Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Samit NATO má potvrdiť miliardy na zbrane aj pre Ukrajinu

Na nadchádzajúcom júlovom samite NATO v Ankare plánujú spojenci prisľúbiť miliardy dolárov do nových zbrojných kontraktov a masovo zvýšiť produkciu zbraní. Vyplýva to z návrhu spoločného vyhlásenia, o ktorom informoval server Politico.

Generálny tajomník Mark Rutte chce prostredníctvom tejto témy zjednotiť Alianciu a zároveň ponúknuť ekonomické argumenty, ktoré rezonujú s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten od minuloročného návratu do úradu opakovane vyvíja tlak na NATO a kritizuje Európu, že nepodporila USA vo vojne s Iránom. Napriek napätiu lídri vo vyhlásení opäť potvrdia záväzok k článku 5 o vzájomnej obrane a označia Rusko za dlhodobú hrozbu.

Európski spojenci a Kanada už vlani zvýšili obranné výdavky o 139 miliárd dolárov s cieľom dosiahnuť 3,5 percenta HDP do roku 2035. V návrhu deklarácie sa zaväzujú prevziať väčšiu zodpovednosť za obranu kontinentu prostredníctvom investícií do protivzdušnej obrany, dronov a rakiet dlhého doletu.

Najspornejším bodom rokovaní zostáva vojenská pomoc Ukrajine, ktorej chcú spojenci bez účasti USA poskytnúť 70 miliárd eur na tento aj budúci rok. V rámci snahy o zmiernenie napätia s Washingtonom text obsahuje aj diplomatickú „olivovú ratolesť“ pre Trumpa – výzvu Iránu na rešpektovanie slobody plavby v Hormuzskom prielive a deklaráciu, že Teherán nesmie nikdy získať jadrové zbrane.

(max)

Minúta  |  

Rubio garantuje bezplatný tranzit cez Hormuzský prieliv

Jednou z kľúčových otázok diplomatických rokovaní amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia s partnermi v Perzskom zálive bola problematika tranzitných poplatkov v strategickom Hormuzskom prielive. Počas konfliktu, keď Irán dočasne prevzal kontrolu nad touto životne dôležitou cestou, vznikli obavy z narušenia globálneho obchodu a energetických trhov.

Rubio počas návštevy Bahrajnu rázne deklaroval, že Spojené štáty nedopustia, aby sa výber poplatkov stal súčasťou akejkoľvek budúcej mierovej dohody.

„Žiadna krajina na Zemi nemá právo vyberať poplatky za používanie medzinárodných vodných ciest,“ zdôraznil. V spoločnom vyhlásení USA a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive sa všetky strany zaviazali k podpore „voľnej, bezpodmienečnej a neobmedzenej plavby“, pričom výslovne odmietli akékoľvek „mýta, poplatky alebo pokusy o presadenie kontroly“.

Podporu tomuto postoju vyjadril aj Omán, ktorý v rámci plánu pre bezpečný tranzit lodí potvrdil, že budúce opatrenia v prielive nebudú zahŕňať žiadne tranzitné taxy.

Zamedzenie vyberaniu poplatkov je pre Washington a jeho spojencov kritickým bodom, keďže akýkoľvek pokus Teheránu o spoplatnenie prielivu by bol vnímaný ako nelegitímne uplatňovanie moci nad medzinárodnou infraštruktúrou a priame ohrozenie globálnej energetickej bezpečnosti. Irán avizoval, že poplatky začne vyberať po 60-dňovom období, ktoré platí na základe memoranda s USA.

(reuters, max)

Minúta  |  

Blanár a Sybiha ladia rokovanie, do Bratislavy sa chystá Zelenskyj

Ministri zahraničných vecí Slovenska a Ukrajiny, Juraj Blanár (Smer) a Andrij Sybiha, vo štvrtok telefonicky prediskutovali organizáciu nadchádzajúcich vládnych a bilaterálnych stretnutí. Obaja šéfovia diplomacií potvrdili, že v poradí už štvrté spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády sa uskutoční v ukrajinskom meste Ľvov.

Na tomto mieste sa predtým, počas konferencie o obnove Ukrajiny v Gdansku, definitívne dohodli slovenský premiér Robert Fico (Smer) a ukrajinská vicepremiérka Julija Svyrydenková.

Blanár po rozhovore navyše poznamenal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prejavil záujem navštíviť Bratislavu a v súčasnosti už len dolaďujú termíny vyhovujúce obom stranám.

Sybiha v telefonáte opätovne poďakoval za slovenskú humanitárnu pomoc v podobe moderných medicínskych prístrojov pre nemocnicu v meste Vinnycia, ktoré už nemocnica reálne využíva. Blanár svojho kolegu zároveň informoval o priebehu nedávneho samitu premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Budapešti. Pripomenul, že Slovensko od 1. júla preberá predsedníctvo v tomto zoskupení.

