Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OECD vyzýva Slovensko zrušiť transakčnú daň, verejný dlh má rásť

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej najnovšej ekonomickej správe predpovedá, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska dosiahne v tomto roku iba 0,7 percenta. V roku 2027 by sa mal vďaka nábehu nových kapacít v automobilovom priemysle a posilneniu exportu zrýchliť na 1,6 percenta.

Domácu spotrebu podporí aj očakávaný pokles inflácie zo súčasných 4,2 na 2,6 percenta v roku 2027. Organizácia však varuje, že domáci ekonomický model čelí vážnym globálnym rizikám, akými sú slabý európsky dopyt a zavedenie 15-percentných ciel na automobily zo strany USA. Miera nezamestnanosti zároveň mierne stúpne na 5,9 percenta a v roku 2027 na šesť percent.

Verejný dlh má podľa prognózy vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 62,6 percenta v tomto roku, pričom v roku 2027 dosiahne až 64,6 percenta HDP. V dlhodobom horizonte by bez reforiem mohol prekročiť hranicu 100 percent HDP. OECD preto vláde odporúča okamžité zrušenie transakčnej dane a uprednostnenie škrtov vo výdavkoch.

Konsolidácia by mala zahŕňať väčšiu adresnosť pri energopomoci aj trinástych dôchodkoch, skrátenie rodičovskej dovolenky a obmedzenie predčasného odchodu do dôchodku.

V oblasti príjmov štátu vidí organizácia priestor v zavedení dane z nehnuteľností naviazanej na ich reálnu trhovú hodnotu. OECD odporúča úplne zrušiť rôzne znížené sadzby DPH, ktoré štátnu kasu stoja ročne 1,4 percenta HDP.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum: PS a Smer vedú, opozícia bez Matoviča väčšinu nezloží

Víťazom volieb podľa prieskumu Ipsos pre Denník N by sa stalo opozičné Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,2 percenta hlasov, nasleduje vládny Smer, ktorý by volilo 19 percent voličov. Na treťom mieste sa so ziskom rovných 10 percent umiestnilo hnutie Republika.

Do Národnej rady SR by sa prebojovali aj strana SaS (8,8 percenta), Hnutie Slovensko (7,3 percenta), Hlas (6,8 percenta), KDH (6,5 percenta) a Demokrati s 5,1 percentami.

Tesne pod päťpercentným kvórom skončila Maďarská aliancia (4,7 percenta), ďalej SNS, ktorú by volilo 3,4 percenta ľudí. Strana Sme rodina získala 2,8 percenta a nová strana Právo na pravdu 2,3 percenta.

V prepočte na mandáty by PS obsadilo 36 kresiel, Smer 34 a Republika 18. SaS by mala 16 poslancov, Hnutie Slovensko 13, pričom kluby Hlasu a KDH by mali zhodne po 12 zástupcov. Demokratov by reprezentovalo deväť zákonodarcov.

Súčasná vládna koalícia bez mimoparlamentnej SNS by výrazne stratila väčšinu – Smer, Hlas a Republika by mali v parlamente spolu iba 64 kresiel. Opozícia bez Hnutia Slovensko by disponovala 73 mandátmi, no na vytvorenie väčšiny by potrebovala práve Matovičovo hnutie, s ktorým by dosiahla 86 kresiel.

Ipsos realizoval prieskum od 17. do 23. júna 2026 na vzorke 1 035 respondentov.

(max)

Minúta  |  

Organizácie kritizujú možné zmeny ústavy v Maďarsku

Dve maďarské ľudskoprávne organizácie kritizovali návrh ústavnej novely vlády premiéra Petra Magyara, ktorá počíta s odvolaním prezidenta Tamása Sulyoka a zavedením 12-ročného limitu na výkon mandátu poslancov.

Strana Tisza, ktorá po 16 rokoch vystriedala vo vláde kabinet Viktora Orbána, označuje Sulyoka za „Orbánovu bábku“. Tvrdí, že navrhované zmeny majú prispieť k obnove ústavnej demokracie a širšiemu zastúpeniu v parlamente.

Amnesty International Maďarsko uviedla, že prezident sa stal nehodným svojej funkcie. Zároveň však zdôraznila, že jeho odvolanie prostredníctvom impeachmentu by bolo spravodlivejšie a viac v súlade s medzinárodnými štandardmi než zmena ústavy.

Politológ Gábor Török kritizoval zámer odvolať hlavu štátu „jednou vetou v ústave“. Maďarský zväz občianskych slobôd zasa uviedol, že zavedenie funkčného obdobia poslancov nie je naliehavou otázkou a malo by byť súčasťou širšej revízie ústavy.

