Preskočiť na obsah
  |  

Organizácie kritizujú možné zmeny ústavy v Maďarsku

Dve maďarské ľudskoprávne organizácie kritizovali návrh ústavnej novely vlády premiéra Petra Magyara, ktorá počíta s odvolaním prezidenta Tamása Sulyoka a zavedením 12-ročného limitu na výkon mandátu poslancov.

Strana Tisza, ktorá po 16 rokoch vystriedala vo vláde kabinet Viktora Orbána, označuje Sulyoka za „Orbánovu bábku“. Tvrdí, že navrhované zmeny majú prispieť k obnove ústavnej demokracie a širšiemu zastúpeniu v parlamente.

Amnesty International Maďarsko uviedla, že prezident sa stal nehodným svojej funkcie. Zároveň však zdôraznila, že jeho odvolanie prostredníctvom impeachmentu by bolo spravodlivejšie a viac v súlade s medzinárodnými štandardmi než zmena ústavy.

Politológ Gábor Török kritizoval zámer odvolať hlavu štátu „jednou vetou v ústave“. Maďarský zväz občianskych slobôd zasa uviedol, že zavedenie funkčného obdobia poslancov nie je naliehavou otázkou a malo by byť súčasťou širšej revízie ústavy.

Sulyok opakovane odmietol, že by mal politickú agendu, a tvrdí, že vo funkcii zabezpečuje potrebné ústavné protiváhy.

(reuters, bak)

  |  

Brusel uvoľnil prvé tri miliardy eur na obnovu Ukrajiny

Európska únia poskytla Ukrajine prvú tranžu vo výške troch miliárd eur z prisľúbenej pôžičky 90 miliárd eur. Oznámila to ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková na Konferencii o obnove Ukrajiny v poľskom Gdansku.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 poskytli členské štáty EÚ Ukrajine hospodársku, finančnú a vojenskú pomoc v hodnote 200 miliárd eur. Dodala, že v najbližších dňoch Únia vyplatí z tej istej pôžičky ďalších šesť miliárd eur určených na výrobu dronov.

Európski lídri zároveň oznámili spustenie investičného fondu pre strategické odvetvia ukrajinskej ekonomiky. Fond vzniká s počiatočným verejným kapitálom do 220 miliónov eur a podporujú ho EÚ, Nemecko, Poľsko, Taliansko a Francúzsko.

Ukrajinská delegácia plánuje počas konferencie podpísať viac ako 160 dohôd v hodnote presahujúcej desať miliárd eur. Premiér Donald Tusk zároveň vyhlásil, že budúcnosť možno budovať len na základe pravdy, vzájomného rešpektu a porozumenia minulosti.

(ap, bak)

  |  

Policajtka spôsobila refundovaním kolkov škodu 76-tisíc eur

Policajtka zaradená na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Trnave spôsobila refundovaním kolkov škodu vo výške 76-tisíc eur. Obvinená je zo sprenevery, k trestnej činnosti sa priznala. Informovala o tom hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Andrea Dobiášová.

Príslušníci ÚIS zrealizovali akciu s názvom Bowling v pondelok. „Počas policajnej akcie bola vyšetrovateľom ÚIS zadržaná jedna policajtka a jedna civilná osoba – jej manžel,“ priblížila hovorkyňa. V rámci realizácie sa vykonali zaisťovacie úkony a policajná inšpekcia zaistila viacero dôkazov.

„Vznesené obvinenie bolo policajtke a civilnej osobe, ktorá je v štátnozamestnaneckom pomere Ministerstva vnútra SR, momentálne sa nachádzajúcej v zahraničí. A to za spáchanie trestného činu sprenevery formou spolupáchateľstva za viac ako tisíc samostatných skutkov,“ ozrejmila.

Uvedenej trestnej činnosti sa tieto osoby dopúšťali od roku 2017 do apríla 2025 na pracovisku cudzineckej polície v Trnave, kde si v rámci prijímania žiadostí týkajúcich sa pobytovej agendy a úhrady správnych poplatkov vo forme kolkov tieto kolky prisvojili, nespotrebovali ich a následne po určitom čase ich vybrali z konkrétnych spisov.

Refundovali ich prostredníctvom poštových pobočiek v mestách Sereď, Galanta, Hlohovec, Nitra a Trnava, pričom takto získané peniaze si nechali na svoju vlastnú potrebu, doplnila Dobiášová.

