Preskočiť na obsah
  |  

Súd natrvalo zablokoval veľkú časť Trumpovho nariadenia o voľbách

Federálna sudkyňa Denise Casperová v stredu natrvalo zablokovala väčšinu prvého výkonného nariadenia prezidenta Donalda Trumpa o voľbách. Opatrenie malo okrem iného zaviesť povinnosť predložiť pri registrácii voliča doklad o americkom občianstve, obmedziť započítavanie niektorých hlasov zaslaných poštou a podmieniť časť federálnych financií dodržiavaním nových pravidiel.

Sudkyňa z Bostonu rozhodla, že Trump prekročil svoje právomoci. Podľa nej americká ústava zveruje právomoc určovať pravidlá volieb jednotlivým štátom a Kongresu, nie prezidentovi. Odmietla aj argument administratívy, že žaloba demokratických generálnych prokurátorov bola predčasná, keďže opatrenia ešte neboli zavedené do praxe.

Rozhodnutie privítala generálna prokurátorka štátu New York Letitia Jamesová. Trumpov postup označila za protiústavný pokus prevziať kontrolu nad voľbami.

Ide o ďalšiu zo série súdnych prehier Trumpovej administratívy v sporoch o volebné pravidlá. Prezident už medzičasom podpísal aj ďalšie výkonné nariadenie, ktorým chce vytvoriť celoštátny zoznam voličov a obmedziť hlasovanie poštou. Aj toto opatrenie čelí viacerým žalobám.

(ap, lud)

  |  

Polícia pokryje Londýn dronmi a kamerami na rozpoznávanie tvárí

Komisár londýnskej Metropolitnej polície Mark Rowley oznámil masívne rozšírenie využívania dronov a technológie rozpoznávania tvárí v celom hlavnom meste. Ako píše Euronews, varoval, že kriminalita sa vyvíja závratnou rýchlosťou.

„Používajú inteligentnejšie, rýchlejšie a prepojenejšie nástroje ako kedykoľvek predtým,“ povedal s dôvetkom, že polícia preto musí bezodkladne implementovať nové technológie. Zároveň vyzval na zmiernenie doterajších legislatívnych obmedzení.

Metropolitná polícia plánuje do júna 2027 pokryť dronmi všetky londýnske mestské časti. V spolupráci s hasičmi a so záchranármi chcú vybudovať celomestskú sieť na sledovanie podozrivých či hľadanie nezvestných osôb.

Okrem toho polícia, ktorá od roku 2024 vďaka softvéru na rozpoznávanie tvárí zatkla už viac než dvetisíc osôb, zavedie statické kamery pripojené priamo na pouličnú infraštruktúru. Tieto kamery budú operatívne presúvať do oblastí s najvyššou kriminalitou.

Plány však okamžite narazili na tvrdú kritiku britskej organizácie za občianske slobody Big Brother Watch. Skupina označila systémy na rozpoznávanie tvárí za rušivé, diskriminačné a nedemokratické s tým, že ich nasadzovanie sa vymyká kontrole. Už skôr mnohé mimovládky varovali, že tieto technológie narúšajú súkromie a bezpečnosť aj tých, ktorí nie sú páchateľmi.

(max)

  |  

Nemecko zvažuje obmedziť smartfóny v školách

Nemecká vládna expertná komisia, ktorú vlani v septembri vymenovala ministerka školstva Karin Prienová z CDU, predložila podľa Bildu federálnej vláde 56 odporúčaní na ochranu maloletých v digitálnom priestore.

Komisia navrhuje zavedenie minimálneho veku trinásť rokov na osobné účty na sociálnych sieťach alebo vekovo podmienené obmedzenia funkcií platforiem ako TikTok, Instagram či Facebook.

Aj keď ministerka hranicu trinásť rokov podporuje, návrh zaostáva za politickými požiadavkami strán CDU a SPD, ktoré presadzujú limit 14 až 16 rokov po vzore Austrálie. Doterajšie overovanie veku bolo neúčinné, preto experti žiadajú zavedenie prísnejších pravidiel na úrovni EÚ.

Odporúčania komisie však siahajú ďaleko za hranice sociálnych sietí. V školstve experti presadzujú celoštátny legislatívny zákaz súkromného používania smartfónov a počítačov počas vyučovania aj prestávok, a to až do siedmeho ročníka vrátane. Od ôsmeho ročníka by pravidlá určovali školy v spolupráci so študentmi.

Na základných školách by mal pribudnúť povinný kurz „AI Seahorse“ zameraný na základy umelej inteligencie. V oblasti kybernetickej bezpečnosti komisia navrhuje vytvorenie špecializovanej online detskej policajnej stanice na jednoduché nahlasovanie trestných činov a nasadenie utajených vyšetrovateľov, ktorí by na sieťach vystupovali ako maloletí.

