Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hormuz ožíva, Teherán varuje pred neschválenými trasami

Dodávky ropy cez Hormuzský prieliv tento týždeň vzrástli na najvyššiu úroveň od februárového vypuknutia americko-izraelského konfliktu s Iránom. Oživenie lodnej dopravy umožnila nová 60-dňová dohoda o prímerí.

Americký minister energetiky Chris Wright potvrdil, že za uplynulých 24 hodín prielivom prešlo približne 20 miliónov barelov ropy, čo predstavuje pätinu svetovej spotreby. Podľa analýzy spoločnosti Kpler len vo štvrtok preplávali touto trasou štyri tankery so šiestimi miliónmi barelov ropy a ďalšie dva prepravili štyri milióny barelov iránskej suroviny.

Napriek rastu je však celková premávka stále iba zlomkom predvojnového priemeru, ktorý dosahoval 125 lodí denne.

Situáciu komplikuje fakt, že centrálna časť prielivu zostáva zablokovaná pre riziko námorných mín. Tankery sa preto plavia najmä po ománskej strane vodnej cesty a mnohé lode pre vlastnú bezpečnosť vypínajú sledovacie transpondéry AIS, čo sťažuje presné odhady objemov.

Regionálne napätie navyše udržiavajú iránske Revolučné gardy. Tie vo štvrtok varovali, že bezpečný prechod je možný len po trasách určených Teheránom a akákoľvek nekoordinovaná plavba predstavuje bezpečnostné riziko. Podľa britskej bezpečnostnej firmy Ambrey už iránske sily prinútili dva panamské tankery zmeniť kurz.

Paralelne s obchodnou dopravou prebieha aj evakuačný program OSN. Od 23. júna táto dobrovoľná schéma úspešne vyviedla z Perzského zálivu 57 uviaznutých lodí s 1 100 námorníkmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Migaľ chce zapojiť cirkvi do rozvoja regiónov a čerpania eurofondov

Ministerstvo investícií plánuje v budúcnosti výraznejšie zapojiť registrované cirkvi a náboženské spoločenstvá do nastavenia eurofondov a rozvoja slovenských regiónov. Rezort vo štvrtok v Banskej Bystrici oficiálne otvoril odbornú diskusiu o príprave nového programového obdobia, ktoré odštartuje v roku 2028.

Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia Konferencie biskupov Slovenska, Ekumenickej rady cirkví v SR a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR.

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) zdôraznil, že cieľom je vytvoriť dlhodobý a systémový rámec spolupráce. Cirkvi podľa neho spravujú vzácne kultúrne pamiatky a starajú sa o duchovné aj duševné zdravie obyvateľov, no pri tvorbe predchádzajúceho programového obdobia boli z možností čerpania eurofondov nespravodlivo vylúčené.

Výsledkom rokovaní by malo byť memorandum, ktoré cirkvám garantuje pozíciu plnohodnotného partnera. Ich reálne skúsenosti z terénu sa zohľadnia pri definovaní národných rozvojových priorít.

Štátny tajomník rezortu Richard Maraček doplnil, že cirkevné organizácie preukázali schopnosť reagovať flexibilne a rýchlo najmä počas uplynulých kríz. Nová platforma im preto pomôže odbúrať zbytočné administratívne a technické bariéry, s ktorými doteraz bojovali.

Snahu ministerstva privítal aj predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Richard Duda. Podľa neho nebola diskusia obmedzená len na sakrálne stavby, ale venovala sa širšej sociálnej a duchovnej službe občanom.

(tasr, max)

Minúta  |  

PS podáva podnet na Mažgúta pre byt, ktorý užíva

Opozičné hnutie PS podáva na Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií podnet na koaličného poslanca Jána Mažgúta (Smer) v súvislosti s jeho majetkovým priznaním. Kritizuje ho za to, že v ňom neuviedol byt, ktorý užíva.

„V jeho majetkovom priznaní je čierna diera, pretože byt, ktorý vlastní jeho firma a ktorý on užíva s manželkou a rodinou, vo svojom majetkovom priznaní ako poslanec nepriznáva,“ argumentovala poslankyňa za PS Zuzana Mesterová.

Pýtala sa, či má spoločnosť s Mažgútom a jeho rodinou uzavretú nájomnú zmluvu a v akej výške je stanovené nájomné. Upozornila tiež na možnosť krátenia daňovej povinnosti. „Z účtovných závierok vieme, že Mažgútova eseročka si tento byt odpisuje, otázne je, akým spôsobom,“ dodala. Tieto otázky chcú položiť aj na výbore. „Zvážime aj podnet na iné inštitúcie,“ avizovala.

Mažgút reagoval, že poslankyňa sa snaží naivným spôsobom pokračovať v prekrývaní káuz svojho straníckeho predsedu Michala Šimečku. Deklaroval, že bude transparentným spôsobom informovať verejnosť, ako aj poslancov výboru o podľa neho skreslených informáciách, ktoré Mesterová uviedla.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švédska ministerka vzala na rokovanie EÚ trojmesačného syna

Na štvrtkové zasadnutie Rady EÚ prišla švédska ministerka pre klímu Romina Pourmokhtariová aj so svojím trojmesačným synom Adamom. Podľa vyjadrenia úradníkov Rady ide o historicky prvý prípad, keď sa bábätko zúčastnilo na oficiálnom stretnutí ministrov EÚ.

