Preskočiť na obsah
  |  

Raši: Slovensko je pripravené pomôcť Venezuele

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) na sociálnej sieti vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým obetiam ničivých zemetrasení vo Venezuele.

„S ľútosťou som prijal správu o ničivých zemetraseniach, ktoré zasiahli Venezuelu a pripravili o život mnohých ľudí,“ napísal. Zároveň deklaroval pripravenosť Slovenska poskytnúť juhoamerickej krajine pomoc.

Sever Venezuely v stredu (24. 6.) večer miestneho času najskôr zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,2 a o menej ako minútu nasledovalo druhé zemetrasenie s magnitúdou 7,5. Epicentrum sa nachádzalo približne 160 kilometrov západne od metropoly Caracas.

Informovala o tom Americká geologická služba USGS, ktorá okrem veľkých materiálnych škôd upozornila aj to, že počet obetí by sa mohol pohybovať rádovo v desiatkach tisíc.

Venezuelské úrady vo štvrtok ráno oznámili, že doteraz evidujú 32 mŕtvych a 700 zranených.

(tasr, bak)

  |  

Rutte sa vo Washingtone snažil zmierniť spor s Trumpom

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa počas návštevy Bieleho domu usiloval zmierniť napätie medzi Alianciou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Tvrdil, že neochota niektorých spojencov podporiť americkú vojenskú operáciu proti Iránu bola len ojedinelá.

Na stretnutí v Oválnej pracovni poukázal na rast výdavkov členských štátov na obranu od roku 2017 aj na využívanie amerických základní v Európe počas vojny. Dodal, že európski spojenci vo všeobecnosti stáli po boku Spojených štátov, hoci Trump bol podľa jeho slov sklamaný z niekoľkých krajín.

Americký prezident však zostal skeptický. Kritizoval najmä Spojené kráľovstvo, Taliansko, Nemecko a Španielsko, naopak, pochválil Poľsko. Rutteho vedenie NATO ocenil.

Vzťahy medzi Washingtonom a Alianciou sa zhoršili, keď viaceré členské štáty odmietli podporiť americkú kampaň proti Iránu. Trump následne spochybnil záväzok USA voči NATO a naznačil možnosť odchodu z Aliancie. Ďalším sporným bodom je tlak Washingtonu na Európu, aby prevzala väčší podiel na vlastnej obrane.

(reuters, bak)

  |  

Majiteľ Nord Stream 2 žaluje Európsku úniu

Spoločnosť Nord Stream 2 AG podala na druhý najvyšší súd Európskej únie žalobu, ktorou sa domáha zrušenia záväzného zákazu dovozu ruského plynu do EÚ.

Tvrdí, že prijaté opatrenie ju fakticky pripravuje o možnosť komerčne využívať plynovod bez akejkoľvek náhrady.

Európska únia tento rok schválila legislatívu, podľa ktorej sa dovoz ruského plynu skončí do konca roka 2027. Cieľom je definitívne prerušiť energetické väzby s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu.

Nord Stream 2 AG, švajčiarska spoločnosť vlastnená Gazpromom, namieta, že zákaz má povahu sankcie, a preto si podľa nej vyžadoval jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Keďže Únia prijala opatrenie kvalifikovanou väčšinou, firma tvrdí, že právny základ je nesprávny.

Plynovod Nord Stream 2 dokončili v roku 2021, no Nemecko projekt tesne pred začiatkom ruskej invázie zastavilo a nikdy nebol uvedený do prevádzky. Po výbuchoch v roku 2022 zostala nepoškodená iba jedna zo štyroch vetiev systému.

(reuters, bak)

  |  

Paramount mení dohodu, aby získal súhlas Bruselu

Európska komisia podľa zdrojov neplánuje zablokovať spojenie Paramountu a Warner Bros. za 111 miliárd dolárov, hoci európske kiná a občianske organizácie varujú pred dosahom na filmovú tvorbu a mediálnu rozmanitosť.

