Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tusk verí v uvoľnenie napätia s Ukrajinou

Poľský premiér Donald Tusk v stredu vyjadril nádej, že Konferencia o obnove Ukrajiny v Gdansku prispeje k zmierneniu napätia medzi Poľskom a Ukrajinou a umožní sústrediť sa na spoluprácu a obnovu krajiny. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Tusk uviedol, že rozhodnutie, aby ukrajinskú delegáciu viedla premiérka Julija Svyrydenková namiesto prezidenta Volodymyra Zelenského, môže prispieť k pokojnejšiemu priebehu podujatia. Podľa neho neúčasť Zelenského neovplyvní výsledky konferencie.

Poľský premiér zároveň avizoval, že otvorí aj citlivé otázky spoločnej histórie. Zdôraznil, že skutočné zmierenie musí byť založené na pravde a ochote oboch strán vyrovnať sa s minulosťou.

Popri konferencii sa uskutoční aj samit štátov východného krídla NATO, na ktorom bude Tusk rokovať s lídrami Litvy, Lotyšska, Estónska, Fínska, Švédska a Rumunska o bezpečnostnej situácii.

Konferencia nadväzuje na predchádzajúce ročníky v Lugane, Londýne, Berlíne a Ríme. Jej cieľom je posilniť medzinárodnú podporu obnovy Ukrajiny a investície do jej hospodárstva. Zúčastnia sa na nej aj nemecký kancelár Friedrich Merz, slovenský premiér Robert Fico (Smer) a český premiér Andrej Babiš.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Blanár vyjadril sústrasť obetiam zemetrasení vo Venezuele

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer) vyjadril vo štvrtok úprimnú sústrasť rodinám a pozostalým obetí dvoch zemetrasení vo Venezuele.

„V tejto ťažkej chvíli ostávame v myšlienkach s venezuelským ľudom a vyjadrujeme mu našu solidaritu. Želám veľa síl záchranným zložkám a dobrovoľníkom, ktorí aktuálne pomáhajú v zasiahnutých oblastiach, a rovnako tak skoré uzdravenie všetkým zraneným,“ napísal na sociálnej sieti šéf slovenskej diplomacie.

Venezuelu v stredu večer miestneho času zasiahli dve silné zemetrasenia. Úrady evidujú najmenej 32 mŕtvych a 700 zranených. Americká geologická služba USGS odhaduje, že počet obetí by sa mohol pohybovať medzi 10-tisíc až 100-tisíc, a predpokladá aj rozsiahle škody.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Dohoda s Iránom oslabuje Netanjahuovu pozíciu

Predbežná dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom môže podľa analytikov, bývalých amerických predstaviteľov a diplomatov najviac poškodiť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Tvrdia, že líder, ktorý roky budoval svoju politickú pozíciu na schopnosti ovplyvňovať americkú politiku voči Iránu, je teraz nútený prispôsobiť sa rozhodnutiam Washingtonu.

Prezident Donald Trump sa usiluje ukončiť konflikt a presadzuje urovnanie napriek výhradám Izraela. Analytici hovoria o rastúcom rozdiele medzi cieľmi oboch lídrov. Kým Trump chce obmedziť americké zapojenie na Blízkom východe, Netanjahu považuje pokračovanie tlaku na Irán a Hizballáh za nevyhnutné.

Bývalý Netanjahuov poradca Aviv Bushinsky označil dohodu za rozhodujúci úder izraelskému premiérovi. Podľa neho nielenže prehral vojnu s Iránom, ale prišiel aj o podporu Trumpa.

Netanjahuov úrad sa k týmto tvrdeniam nevyjadril. Samotný premiér tento mesiac uviedol, že jeho vzťah s Trumpom je partnerský a obaja sa v mnohých otázkach zhodujú, hoci nie vždy. Biely dom zároveň zdôraznil, že záväzok Spojených štátov voči bezpečnosti Izraela zostáva nezmenený.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Raši: Slovensko je pripravené pomôcť Venezuele

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) na sociálnej sieti vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým obetiam ničivých zemetrasení vo Venezuele.

„S ľútosťou som prijal správu o ničivých zemetraseniach, ktoré zasiahli Venezuelu a pripravili o život mnohých ľudí,“ napísal. Zároveň deklaroval pripravenosť Slovenska poskytnúť juhoamerickej krajine pomoc.

Sever Venezuely v stredu (24. 6.) večer miestneho času najskôr zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,2 a o menej ako minútu nasledovalo druhé zemetrasenie s magnitúdou 7,5. Epicentrum sa nachádzalo približne 160 kilometrov západne od metropoly Caracas.

Informovala o tom Americká geologická služba USGS, ktorá okrem veľkých materiálnych škôd upozornila aj to, že počet obetí by sa mohol pohybovať rádovo v desiatkach tisíc.

Venezuelské úrady vo štvrtok ráno oznámili, že doteraz evidujú 32 mŕtvych a 700 zranených.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rutte sa vo Washingtone snažil zmierniť spor s Trumpom

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa počas návštevy Bieleho domu usiloval zmierniť napätie medzi Alianciou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Tvrdil, že neochota niektorých spojencov podporiť americkú vojenskú operáciu proti Iránu bola len ojedinelá.

Na stretnutí v Oválnej pracovni poukázal na rast výdavkov členských štátov na obranu od roku 2017 aj na využívanie amerických základní v Európe počas vojny. Dodal, že európski spojenci vo všeobecnosti stáli po boku Spojených štátov, hoci Trump bol podľa jeho slov sklamaný z niekoľkých krajín.

Americký prezident však zostal skeptický. Kritizoval najmä Spojené kráľovstvo, Taliansko, Nemecko a Španielsko, naopak, pochválil Poľsko. Rutteho vedenie NATO ocenil.

Vzťahy medzi Washingtonom a Alianciou sa zhoršili, keď viaceré členské štáty odmietli podporiť americkú kampaň proti Iránu. Trump následne spochybnil záväzok USA voči NATO a naznačil možnosť odchodu z Aliancie. Ďalším sporným bodom je tlak Washingtonu na Európu, aby prevzala väčší podiel na vlastnej obrane.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Majiteľ Nord Stream 2 žaluje Európsku úniu

Spoločnosť Nord Stream 2 AG podala na druhý najvyšší súd Európskej únie žalobu, ktorou sa domáha zrušenia záväzného zákazu dovozu ruského plynu do EÚ.

Tvrdí, že prijaté opatrenie ju fakticky pripravuje o možnosť komerčne využívať plynovod bez akejkoľvek náhrady.

Európska únia tento rok schválila legislatívu, podľa ktorej sa dovoz ruského plynu skončí do konca roka 2027. Cieľom je definitívne prerušiť energetické väzby s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu.

Nord Stream 2 AG, švajčiarska spoločnosť vlastnená Gazpromom, namieta, že zákaz má povahu sankcie, a preto si podľa nej vyžadoval jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Keďže Únia prijala opatrenie kvalifikovanou väčšinou, firma tvrdí, že právny základ je nesprávny.

Plynovod Nord Stream 2 dokončili v roku 2021, no Nemecko projekt tesne pred začiatkom ruskej invázie zastavilo a nikdy nebol uvedený do prevádzky. Po výbuchoch v roku 2022 zostala nepoškodená iba jedna zo štyroch vetiev systému.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.