(tasr, bak)

  |  

Kremeľ poprel, že tlačí na Bielorusko, aby sa viac zapojilo do vojny

Moskva poprela správu denníka Wall Street Journal (WSJ), podľa ktorej tlačí na Bielorusko, aby podporilo rozšírenie ruskej vojny proti Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tvrdenia za nezodpovedajúce realite a Minsk nazval najbližším spojencom Ruska.

WSJ uviedol, že Moskva chce využiť bieloruské územie ako nástupný priestor na zintenzívnenie útokov proti Ukrajine a hrozí obmedzením finančnej pomoci, ak podporu nedostane.

Bielorusko vo štvrtok zároveň vyhlásilo, že vníma „zjavný“ pokus zatiahnuť ho do vojny na Ukrajine, uviedol minister obrany Viktor Chrenin. Nespresnil, koho tým myslí, no naznačil, že ide o Západ.

Podľa Chrenina sa Západ snaží predĺžiť a rozšíriť konflikt na Ukrajine.

Ruské jednotky využili Bielorusko pri útoku na Ukrajinu už v roku 2022. Prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých mesiacoch tvrdí, že Moskva sa snaží zatiahnuť Minsk hlbšie do konfliktu. Minulý týždeň uviedol, že bieloruské stanice pomáhali navádzať ruské drony. Neskôr dodal, že prestali fungovať.

Alexandr Lukašenko síce neposlal bieloruských vojakov bojovať po boku Ruska, no umožnil rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní, spoločné cvičenia aj využívanie základní.

Rusko je zároveň závislé od bieloruských rafinérií, ktoré spracúvajú ruskú ropu a dodávajú späť benzín, naftu a letecké palivo.

(reuters, bak)

  |  

Fico: Skorší mier na Ukrajine znamená jednoduchšiu obnovu

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) vo štvrtok na Konferencii o obnove Ukrajiny v Gdansku zopakoval, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie a Európska únia by mala podporovať mierové iniciatívy. Podľa neho bude povojnová obnova krajiny jednoduchšia, ak sa vojnu podarí čo najskôr ukončiť rokovaniami.

„Táto ničivá vojna nemá vojenské riešenie a môže sa skončiť iba za rokovacím stolom,“ povedal. Slovensko podľa premiéra presadzuje rešpektovanie medzinárodného práva založeného na Charte OSN a dlhodobo vyzýva na intenzívnejšie diplomatické úsilie.

Upozornil, že bez ukončenia vojny nebude možné naplno obnoviť suverenitu krajiny, budovať jej prosperitu ani vytvoriť podmienky na návrat miliónov jej občanov.

„Bez zastavenia vojny nebude možné v plnom rozsahu obnoviť suverenitu, demokraciu a vybudovať novú prosperujúcu a európsku Ukrajinu,“ zdôraznil a dodal, že skorší mier znamená menšie škody a jednoduchšiu obnovu.

(tasr, bak)

  |  

SaS podala trestné oznámenie pre zákazku na PPP poradenstvo

Opozičná SaS podala trestné oznámenie pre zákazku Ministerstva dopravy SR na poradenské služby pre PPP projekty v hodnote takmer 39 miliónov eur bez DPH. Tvrdí, že má vážne pochybnosti o hospodárnosti a transparentnosti verejného obstarávania.

Expert SaS na dopravu Peter Báthory uviedol, že strana získala analytické posúdenia z roku 2018 na plánované úseky R7 Holice – Lučenec a D4 Rača – Záhorská Bystrica, ktoré stáli 30-tisíc a 45-tisíc eur. SaS sa pýta, ako boli tieto analýzy využité a prečo sa rovnaké posúdenia obstarávajú nanovo za výrazne vyššiu cenu.

Podľa Báthoryho sú v opise zákazky viaceré nezrovnalosti vrátane nadhodnoteného počtu osobohodín. Tvrdí, že na jednu zákazku pripadá v priemere 30-tisíc osobohodín, čo predstavuje približne 16 rokov práce jedného človeka.

Podpredseda SaS Marián Viskupič vyhlásil, že poradenské služby nemôžu byť po ôsmich rokoch ani po započítaní inflácie tisícnásobne drahšie. Strana chce, aby postup ministerstva preverili orgány činné v trestnom konaní.

(tasr, bak)