Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maxwellová žiada zrušiť rozsudok. Nové dôkazy vraj spochybňujú jej odsúdenie

Komplicka Ghislaine Maxwellová tvrdí, že dokumenty zverejnené tento rok v rámci prípadu pedofila Jeffreyho Epsteina dokazujú porušenie jej práv pred odsúdením za napomáhanie pri sexuálnom zneužívaní maloletých dievčat.

Americkí prokurátori jej tvrdenia odmietajú ako nepodložené alebo oneskorené.

Maxwellová, ktorá si odpykáva 20-ročný trest, vo svojej doplnenej žiadosti o zrušenie rozsudku uvádza, že právnici zastupujúci Epsteinove obete vystupovali ako faktickí prokurátori a vládni agenti, čím podľa nej porušili jej právo na spravodlivý proces.

Tvrdí, že vyšetrovatelia nevykonali riadne vyšetrovanie, nevypočuli všetkých dôležitých svedkov vrátane miliardára Leslieho Wexnera a predložili súdu aj porote skreslený obraz prípadu. Poukazuje aj na medzery vo výpovediach svedkov a zatajovanie dôkazov.

Prokuratúra oponuje, že väčšina jej námietok bola podaná po lehote a ostatné nepreukazujú nespravodlivosť procesu ani uloženého trestu.

Maxwellová bola v roku 2021 odsúdená za verbovanie a manipuláciu maloletých dievčat pre Jeffreyho Epsteina v rokoch 1994 až 2004. Najvyšší súd USA vlani odmietol jej predchádzajúce odvolanie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump: Zrejme sa nikdy nezistí, kto zasiahol dievčenskú školu v Iráne

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že zrejme sa nikdy nepodarí jednoznačne určiť, kto je zodpovedný za smrtiaci útok na dievčenskú školu v Iráne z 28. februára.

„Neviem, či sa to niekedy podarí vyriešiť. Všade lietali rakety. Je to hrozné, čo sa stalo,“ povedal novinárom. Dodal, že hoci sa objavili tvrdenia o americkej rakete, nevidel nič, čo by podľa neho nasvedčovalo zodpovednosti Spojených štátov. „Nemyslím si, že sme to boli my,“ uviedol.

Podľa iránskych úradov pri útoku, ku ktorému došlo v prvý deň vojny počas amerických a izraelských úderov na Irán, zahynulo viac ako 175 detí a učiteľov.

Agentúra Reuters už v marci informovala, že predbežné interné vyšetrovanie americkej armády naznačovalo pravdepodobnú zodpovednosť amerických síl. Pentagón vyšetrovanie rozšíril, jeho predbežné zistenia však oficiálne nepotvrdil.

Podľa zdrojov Reuters mohol byť útok dôsledkom použitia zastaraných údajov pri určovaní cieľa. Trump spočiatku bez dôkazov obvinil Irán, neskôr uviedol, že vyšetrovanie pokračuje a jeho výsledky bude rešpektovať.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na samit NATO mieria Poľsko a Česko s jednotným postupom

Poľsko a Česká republika budú na nadchádzajúcom júlovom samite NATO v Ankare vystupovať absolútne jednotne. Po bilaterálnom rokovaní vo Varšave to vyhlásili poľský minister národnej obrany Władysław Kosiniak-Kamysz a jeho český kolega Jaromír Zůna.

Stretnutie podľa agentúry PAP slúžilo ako kľúčová príprava na samit Aliancie a zároveň na štvrtkové zasadnutie ministrov obrany krajín Vyšehradskej skupiny (V4) v Budapešti, pričom obe krajiny deklarovali jasný záujem o oživenie tejto regionálnej platformy.

Ministri potvrdili identické postoje v kľúčových bezpečnostných otázkach. Za strategickú prioritu označili nevyhnutné rozšírenie ropovodov zo západného Nemecka smerom do Poľska, Česka a Pobaltia, čo je priama reakcia na pretrvávajúce hrozby zo strany Ruska.

Kosiniak-Kamysz zároveň ocenil českú solidaritu a vyslanie vojakov i útočných vrtuľníkov na obranu poľských hraníc. Ide o súčasť operácie NATO, ktorá reagovala na minuloročné narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi.

Ministri prediskutovali aj integráciu stíhačiek F-35 – kým Poľsko ich už vlastní, Česko ich očakáva v roku 2029, čo otvára priestor na spoločný výcvik pilotov.

Významným bodom bola aj diskusia o Ukrajine. Poľský vicepremiér poďakoval Prahe za pochopenie postoja, že vzťahy s Kyjevom a vzájomná solidarita musia fungovať obojsmerne. Okrem politickej zhody sa krajiny dohodli na užšej kooperácii obranného priemyslu, armádnych zložiek a na podpore zbrojárskeho programu SAFE, ktorý by sa mal transformovať z úverového na grantový systém.

