Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blanár a Sybiha ladia rokovanie, do Bratislavy sa chystá Zelenskyj

Ministri zahraničných vecí Slovenska a Ukrajiny, Juraj Blanár (Smer) a Andrij Sybiha, vo štvrtok telefonicky prediskutovali organizáciu nadchádzajúcich vládnych a bilaterálnych stretnutí. Obaja šéfovia diplomacií potvrdili, že v poradí už štvrté spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády sa uskutoční v ukrajinskom meste Ľvov.

Na tomto mieste sa predtým, počas konferencie o obnove Ukrajiny v Gdansku, definitívne dohodli slovenský premiér Robert Fico (Smer) a ukrajinská vicepremiérka Julija Svyrydenková.

Blanár po rozhovore navyše poznamenal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prejavil záujem navštíviť Bratislavu a v súčasnosti už len dolaďujú termíny vyhovujúce obom stranám.

Sybiha v telefonáte opätovne poďakoval za slovenskú humanitárnu pomoc v podobe moderných medicínskych prístrojov pre nemocnicu v meste Vinnycia, ktoré už nemocnica reálne využíva. Blanár svojho kolegu zároveň informoval o priebehu nedávneho samitu premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Budapešti. Pripomenul, že Slovensko od 1. júla preberá predsedníctvo v tomto zoskupení.

Jednou z hlavných priorít slovenského líderstva bude organizovanie osvedčených formátov rokovaní V4+ s ďalšími partnerskými krajinami. Ukrajinský minister potvrdil, že Ukrajina má o tento formát dialógu záujem a Slovensko s ňou plne počíta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čína pôsobí na Rakúsko, aby zmiernilo tvrdý kurz Bruselu

Čína a Rakúsko by mali rešpektovať svoje základné záujmy a vnímať sa ako partneri, nie ako rivali. Počas štvrtkového stretnutia v Pekingu to rakúskej ministerke zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerovej povedal čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi.

Stretnutie sa uskutočnilo v čase napätých vzťahov medzi Pekingom a Bruselom, ktoré komplikujú spory o prístup na trh, postoj k Rusku a rastúci obchodný deficit EÚ. Ten v roku 2025 dosiahol 360,6 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 15 percent. Peking sa preto snaží obchádzať Brusel a budovať priame kanály s jednotlivými európskymi metropolami.

Aj keď sa názory členov Únie zjednocujú v potrebe znížiť závislosť od Číny, v prístupe k riešeniu existujú rozdiely. Kým Francúzsko žiada rázny postup, Nemecko, Španielsko či Rakúsko preferujú opatrnosť.

V Číne pôsobí zhruba 650 rakúskych firiem a čínski automobiloví výrobcovia, ako napríklad Xpeng, vidia v Rakúsku strategickú základňu pre svoju európsku produkciu. Minister Wang Yi ocenil pragmatickú politiku Viedne a vyjadril nádej, že krajina zohrá konštruktívnu rolu pri formovaní vzťahov s EÚ.

Meinl-Reisingerová označila prístup Rakúska za európsky a pragmatický s cieľom posilniť suverenitu, no zároveň udržať stabilné a férové obchodné vzťahy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prvé miesto PS potvrdil ďalší prieskum, za ním Smer a Republika

Voľby do Národnej rady SR by v júni vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom rovných 20 percent hlasov. Druhá by skončila strana Smer s podporou 18,6 percenta voličov. Po nej by nasledovala strana Republika so ziskom 9,5 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Do parlamentu by sa dostali aj Hlas (8,6 percenta), SaS (8,4 percenta) a KDH so ziskom rovných osem percent. Rovnako i Hnutie Slovensko, ktoré by volilo 7,3 percenta respondentov, a Demokrati, ktorí by získali 6,2 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by zostali SNS (4,9 percenta), Maďarská aliancia (3,2 percenta), Sme rodina (2,5 percenta), Právo na pravdu (2,3 percenta), Strana vidieka (0,3 percenta) a Karma (0,2 percenta).

Na základe prieskumu by PS v parlamente zastupovalo 35 poslancov, Smer 32 a Republika by mala 16 mandátov. Zhodne s 15 poslancami by v Národnej rade SR boli Hlas a SaS. KDH by obsadilo 14 kresiel, Hnutie Slovensko 12 a Demokrati by získali 11 mandátov.