Jednou z hlavných priorít slovenského líderstva bude organizovanie osvedčených formátov rokovaní V4+ s ďalšími partnerskými krajinami. Ukrajinský minister potvrdil, že Ukrajina má o tento formát dialógu záujem a Slovensko s ňou plne počíta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čína pôsobí na Rakúsko, aby zmiernilo tvrdý kurz Bruselu

Čína a Rakúsko by mali rešpektovať svoje základné záujmy a vnímať sa ako partneri, nie ako rivali. Počas štvrtkového stretnutia v Pekingu to rakúskej ministerke zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerovej povedal čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi.

Stretnutie sa uskutočnilo v čase napätých vzťahov medzi Pekingom a Bruselom, ktoré komplikujú spory o prístup na trh, postoj k Rusku a rastúci obchodný deficit EÚ. Ten v roku 2025 dosiahol 360,6 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 15 percent. Peking sa preto snaží obchádzať Brusel a budovať priame kanály s jednotlivými európskymi metropolami.

Aj keď sa názory členov Únie zjednocujú v potrebe znížiť závislosť od Číny, v prístupe k riešeniu existujú rozdiely. Kým Francúzsko žiada rázny postup, Nemecko, Španielsko či Rakúsko preferujú opatrnosť.

V Číne pôsobí zhruba 650 rakúskych firiem a čínski automobiloví výrobcovia, ako napríklad Xpeng, vidia v Rakúsku strategickú základňu pre svoju európsku produkciu. Minister Wang Yi ocenil pragmatickú politiku Viedne a vyjadril nádej, že krajina zohrá konštruktívnu rolu pri formovaní vzťahov s EÚ.

Meinl-Reisingerová označila prístup Rakúska za európsky a pragmatický s cieľom posilniť suverenitu, no zároveň udržať stabilné a férové obchodné vzťahy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prvé miesto PS potvrdil ďalší prieskum, za ním Smer a Republika

Voľby do Národnej rady SR by v júni vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom rovných 20 percent hlasov. Druhá by skončila strana Smer s podporou 18,6 percenta voličov. Po nej by nasledovala strana Republika so ziskom 9,5 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Do parlamentu by sa dostali aj Hlas (8,6 percenta), SaS (8,4 percenta) a KDH so ziskom rovných osem percent. Rovnako i Hnutie Slovensko, ktoré by volilo 7,3 percenta respondentov, a Demokrati, ktorí by získali 6,2 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by zostali SNS (4,9 percenta), Maďarská aliancia (3,2 percenta), Sme rodina (2,5 percenta), Právo na pravdu (2,3 percenta), Strana vidieka (0,3 percenta) a Karma (0,2 percenta).

Na základe prieskumu by PS v parlamente zastupovalo 35 poslancov, Smer 32 a Republika by mala 16 mandátov. Zhodne s 15 poslancami by v Národnej rade SR boli Hlas a SaS. KDH by obsadilo 14 kresiel, Hnutie Slovensko 12 a Demokrati by získali 11 mandátov.

Prieskum sa realizoval od 10. do 18. júna na vzorke tisíc respondentov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA otvoril dvere masovým deportáciám

V pomere hlasov 6 : 3 schválil Najvyšší súd USA plán administratívy Donalda Trumpa zrušiť dočasný chránený status (TPS) pre viac ako 350-tisíc migrantov z Haiti a 6 100 osôb zo Sýrie. Konzervatívna väčšina súdu tak zrušila predchádzajúce verdikty nižších súdov v New Yorku a Washingtone, ktoré kroky vlády zablokovali pre nedodržanie postupov pri posudzovaní situácie v cieľových krajinách.

Autor verdiktu, sudca Samuel Alito, argumentoval, že zákon jasne zakazuje súdne preskúmavať rozhodnutia exekutívy o TPS. Zároveň odmietol tvrdenia žalujúcej strany, že kroky administratívy vykazujú rasovú zaujatosť.

Rozhodnutie posilňuje Trumpov tvrdý protiimigračný kurz, ktorý presadzuje od svojho vlaňajšieho návratu do úradu. Najvyšší súd navyše v druhom štvrtkovom verdikte podporil právo vlády odmietať žiadateľov o azyl na mexickej hranici, ak sú priechody preťažené, čím umožnil obnovu politiky „meteringu“.

Status TPS dosiaľ chránil pred deportáciou ľudí z krajín zasiahnutých vojnou či katastrofami. Na Haiti a v Sýrii pritom ministerstvo zahraničia USA stále varuje pred extrémnym násilím. Kým Trumpova administratíva tvrdí, že ochrana mala byť od začiatku iba dočasná, proimigračné organizácie ako Global Refuge varujú pred devastujúcimi humanitárnymi dôsledkami pre státisíce rodín a pred stratou možnosti súdne zvrátiť zrušenie statusu pre ďalšie krajiny.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.