Firmy údajne na utorkovom rokovaní s úradníkmi v Bruseli dostali signál, že súhlas môžu získať, ak prerušia väzby s konkurenčnou spoločnosťou Universal Pictures pri distribúcii filmov vo viacerých krajinách EÚ.

Opatrenie sa má týkať spoločného podniku United International Pictures a musí byť formálne predložené do 30. júna.

Takýto krok by zabránil hĺbkovému vyšetrovaniu Komisie a odstránil jednu z hlavných regulačných prekážok po tom, ako obchod začiatkom mesiaca rýchlo schválilo americké ministerstvo spravodlivosti.

V Európe dohoda vyvolala citlivosť najmä pre obavy o miestnu filmovú produkciu. Združenie európskych kín UNIC varovalo pred možnými negatívnymi dôsledkami. Občianske organizácie zas tvrdia, že spojenie by dalo americkému vlastníkovi príliš veľkú kontrolu nad európskymi televíznymi kanálmi.

(politico, bak)

  |  

Maxwellová žiada zrušiť rozsudok. Nové dôkazy vraj spochybňujú jej odsúdenie

Komplicka Ghislaine Maxwellová tvrdí, že dokumenty zverejnené tento rok v rámci prípadu pedofila Jeffreyho Epsteina dokazujú porušenie jej práv pred odsúdením za napomáhanie pri sexuálnom zneužívaní maloletých dievčat.

Americkí prokurátori jej tvrdenia odmietajú ako nepodložené alebo oneskorené.

Maxwellová, ktorá si odpykáva 20-ročný trest, vo svojej doplnenej žiadosti o zrušenie rozsudku uvádza, že právnici zastupujúci Epsteinove obete vystupovali ako faktickí prokurátori a vládni agenti, čím podľa nej porušili jej právo na spravodlivý proces.

Tvrdí, že vyšetrovatelia nevykonali riadne vyšetrovanie, nevypočuli všetkých dôležitých svedkov vrátane miliardára Leslieho Wexnera a predložili súdu aj porote skreslený obraz prípadu. Poukazuje aj na medzery vo výpovediach svedkov a zatajovanie dôkazov.

Prokuratúra oponuje, že väčšina jej námietok bola podaná po lehote a ostatné nepreukazujú nespravodlivosť procesu ani uloženého trestu.

Maxwellová bola v roku 2021 odsúdená za verbovanie a manipuláciu maloletých dievčat pre Jeffreyho Epsteina v rokoch 1994 až 2004. Najvyšší súd USA vlani odmietol jej predchádzajúce odvolanie.

(reuters, bak)

  |  

Trump: Zrejme sa nikdy nezistí, kto zasiahol dievčenskú školu v Iráne

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že zrejme sa nikdy nepodarí jednoznačne určiť, kto je zodpovedný za smrtiaci útok na dievčenskú školu v Iráne z 28. februára.

„Neviem, či sa to niekedy podarí vyriešiť. Všade lietali rakety. Je to hrozné, čo sa stalo,“ povedal novinárom. Dodal, že hoci sa objavili tvrdenia o americkej rakete, nevidel nič, čo by podľa neho nasvedčovalo zodpovednosti Spojených štátov. „Nemyslím si, že sme to boli my,“ uviedol.

Podľa iránskych úradov pri útoku, ku ktorému došlo v prvý deň vojny počas amerických a izraelských úderov na Irán, zahynulo viac ako 175 detí a učiteľov.

Agentúra Reuters už v marci informovala, že predbežné interné vyšetrovanie americkej armády naznačovalo pravdepodobnú zodpovednosť amerických síl. Pentagón vyšetrovanie rozšíril, jeho predbežné zistenia však oficiálne nepotvrdil.

Podľa zdrojov Reuters mohol byť útok dôsledkom použitia zastaraných údajov pri určovaní cieľa. Trump spočiatku bez dôkazov obvinil Irán, neskôr uviedol, že vyšetrovanie pokračuje a jeho výsledky bude rešpektovať.

(reuters, bak)