Preskočiť na obsah
  |  

Horúčavy vo Francúzsku zabili státisíce kusov hydiny

Rekordná vlna horúčav v západnej Európe si vo Francúzsku vyžiadala masívne straty v poľnohospodárskom sektore. Podľa odhadov šéfa hydinárskeho priemyslu ANVOL Yanna Nedeleca uhynulo na krytých aj vonkajších farmách už niekoľko stotisíc kusov hydiny.

Situácia je kritická najmä v regiónoch Bretónsko a Pays de la Loire, ktoré spoločne zastrešujú takmer 60 percent francúzskeho chovu. Extrémne teploty kompletne preťažili asanačné služby a kafilérie. Objem uhynutých tiel je taký obrovský, že zberný systém skolaboval. Úrady preto zvažujú povolenie výnimočného pochovávania zvierat priamo na farmách, pričom chovateľom odporučili zasypávať telá pilinami, aby absorbovali tekutiny.

Extrémne počasie drvivo zasiahlo aj chovateľov dobytka. Vysoké teploty spôsobujú zvieratám akútny stres, znižujú ich príjem krmiva a rapídne zvyšujú spotrebu vody. Farmári v západnom Francúzsku hlásia, že kravy prežívajúce v stajniach pod ventilátormi bežiacimi na maximum sa dusia a produkcia mlieka v dôsledku horúčav klesla o 15 až 20 percent.

Vlna horúčav zasiahla celú krajinu, obmedzila dodávky elektriny a prinútila poľnohospodárov žať obilie výhradne v noci. Francúzsko je pritom tretím najväčším producentom hydiny v Európskej únii.

(reuters, max)

  |  

Štáty EÚ chcú od Maďarska odblokovanie integrácie Ukrajiny

Pracovná skupina Rady EÚ pre rozširovanie (COELA) sa v piatok 26. júna vráti k posudzovaniu výsledkov skríningu legislatívnych klastrov 2 až 6 pre Ukrajinu a Moldavsko. Schválenie týchto výsledkov, ktoré oficiálne potvrdzuje pripravenosť krajín na prístupové rozhovory, v utorok 23. júna technicky zablokovalo Maďarsko. Budapešť svoj krok zdôvodnila tým, že jej experti potrebujú viac času na analýzu.

Podľa diplomatických zdrojov denníka Jevropejska pravda nateraz situáciu nevnímajú v Bruseli ako definitívne politické veto, ale skôr ako technickú výhradu, ktorú sa ostatné členské štáty pokúsia na piatkovom zasadnutí vyriešiť.

Ak Maďarsko svoje výhrady stiahne, cyperské predsedníctvo je pripravené okamžite zaradiť túto otázku do programu výboru stálych zástupcov, ktorý zasadá v rovnaký deň ráno. Výbor veľvyslancov by následne bez hlbšej diskusie schválil odoslanie oficiálneho listu Ukrajine a Moldavsku s výzvou na predloženie ich rokovacích pozícií ku každému z klastrov. Tým by sa otvorila cesta k samotným diskusiám o ich otvorení na nadchádzajúcich medzivládnych konferenciách.

Pracovná skupina COELA začala s oficiálnymi prípravami 17. júna. Aj keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril optimizmus, že k otvoreniu piatich klastrov príde v najbližších týždňoch, zdroje z prostredia Únie varujú, že ambiciózny plán Kyjeva otvoriť všetky kapitoly už v júli 2026 sa nemusí naplniť.

(max)

  |  

USA zmiernili cestovné obmedzenia pre iránsky futbalový tím na FIFA

Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti v utorok podľa agentúry AP oznámilo, že zmierňuje prísne cestovné obmedzenia pre iránsku reprezentáciu na majstrovstvách sveta vo futbale. Tímu, ktorý má základný tábor v mexickej Tijuane, umožnili pricestovať do Seattlu na nadchádzajúci piatkový zápas o deň skôr – teda s dvojdňovým predstihom.

Podľa Andrewa Giulianiho z pracovnej skupiny Bieleho domu pre FIFA toto rozhodnutie plánovali po vyhodnotení hladkého priebehu predchádzajúcich presunov. Iránsky tím sa však po zápase musí okamžite vrátiť.

Zmena prichádza v čase politických rokovaní o ukončení vojny v Iráne. Iránsky tím sa od začiatku turnaja sťažoval na extrémne podmienky a znevýhodnenie. Pred zápasmi pri Los Angeles smeli pricestovať len deň vopred, na aklimatizáciu a regeneráciu teda mali menej ako 24 hodín.

Tréner Amir Ghalenoei a kapitán Alireza Džahanbakhš opakovane žiadali o rovnaké zaobchádzanie, aké má zvyšných 47 tímov. Futbalisti navyše čelili obrovským logistickým problémom. Krátky, len 200-kilometrový let z Mexika do USA trval pre prísne hraničné kontroly až päť hodín.