Sulyok opakovane odmietol, že by mal politickú agendu, a tvrdí, že vo funkcii zabezpečuje potrebné ústavné protiváhy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Brusel uvoľnil prvé tri miliardy eur na obnovu Ukrajiny

Európska únia poskytla Ukrajine prvú tranžu vo výške troch miliárd eur z prisľúbenej pôžičky 90 miliárd eur. Oznámila to ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková na Konferencii o obnove Ukrajiny v poľskom Gdansku.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 poskytli členské štáty EÚ Ukrajine hospodársku, finančnú a vojenskú pomoc v hodnote 200 miliárd eur. Dodala, že v najbližších dňoch Únia vyplatí z tej istej pôžičky ďalších šesť miliárd eur určených na výrobu dronov.

Európski lídri zároveň oznámili spustenie investičného fondu pre strategické odvetvia ukrajinskej ekonomiky. Fond vzniká s počiatočným verejným kapitálom do 220 miliónov eur a podporujú ho EÚ, Nemecko, Poľsko, Taliansko a Francúzsko.

Ukrajinská delegácia plánuje počas konferencie podpísať viac ako 160 dohôd v hodnote presahujúcej desať miliárd eur. Premiér Donald Tusk zároveň vyhlásil, že budúcnosť možno budovať len na základe pravdy, vzájomného rešpektu a porozumenia minulosti.

(ap, bak)

Minúta  |  

Policajtka spôsobila refundovaním kolkov škodu 76-tisíc eur

Policajtka zaradená na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Trnave spôsobila refundovaním kolkov škodu vo výške 76-tisíc eur. Obvinená je zo sprenevery, k trestnej činnosti sa priznala. Informovala o tom hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Andrea Dobiášová.

Príslušníci ÚIS zrealizovali akciu s názvom Bowling v pondelok. „Počas policajnej akcie bola vyšetrovateľom ÚIS zadržaná jedna policajtka a jedna civilná osoba – jej manžel,“ priblížila hovorkyňa. V rámci realizácie sa vykonali zaisťovacie úkony a policajná inšpekcia zaistila viacero dôkazov.

„Vznesené obvinenie bolo policajtke a civilnej osobe, ktorá je v štátnozamestnaneckom pomere Ministerstva vnútra SR, momentálne sa nachádzajúcej v zahraničí. A to za spáchanie trestného činu sprenevery formou spolupáchateľstva za viac ako tisíc samostatných skutkov,“ ozrejmila.

Uvedenej trestnej činnosti sa tieto osoby dopúšťali od roku 2017 do apríla 2025 na pracovisku cudzineckej polície v Trnave, kde si v rámci prijímania žiadostí týkajúcich sa pobytovej agendy a úhrady správnych poplatkov vo forme kolkov tieto kolky prisvojili, nespotrebovali ich a následne po určitom čase ich vybrali z konkrétnych spisov.

Refundovali ich prostredníctvom poštových pobočiek v mestách Sereď, Galanta, Hlohovec, Nitra a Trnava, pričom takto získané peniaze si nechali na svoju vlastnú potrebu, doplnila Dobiášová.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kremeľ poprel, že tlačí na Bielorusko, aby sa viac zapojilo do vojny

Moskva poprela správu denníka Wall Street Journal (WSJ), podľa ktorej tlačí na Bielorusko, aby podporilo rozšírenie ruskej vojny proti Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tvrdenia za nezodpovedajúce realite a Minsk nazval najbližším spojencom Ruska.

WSJ uviedol, že Moskva chce využiť bieloruské územie ako nástupný priestor na zintenzívnenie útokov proti Ukrajine a hrozí obmedzením finančnej pomoci, ak podporu nedostane.

Bielorusko vo štvrtok zároveň vyhlásilo, že vníma „zjavný“ pokus zatiahnuť ho do vojny na Ukrajine, uviedol minister obrany Viktor Chrenin. Nespresnil, koho tým myslí, no naznačil, že ide o Západ.

Podľa Chrenina sa Západ snaží predĺžiť a rozšíriť konflikt na Ukrajine.

Ruské jednotky využili Bielorusko pri útoku na Ukrajinu už v roku 2022. Prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých mesiacoch tvrdí, že Moskva sa snaží zatiahnuť Minsk hlbšie do konfliktu. Minulý týždeň uviedol, že bieloruské stanice pomáhali navádzať ruské drony. Neskôr dodal, že prestali fungovať.

Alexandr Lukašenko síce neposlal bieloruských vojakov bojovať po boku Ruska, no umožnil rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní, spoločné cvičenia aj využívanie základní.

Rusko je zároveň závislé od bieloruských rafinérií, ktoré spracúvajú ruskú ropu a dodávajú späť benzín, naftu a letecké palivo.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.