Prieskum sa realizoval od 10. do 18. júna na vzorke tisíc respondentov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA otvoril dvere masovým deportáciám

V pomere hlasov 6 : 3 schválil Najvyšší súd USA plán administratívy Donalda Trumpa zrušiť dočasný chránený status (TPS) pre viac ako 350-tisíc migrantov z Haiti a 6 100 osôb zo Sýrie. Konzervatívna väčšina súdu tak zrušila predchádzajúce verdikty nižších súdov v New Yorku a Washingtone, ktoré kroky vlády zablokovali pre nedodržanie postupov pri posudzovaní situácie v cieľových krajinách.

Autor verdiktu, sudca Samuel Alito, argumentoval, že zákon jasne zakazuje súdne preskúmavať rozhodnutia exekutívy o TPS. Zároveň odmietol tvrdenia žalujúcej strany, že kroky administratívy vykazujú rasovú zaujatosť.

Rozhodnutie posilňuje Trumpov tvrdý protiimigračný kurz, ktorý presadzuje od svojho vlaňajšieho návratu do úradu. Najvyšší súd navyše v druhom štvrtkovom verdikte podporil právo vlády odmietať žiadateľov o azyl na mexickej hranici, ak sú priechody preťažené, čím umožnil obnovu politiky „meteringu“.

Status TPS dosiaľ chránil pred deportáciou ľudí z krajín zasiahnutých vojnou či katastrofami. Na Haiti a v Sýrii pritom ministerstvo zahraničia USA stále varuje pred extrémnym násilím. Kým Trumpova administratíva tvrdí, že ochrana mala byť od začiatku iba dočasná, proimigračné organizácie ako Global Refuge varujú pred devastujúcimi humanitárnymi dôsledkami pre státisíce rodín a pred stratou možnosti súdne zvrátiť zrušenie statusu pre ďalšie krajiny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prieskum: väčšina Poliakov je proti prijatiu Ukrajiny do EÚ

Väčšina Poliakov nesúhlasí so vstupom Ukrajiny do Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu inštitútu IBRiS pre rozhlasovú stanicu Radio Zet, ktorého výsledky zverejnili vo štvrtok.

Proti členstvu Ukrajiny v EÚ sa vyslovilo takmer 60 percent respondentov, pričom viac ako 32 percent uviedlo, že sú rozhodne proti. Vstup Ukrajiny do únie podporilo viac ako 35 percent opýtaných, z toho osem percent odpovedalo „rozhodne áno“. Päť percent účastníkov prieskumu na otázku nevedelo odpovedať.

Prieskum uskutočnil inštitút IBRiS 12. a 13. júna na reprezentatívnej vzorke 1 068 respondentov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Veterné parky na Záhorí a Žitnom ostrove žiada Viskupič prehodnotiť

Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič ostro odmietol určovanie akceleračných zón pre veternú energiu na základe parametrov, ktoré odporujú pravidlám v dotknutých územiach. Reagoval tak na strategický dokument z dielne ministerstva hospodárstva, ktorý je aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

V rámci Trnavského kraja boli vybrané štyri lokality: Prietržka – Sobotište, Gbely – Štefanov, Vrakúň – Dolný Štál a Okoč – Zemianska Olča.

Viskupič počas rokovania krajského zastupiteľstva upozornil, že navrhované územia môžu zasiahnuť do chránených oblastí, ložísk nerastných surovín či dokonca do strategického zdroja pitnej vody na Žitnom ostrove. Zdôraznil, že úspešný rozvoj zelenej energie si vyžaduje v prvom rade komunikáciu štátu s mestami, obcami a krajom, a preto avizoval zvolanie spoločného rokovania. Do pripomienkovania materiálu sa už zapojilo viacero dotknutých samospráv.

Podľa vládneho dokumentu má na Slovensku vzniknúť celkovo osem akceleračných zón, kde by mohlo vyrásť 207 veterných turbín s výkonom 1 449 megawattov. Schválenie materiálu vládou je podmienkou na splnenie míľnika plánu obnovy, ktorý musí Slovensko predložiť Európskej únii do konca augusta. Samotné schválenie zón neznamená automatickú výstavbu.

Každý projekt investora musí prejsť samostatným posudzovaním, no v zónach bude platiť zrýchlené konanie do 12 mesiacov, pričom kľúčovú rolu preberie Slovenská inšpekcia životného prostredia. Dokument však garantuje, že prípadný nesúhlasný postoj dotknutých obcí zostane pre inšpekciu záväzný.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.