Tridsaťročná Pourmokhtariová, ktorá sa stala najmladšou ministerkou v dejinách Švédska, chcela týmto krokom demonštrovať, že ženy by nemali byť nútené vyberať si medzi kariérou a rodinnými povinnosťami.

Politička sa práve vrátila z rodičovskej dovolenky. Do Luxemburgu s ňou vycestoval aj jej manžel, ktorý momentálne čerpá voľno a počas zasadnutia sa o syna staral. Ministerka vyzdvihla švédsky sociálny systém, ktorý patrí k najštedrejším na svete a ponúka rodičom až 16 mesiacov platenej dovolenky.

Systém zahŕňa aj neprenosné „otcovské mesiace“, ktoré motivujú mužov tráviť čas s deťmi a zjednodušujú im prebratie starostlivosti o domácnosť.

Pourmokhtariová vyzvala ostatné európske vlády, aby nevideli podporu rodín len ako finančnú záťaž, ale zamerali sa na flexibilnejšie pravidlá. Podľa nej to predchádza vyhoreniu pracujúcich rodičov a prináša spoločnosti obrovskú neekonomickú aj ekonomickú hodnotu.

Poľský námestník ministra klímy Krzysztof Bolesta krok švédskej kolegyne ocenil a označil ho za prirodzenú súčasť života.

(reuters, max)

Minúta  |  

OECD vyzýva Slovensko zrušiť transakčnú daň, verejný dlh má rásť

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej najnovšej ekonomickej správe predpovedá, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska dosiahne v tomto roku iba 0,7 percenta. V roku 2027 by sa mal vďaka nábehu nových kapacít v automobilovom priemysle a posilneniu exportu zrýchliť na 1,6 percenta.

Domácu spotrebu podporí aj očakávaný pokles inflácie zo súčasných 4,2 na 2,6 percenta v roku 2027. Organizácia však varuje, že domáci ekonomický model čelí vážnym globálnym rizikám, akými sú slabý európsky dopyt a zavedenie 15-percentných ciel na automobily zo strany USA. Miera nezamestnanosti zároveň mierne stúpne na 5,9 percenta a v roku 2027 na šesť percent.

Verejný dlh má podľa prognózy vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 62,6 percenta v tomto roku, pričom v roku 2027 dosiahne až 64,6 percenta HDP. V dlhodobom horizonte by bez reforiem mohol prekročiť hranicu 100 percent HDP. OECD preto vláde odporúča okamžité zrušenie transakčnej dane a uprednostnenie škrtov vo výdavkoch.

Konsolidácia by mala zahŕňať väčšiu adresnosť pri energopomoci aj trinástych dôchodkoch, skrátenie rodičovskej dovolenky a obmedzenie predčasného odchodu do dôchodku.

V oblasti príjmov štátu vidí organizácia priestor v zavedení dane z nehnuteľností naviazanej na ich reálnu trhovú hodnotu. OECD odporúča úplne zrušiť rôzne znížené sadzby DPH, ktoré štátnu kasu stoja ročne 1,4 percenta HDP.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum: PS a Smer vedú, opozícia bez Matoviča väčšinu nezloží

Víťazom volieb podľa prieskumu Ipsos pre Denník N by sa stalo opozičné Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,2 percenta hlasov, nasleduje vládny Smer, ktorý by volilo 19 percent voličov. Na treťom mieste sa so ziskom rovných 10 percent umiestnilo hnutie Republika.

Do Národnej rady SR by sa prebojovali aj strana SaS (8,8 percenta), Hnutie Slovensko (7,3 percenta), Hlas (6,8 percenta), KDH (6,5 percenta) a Demokrati s 5,1 percentami.

Tesne pod päťpercentným kvórom skončila Maďarská aliancia (4,7 percenta), ďalej SNS, ktorú by volilo 3,4 percenta ľudí. Strana Sme rodina získala 2,8 percenta a nová strana Právo na pravdu 2,3 percenta.

V prepočte na mandáty by PS obsadilo 36 kresiel, Smer 34 a Republika 18. SaS by mala 16 poslancov, Hnutie Slovensko 13, pričom kluby Hlasu a KDH by mali zhodne po 12 zástupcov. Demokratov by reprezentovalo deväť zákonodarcov.

Súčasná vládna koalícia bez mimoparlamentnej SNS by výrazne stratila väčšinu – Smer, Hlas a Republika by mali v parlamente spolu iba 64 kresiel. Opozícia bez Hnutia Slovensko by disponovala 73 mandátmi, no na vytvorenie väčšiny by potrebovala práve Matovičovo hnutie, s ktorým by dosiahla 86 kresiel.

Ipsos realizoval prieskum od 17. do 23. júna 2026 na vzorke 1 035 respondentov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.