(max)

Minúta  |  

Súd natrvalo zablokoval veľkú časť Trumpovho nariadenia o voľbách

Federálna sudkyňa Denise Casperová v stredu natrvalo zablokovala väčšinu prvého výkonného nariadenia prezidenta Donalda Trumpa o voľbách. Opatrenie malo okrem iného zaviesť povinnosť predložiť pri registrácii voliča doklad o americkom občianstve, obmedziť započítavanie niektorých hlasov zaslaných poštou a podmieniť časť federálnych financií dodržiavaním nových pravidiel.

Sudkyňa z Bostonu rozhodla, že Trump prekročil svoje právomoci. Podľa nej americká ústava zveruje právomoc určovať pravidlá volieb jednotlivým štátom a Kongresu, nie prezidentovi. Odmietla aj argument administratívy, že žaloba demokratických generálnych prokurátorov bola predčasná, keďže opatrenia ešte neboli zavedené do praxe.

Rozhodnutie privítala generálna prokurátorka štátu New York Letitia Jamesová. Trumpov postup označila za protiústavný pokus prevziať kontrolu nad voľbami.

Ide o ďalšiu zo série súdnych prehier Trumpovej administratívy v sporoch o volebné pravidlá. Prezident už medzičasom podpísal aj ďalšie výkonné nariadenie, ktorým chce vytvoriť celoštátny zoznam voličov a obmedziť hlasovanie poštou. Aj toto opatrenie čelí viacerým žalobám.

(ap, lud)

Minúta  |  

Polícia pokryje Londýn dronmi a kamerami na rozpoznávanie tvárí

Komisár londýnskej Metropolitnej polície Mark Rowley oznámil masívne rozšírenie využívania dronov a technológie rozpoznávania tvárí v celom hlavnom meste. Ako píše Euronews, varoval, že kriminalita sa vyvíja závratnou rýchlosťou.

„Používajú inteligentnejšie, rýchlejšie a prepojenejšie nástroje ako kedykoľvek predtým,“ povedal s dôvetkom, že polícia preto musí bezodkladne implementovať nové technológie. Zároveň vyzval na zmiernenie doterajších legislatívnych obmedzení.

Metropolitná polícia plánuje do júna 2027 pokryť dronmi všetky londýnske mestské časti. V spolupráci s hasičmi a so záchranármi chcú vybudovať celomestskú sieť na sledovanie podozrivých či hľadanie nezvestných osôb.

Okrem toho polícia, ktorá od roku 2024 vďaka softvéru na rozpoznávanie tvárí zatkla už viac než dvetisíc osôb, zavedie statické kamery pripojené priamo na pouličnú infraštruktúru. Tieto kamery budú operatívne presúvať do oblastí s najvyššou kriminalitou.

Plány však okamžite narazili na tvrdú kritiku britskej organizácie za občianske slobody Big Brother Watch. Skupina označila systémy na rozpoznávanie tvárí za rušivé, diskriminačné a nedemokratické s tým, že ich nasadzovanie sa vymyká kontrole. Už skôr mnohé mimovládky varovali, že tieto technológie narúšajú súkromie a bezpečnosť aj tých, ktorí nie sú páchateľmi.

(max)

Minúta  |  

Nemecko zvažuje obmedziť smartfóny v školách

Nemecká vládna expertná komisia, ktorú vlani v septembri vymenovala ministerka školstva Karin Prienová z CDU, predložila podľa Bildu federálnej vláde 56 odporúčaní na ochranu maloletých v digitálnom priestore.

Komisia navrhuje zavedenie minimálneho veku trinásť rokov na osobné účty na sociálnych sieťach alebo vekovo podmienené obmedzenia funkcií platforiem ako TikTok, Instagram či Facebook.

Aj keď ministerka hranicu trinásť rokov podporuje, návrh zaostáva za politickými požiadavkami strán CDU a SPD, ktoré presadzujú limit 14 až 16 rokov po vzore Austrálie. Doterajšie overovanie veku bolo neúčinné, preto experti žiadajú zavedenie prísnejších pravidiel na úrovni EÚ.

Odporúčania komisie však siahajú ďaleko za hranice sociálnych sietí. V školstve experti presadzujú celoštátny legislatívny zákaz súkromného používania smartfónov a počítačov počas vyučovania aj prestávok, a to až do siedmeho ročníka vrátane. Od ôsmeho ročníka by pravidlá určovali školy v spolupráci so študentmi.

Na základných školách by mal pribudnúť povinný kurz „AI Seahorse“ zameraný na základy umelej inteligencie. V oblasti kybernetickej bezpečnosti komisia navrhuje vytvorenie špecializovanej online detskej policajnej stanice na jednoduché nahlasovanie trestných činov a nasadenie utajených vyšetrovateľov, ktorí by na sieťach vystupovali ako maloletí.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.