Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: väčšina Poliakov je proti prijatiu Ukrajiny do EÚ

Väčšina Poliakov nesúhlasí so vstupom Ukrajiny do Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu inštitútu IBRiS pre rozhlasovú stanicu Radio Zet, ktorého výsledky zverejnili vo štvrtok.

Proti členstvu Ukrajiny v EÚ sa vyslovilo takmer 60 percent respondentov, pričom viac ako 32 percent uviedlo, že sú rozhodne proti. Vstup Ukrajiny do únie podporilo viac ako 35 percent opýtaných, z toho osem percent odpovedalo „rozhodne áno“. Päť percent účastníkov prieskumu na otázku nevedelo odpovedať.

Prieskum uskutočnil inštitút IBRiS 12. a 13. júna na reprezentatívnej vzorke 1 068 respondentov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Veterné parky na Záhorí a Žitnom ostrove žiada Viskupič prehodnotiť

Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič ostro odmietol určovanie akceleračných zón pre veternú energiu na základe parametrov, ktoré odporujú pravidlám v dotknutých územiach. Reagoval tak na strategický dokument z dielne ministerstva hospodárstva, ktorý je aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

V rámci Trnavského kraja boli vybrané štyri lokality: Prietržka – Sobotište, Gbely – Štefanov, Vrakúň – Dolný Štál a Okoč – Zemianska Olča.

Viskupič počas rokovania krajského zastupiteľstva upozornil, že navrhované územia môžu zasiahnuť do chránených oblastí, ložísk nerastných surovín či dokonca do strategického zdroja pitnej vody na Žitnom ostrove. Zdôraznil, že úspešný rozvoj zelenej energie si vyžaduje v prvom rade komunikáciu štátu s mestami, obcami a krajom, a preto avizoval zvolanie spoločného rokovania. Do pripomienkovania materiálu sa už zapojilo viacero dotknutých samospráv.

Podľa vládneho dokumentu má na Slovensku vzniknúť celkovo osem akceleračných zón, kde by mohlo vyrásť 207 veterných turbín s výkonom 1 449 megawattov. Schválenie materiálu vládou je podmienkou na splnenie míľnika plánu obnovy, ktorý musí Slovensko predložiť Európskej únii do konca augusta. Samotné schválenie zón neznamená automatickú výstavbu.

Každý projekt investora musí prejsť samostatným posudzovaním, no v zónach bude platiť zrýchlené konanie do 12 mesiacov, pričom kľúčovú rolu preberie Slovenská inšpekcia životného prostredia. Dokument však garantuje, že prípadný nesúhlasný postoj dotknutých obcí zostane pre inšpekciu záväzný.

(tasr, max)

Minúta  |  

Sudcovia ICC žalujú Trumpa za „finančný trest smrti“

Traja sudcovia Medzinárodného trestného súdu (ICC) – Kimberly Prostová z Kanady, Solomy Balungi Bossaová z Ugandy a Reine Adelaide Sophie Alapini-Gansouová z Beninu – podali na federálnom súde na Manhattane žalobu na amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho administratívu. Opatrenia, ktoré na nich Biely dom uvalil v minulom roku, označili za nezákonné.

Podľa žaloby mali sankcie slúžiť ako mimosúdny nátlak s cieľom potrestať ich za predchádzajúce verdikty a prinútiť ich uprednostňovať súkromné záujmy pred zákonom. Sudcovia tvrdia, že reštrikcie prekročili rámec zákona o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach a neboli podložené skutočnou hrozbou pre USA.

Trumpova administratíva uvalila sankcie v reakcii na to, že tribunál vydal zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a predtým otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov amerických vojakov v Afganistane. Spojené štáty, podobne ako Izrael, Čína či Rusko, autoritu ICC neuznávajú.

Tieto reštrikcie sudcovia prirovnali k „finančnému trestu smrti“. V praxi im znemožňujú bežné bankové transakcie, používanie kreditných kariet, nákupy na platformách, ako sú Amazon a Google, cestovné rezervácie či prístup k zdravotnému poisteniu.