(max)

  |  

Zelenskyj: V Bielorusku utíchli stanice, ktorými Rusi navádzali drony

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v audiospráve pre novinárov vyhlásil, že stanice na prenos navigačných signálov na území Bieloruska, ktoré ruská armáda využívala na navigáciu útočných dronov proti Ukrajine, prestali fungovať.

K prerušeniu ich prevádzky došlo od 22. júna. „Či ich odstránili alebo nie, úprimne povedané, zatiaľ neviem. Ale pracujeme na tom,“ dodal.

Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, ako ukrajinský líder adresoval bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi ostré a priame varovanie s týždňovým ultimátom.

Zelenskyj minulý piatok otvorene vyhlásil, že ak Bielorusko nedeaktivuje a neodstráni tieto navádzacie stanice v dvoch regiónoch bezprostredne hraničiacich s Ukrajinou, Kyjev bude nútený prevziať iniciatívu a zasiahnuť vojenskou cestou.

V tejto chvíli zostáva nejasné, akým spôsobom k odstaveniu techniky prišlo a či malo okamžitý vplyv na intenzitu ruských dronových útokov.

Ukrajinská strana v uplynulých mesiacoch opakovane varovala pred hrozbou, že sa Moskva pokúša oveľa hlbšie a intenzívnejšie zatiahnuť Minsk do vojny.

(reuters, max)

  |  

Babiš namieta podanie žaloby Petrom Pavlom pre samit NATO

Premiér Andrej Babiš vyhlásil, že stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu ČR vydať predbežné opatrenie vo veci účasti prezidenta Petra Pavla na júlovom samite NATO v Ankare rešpektuje. Nie je však podľa neho správne, ak na seba ústavní činitelia podávajú žaloby na ústavný súd.

Český ústavný súd v stredu vyhovel návrhu prezidenta a vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil vláde povinnosť zaistiť jeho účasť na nadchádzajúcom júlovom samite NATO v Ankare. Predseda súdu Josef Baxa spresnil, že plénum sa bude prezidentovou kompetenčnou žalobou zaoberať prednostne, a to vzhľadom na naliehavosť.

Keďže však konečný verdikt v spore o všeobecné zastupovanie krajiny na samitoch Aliancie potrvá dlhšie, predbežné opatrenie jednorazovo umožní hlave štátu na dôležitú zahraničnú cestu vycestovať.

Prezident rozhodnutie súdu privítal. Na sociálnej sieti uviedol, že verdikt zohľadňuje doterajšiu prax, zabezpečuje kontinuitu zastupovania Česka a zaručuje, že účasť na rokovaniach bude riadne administratívne zvládnutá.

Pavel podal kompetenčnú žalobu v reakcii na pondelkové uznesenie kabinetu, ktorý rozhodol, že hlava štátu nebude členom českej delegácie. Prezident tento krok vládnej koalície označil za bezprecedentný a pripomenul, že zastupovanie štátu navonok patrí k jeho ústavným právomociam.

(tasr, max)

  |  

Kallasová po krokoch Trumpa k NATO menuje expertov na bezpečnosť

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v stredu oznámila kľúčové personálne nominácie na najvyššie posty v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS). Od 1. septembra sa novou generálnou tajomníčkou a najvyššou štátnou úradníčkou EEAS stane Kajsa Ollongrenová. Tá v rokoch 2022 až 2024 pôsobila ako holandská ministerka obrany a v súčasnosti zastáva post vysokej úradníčky Únie pre ľudské práva.

Funkciu najvyššieho predstaviteľa pre obranu a bezpečnosť zároveň prevezme David Cvach, súčasný francúzsky veľvyslanec pri NATO.

Potrebu akcelerácie obrannej politiky vyvolala pretrvávajúca ruská vojna na Ukrajine, no taktiež nedávne rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa znížiť záväzky Washingtonu voči NATO. Podľa vysokých predstaviteľov EÚ tieto vymenovania výrazne uľahčia a zintenzívnia spoluprácu medzi Úniou a Alianciou.

Nová generálna tajomníčka Ollongrenová má totiž blízke väzby na šéfa NATO Marka Rutteho, ktorý bol holandským premiérom v čase, keď viedla tamojší rezort obrany.

Zmeny v diplomatickom zbore prichádzajú uprostred internej debaty o nutnej revízii zahraničnej politiky. Brusel čelí dlhodobej kritike, že jeho reakcie na medzinárodné krízy, vrátane vojny v Pásme Gazy, sú príliš pomalé, nesúrodé a paralyzované hlbokými nezhodami nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj samotnými európskymi inštitúciami.

(reuters, max)