrenová má totiž blízke väzby na šéfa NATO Marka Rutteho, ktorý bol holandským premiérom v čase, keď viedla tamojší rezort obrany.

Zmeny v diplomatickom zbore prichádzajú uprostred internej debaty o nutnej revízii zahraničnej politiky. Brusel čelí dlhodobej kritike, že jeho reakcie na medzinárodné krízy, vrátane vojny v Pásme Gazy, sú príliš pomalé, nesúrodé a paralyzované hlbokými nezhodami nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj samotnými európskymi inštitúciami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vývoj mierových rozhovorov závisí od Putina, tvrdí Merz

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz počas stredajšej hodiny otázok v Bundestagu vyhlásil, že ďalší vývoj mierových rozhovorov závisí výlučne od šéfa Kremľa Vladimira Putina. Podľa portálu Ukrinform potvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zaslal 4. júna ruskému lídrovi otvorený list, v ktorom ho oficiálne vyzval na osobné stretnutie s cieľom ukončiť vojnu.

Jedinou podmienkou ukrajinskej strany bolo, aby sa schôdzka nekonala v Moskve, ale na akomkoľvek inom neutrálnom mieste vo svete. Putin však hneď na druhý deň túto ponuku verejne odmietol s tvrdením, že v súčasnosti nevidí zmysel stretávať sa s ukrajinským lídrom.

Nemecký kancelár pripomenul, že západní spojenci v uplynulých týždňoch intenzívne hľadajú cesty k diplomatickému urovnaniu konfliktu a k posilneniu podpory Kyjeva. Pred dvoma a pol týždňami o týchto témach rokovali lídri Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva v Londýne v takzvanom formáte E3.

Na samite G7 zasa lídri spoločne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom prijali vyhlásenie, v ktorom vyzvali Rusko na okamžité zastavenie agresie.

Diplomatické úsilie Berlína pokračuje aj v týchto dňoch. Merz oznámil, že v stredu večer privíta v nemeckej metropole lídrov Francúzska, Veľkej Británie, Poľska a Talianska v rozšírenom formáte E5.

(max)

Minúta  |  

Politico: Trumpova rada pre Gazu sa stretne na Cypre

Trumpova Rada mieru pre Gazu sa má 30. júna zísť v cyperskom letovisku, aby upravila svoju stratégiu po mesiacoch, počas ktorých pozornosť od Pásma Gazy odklonila vojna s Iránom. Stretnutie má podľa predstaviteľov oboznámených s prípravami trvať dva až tri dni.

Na rokovaní sa majú zúčastniť zástupcovia Národného výboru pre správu Gazy, zloženého z palestínskych technokratov poverených nahradiť Hamas pri riadení Pásma Gazy, a zástupcovia kancelárie Nikolaja Mladenova, bývalého bulharského diplomata, ktorého Donald Trump vymenoval za svojho vysokého predstaviteľa pre Gazu. Cyprus sa zúčastní ako pozorovateľ.

Rada vznikla pod vedením Washingtonu s cieľom dohliadať na obnovu a správu Pásma Gazy. Prvé stretnutie absolvovala vo februári, no dosiahla len malý pokrok pre problémy s financovaním, logistikou a otázky medzinárodnej aj právnej legitimity.

Pri nedávnom izraelskom údere zahynulo v Gaze šesť ľudí vrátane dvoch detí a kameramana televízie Al-Džazíra. Prímerie sprostredkované Trumpom v októbri 2025 viedlo k prepusteniu zostávajúcich 20 izraelských rukojemníkov.

(politico, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.