(max)

  |  

Horúčavy vo Francúzsku zabili státisíce kusov hydiny

Rekordná vlna horúčav v západnej Európe si vo Francúzsku vyžiadala masívne straty v poľnohospodárskom sektore. Podľa odhadov šéfa hydinárskeho priemyslu ANVOL Yanna Nedeleca uhynulo na krytých aj vonkajších farmách už niekoľko stotisíc kusov hydiny.

Situácia je kritická najmä v regiónoch Bretónsko a Pays de la Loire, ktoré spoločne zastrešujú takmer 60 percent francúzskeho chovu. Extrémne teploty kompletne preťažili asanačné služby a kafilérie. Objem uhynutých tiel je taký obrovský, že zberný systém skolaboval. Úrady preto zvažujú povolenie výnimočného pochovávania zvierat priamo na farmách, pričom chovateľom odporučili zasypávať telá pilinami, aby absorbovali tekutiny.

Extrémne počasie drvivo zasiahlo aj chovateľov dobytka. Vysoké teploty spôsobujú zvieratám akútny stres, znižujú ich príjem krmiva a rapídne zvyšujú spotrebu vody. Farmári v západnom Francúzsku hlásia, že kravy prežívajúce v stajniach pod ventilátormi bežiacimi na maximum sa dusia a produkcia mlieka v dôsledku horúčav klesla o 15 až 20 percent.

Vlna horúčav zasiahla celú krajinu, obmedzila dodávky elektriny a prinútila poľnohospodárov žať obilie výhradne v noci. Francúzsko je pritom tretím najväčším producentom hydiny v Európskej únii.

(reuters, max)

  |  

Štáty EÚ chcú od Maďarska odblokovanie integrácie Ukrajiny

Pracovná skupina Rady EÚ pre rozširovanie (COELA) sa v piatok 26. júna vráti k posudzovaniu výsledkov skríningu legislatívnych klastrov 2 až 6 pre Ukrajinu a Moldavsko. Schválenie týchto výsledkov, ktoré oficiálne potvrdzuje pripravenosť krajín na prístupové rozhovory, v utorok 23. júna technicky zablokovalo Maďarsko. Budapešť svoj krok zdôvodnila tým, že jej experti potrebujú viac času na analýzu.

Podľa diplomatických zdrojov denníka Jevropejska pravda nateraz situáciu nevnímajú v Bruseli ako definitívne politické veto, ale skôr ako technickú výhradu, ktorú sa ostatné členské štáty pokúsia na piatkovom zasadnutí vyriešiť.

Ak Maďarsko svoje výhrady stiahne, cyperské predsedníctvo je pripravené okamžite zaradiť túto otázku do programu výboru stálych zástupcov, ktorý zasadá v rovnaký deň ráno. Výbor veľvyslancov by následne bez hlbšej diskusie schválil odoslanie oficiálneho listu Ukrajine a Moldavsku s výzvou na predloženie ich rokovacích pozícií ku každému z klastrov. Tým by sa otvorila cesta k samotným diskusiám o ich otvorení na nadchádzajúcich medzivládnych konferenciách.

Pracovná skupina COELA začala s oficiálnymi prípravami 17. júna. Aj keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril optimizmus, že k otvoreniu piatich klastrov príde v najbližších týždňoch, zdroje z prostredia Únie varujú, že ambiciózny plán Kyjeva otvoriť všetky kapitoly už v júli 2026 sa nemusí naplniť.

(max)

  |  

USA zmiernili cestovné obmedzenia pre iránsky futbalový tím na FIFA

Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti v utorok podľa agentúry AP oznámilo, že zmierňuje prísne cestovné obmedzenia pre iránsku reprezentáciu na majstrovstvách sveta vo futbale. Tímu, ktorý má základný tábor v mexickej Tijuane, umožnili pricestovať do Seattlu na nadchádzajúci piatkový zápas o deň skôr – teda s dvojdňovým predstihom.

Podľa Andrewa Giulianiho z pracovnej skupiny Bieleho domu pre FIFA toto rozhodnutie plánovali po vyhodnotení hladkého priebehu predchádzajúcich presunov. Iránsky tím sa však po zápase musí okamžite vrátiť.

Zmena prichádza v čase politických rokovaní o ukončení vojny v Iráne. Iránsky tím sa od začiatku turnaja sťažoval na extrémne podmienky a znevýhodnenie. Pred zápasmi pri Los Angeles smeli pricestovať len deň vopred, na aklimatizáciu a regeneráciu teda mali menej ako 24 hodín.

Tréner Amir Ghalenoei a kapitán Alireza Džahanbakhš opakovane žiadali o rovnaké zaobchádzanie, aké má zvyšných 47 tímov. Futbalisti navyše čelili obrovským logistickým problémom. Krátky, len 200-kilometrový let z Mexika do USA trval pre prísne hraničné kontroly až päť hodín.

(max)