Podľa žalobcov navyše sankcie výrazne brzdia predkladanie dôkazov v prebiehajúcich aj budúcich súdnych konaniach. Americké úrady na situáciu zatiaľ nereagovali.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nové oddelenie ministerstva zvýšilo vymáhanie pokút

Po necelých dvoch rokoch fungovania oddelenia vymáhania pokút na Ministerstve vnútra SR bolo na exekúciu postúpených 9 408 pohľadávok v hodnote 1,9 milióna eur. Rezortu sa zatiaľ podarilo vymôcť 6 065 pohľadávok v celkovej sume viac ako 1,06 milióna eur.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) uviedol, že cieľom špecializovaného pracoviska bolo zefektívniť a centralizovať vymáhanie pokút. Úspešnosť oddelenia dosahuje 56 percent, kým pri pohľadávkach postúpených Slovenskej konsolidačnej je to približne 25 percent.

Najčastejším dôvodom nevymožiteľnosti je podľa hovorcu Mateja Neumanna nemajetnosť dlžníkov alebo výmaz právnických osôb z obchodného registra. Rezort zároveň pripravuje projekt bezhotovostného blokového konania polície, od ktorého očakáva zníženie administratívy a elimináciu korupčného správania.

Ministerstvo upozornilo, že objem pohľadávok z pokút vzrástol z 30,3 milióna eur na konci roka 2015 na 121,3 milióna eur k 31. máju 2026. Najväčší podiel tvoria pokuty ukladané políciou, pokuty za diaľničné známky a za nevykonanie emisnej alebo technickej kontroly.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rubio poprel tajnú dohodu o Ukrajine zo samitu na Aljaške

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas návštevy Bahrajnu podľa Európskej pravdy vyhlásil, že na minuloročnom augustovom samite v Anchorage medzi prezidentmi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom nedošlo k žiadnym dohodám o Ukrajine.

Reagoval tak na vyhlásenia ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova a poradcu Jurija Ušakova, ktorí obvinili Washington zo zrady takzvaného „ducha Anchorage“. Podľa Rubia na Aljaške padli výhradne návrhy na ukončenie vojny, no tie nikdy neprerástli do záväznej dohody. Zdôraznil, že hoci Trump prepracoval detaily a je pripravený zohrať konštruktívnu úlohu pri ukončení konfliktu, žiadny tajný pakt neexistuje.

Kremeľ pod pojmom „duch Anchorage“ prezentuje verziu, podľa ktorej Trump podporil ich hlavnú požiadavku – odovzdanie celého Donbasu pod kontrolu Moskvy výmenou za zmrazenie frontu. Ruskí predstavitelia v uplynulých dňoch tvrdili, že USA tieto záväzky porušili, pričom Lavrov vyhlásil, že Washington stráca úlohu objektívneho sprostredkovateľa.

Rubio však tieto naratívy odmietol a pripomenul, že vojna vyčerpáva celú Európu, no najmä samotnú Ukrajinu.

(max)

Minúta  |  

Hormuz ožíva, Teherán varuje pred neschválenými trasami

Dodávky ropy cez Hormuzský prieliv tento týždeň vzrástli na najvyššiu úroveň od februárového vypuknutia americko-izraelského konfliktu s Iránom. Oživenie lodnej dopravy umožnila nová 60-dňová dohoda o prímerí.

Americký minister energetiky Chris Wright potvrdil, že za uplynulých 24 hodín prielivom prešlo približne 20 miliónov barelov ropy, čo predstavuje pätinu svetovej spotreby. Podľa analýzy spoločnosti Kpler len vo štvrtok preplávali touto trasou štyri tankery so šiestimi miliónmi barelov ropy a ďalšie dva prepravili štyri milióny barelov iránskej suroviny.

Napriek rastu je však celková premávka stále iba zlomkom predvojnového priemeru, ktorý dosahoval 125 lodí denne.

Situáciu komplikuje fakt, že centrálna časť prielivu zostáva zablokovaná pre riziko námorných mín. Tankery sa preto plavia najmä po ománskej strane vodnej cesty a mnohé lode pre vlastnú bezpečnosť vypínajú sledovacie transpondéry AIS, čo sťažuje presné odhady objemov.

Regionálne napätie navyše udržiavajú iránske Revolučné gardy. Tie vo štvrtok varovali, že bezpečný prechod je možný len po trasách určených Teheránom a akákoľvek nekoordinovaná plavba predstavuje bezpečnostné riziko. Podľa britskej bezpečnostnej firmy Ambrey už iránske sily prinútili dva panamské tankery zmeniť kurz.

Paralelne s obchodnou dopravou prebieha aj evakuačný program OSN. Od 23. júna táto dobrovoľná schéma úspešne vyviedla z Perzského zálivu 57 uviaznutých lodí s 1 100 námorníkmi.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.