Preskočiť na obsah
  |  

V Kyjeve opäť počuť výbuchy

Kyjev čelí útoku ruských balistických rakiet, informovali vo štvrtok tamojšie úrady citované agentúrou AFP. Starosta hlavného mesta Vitalij Kličko v príspevku na sociálnych sieťach hlásil výbuchy v hlavnom meste a aktivitu protivzdušnej obrany, ktorá pracuje na odrazení ruského útoku.

Vedúci vojenskej správy mesta Tymur Tkačenko vyzval obyvateľstvo, aby sa uchýlilo do krytov civilnej obrany. Informácie o obetiach alebo škodách zatiaľ nie sú k dispozícii. Pre Kyjev a niekoľko ďalších ukrajinských regiónov zostáva v platnosti stav pohotovosti.

Najnovší útok balistickými raketami na Kyjev prichádza necelé dva týždne po masívnom kombinovanom útoku Ruska z 15. júna. Tento útok pripravil v Kyjeve o život piatich ľudí a spôsobil škody na kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra, ktorý je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Kyjev na útok z 15. júna reagoval bezprecedentnými útokmi na Moskvu, pričom 16. a 18. júna zasiahol ruské hlavné mesto a jeho hlavnú ropnú rafinériu vlnami dronov. Útok z 18. júna bol vôbec najväčším útokom ukrajinských dronov na Moskvu od vypuknutia vojny vo februári 2022.

Tieto útoky viedli k pozastaveniu prevádzky moskovskej ropnej rafinérie na neurčito, čím sa zhoršila palivová kríza, a opäť vyvolali vyhrážky odvetou zo strany Kremľa.

Keďže postup ruských jednotiek na frontovej línii sa zamrzol, Moskva sa čoraz viac spolieha na balistické rakety, aby pri rozsiahlych leteckých útokoch na ukrajinské mestá spôsobila maximálne škody. Schopnosť Ukrajiny chrániť svoje mestá vo veľkej miere závisí od zásob rakiet Patriot, ktoré zostávajú jedinou zbraňou účinnou proti ruským balistickým raketám.

(AFP, tasr)

  |  

Únia miest: Menšie bratislavské mestské časti môžu prísť o poslanca

Stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu SR zásadne zmení doterajšie fungovanie samosprávy v Bratislave. Súd vyhovel návrhu ombudsmana Róberta Dobrovodského a vyhlásil časť zákona o hlavnom meste, týkajúcu sa počtu poslancov volených za jednotlivé mestské časti, za protiústavnú.

Podľa Únie miest Slovenska (ÚMS) bude dôsledkom tohto verdiktu fakt, že menšie bratislavské mestské časti už nemusia mať v mestskom zastupiteľstve žiadneho svojho zástupcu. Keďže termín komunálnych volieb už bol vyhlásený, bratislavská samospráva bude musieť urýchlene zosúladiť volebné obvody s novým právnym stavom, aby voľby neboli spochybnené.

Ústavný súd zároveň rozhodoval aj o Košiciach, kde však nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten napadol novelu zákona z roku 2023, ktorá umožňuje zrušenie alebo zlúčenie košických mestských častí aj bez konania miestneho referenda. Súd toto ustanovenie potvrdil, čo podľa ÚMS nemá priamy vplyv na nadchádzajúce voľby.

Únia miest v tejto súvislosti pripomenula, že pravidelné novely svedčia o neideálnej situácii v Košiciach. Zdôraznila, že akékoľvek budúce zmeny v štruktúre mesta musia vychádzať z objektívnych dát a slúžiť výhradne v prospech občanov.

(tasr, max)

  |  

OSN pozastavila evakuáciu lodí cez Hormuz po útoku v Ománskom zálive

Agentúra OSN pre námornú dopravu vo štvrtok dočasne pozastavila evakuačný program, ktorého cieľom bolo bezpečne vyviesť stovky uviaznutých lodí a tisíce námorníkov cez strategický Hormuzský prieliv. Rozhodnutie prišlo po tom, čo v Ománskom zálive údajne napadli kontajnerovú loď.

Generálny tajomník agentúry Arsenio Dominguez spresnil, že zasiahnuté plavidlo sa neplavilo v rámci oficiálneho evakuačného programu. Operáciu sa však rozhodol prerušiť, aby organizácia preverila a opätovne zaistila bezpečnostné záruky pre všetky lode na zozname i v celom regióne.

Dobrovoľná evakuačná iniciatíva odštartovala v utorok a posádkam ponúkala dve trasy na opustenie Perzského zálivu – jednu cez iránske vody a druhú cez ománske vody pod dohľadom USA. Podľa údajov agentúry stihlo od spustenia programu do štvrtkového rána prielivom bezpečne prejsť približne 57 lodí s 1 100 námorníkmi.

Britská námorná agentúra UKMTO potvrdila, že incident blízko ománskeho pobrežia nahlásila kontajnerová loď. Podľa zdrojov z námornej bezpečnosti sa plavidlo stalo pravdepodobne terčom útoku dronom, pričom identita útočníka zostáva neznáma.

(reuters, max)

  |  

USA a arabskí partneri podporili nezávislé rozhovory o Libanone

Spojené štáty a ich spojenci v Perzskom zálive vo štvrtok podporili rokovania o Libanone a vyhlásili, že tieto rokovania by nemali byť podmienené výsledkami iných konfliktov. Všetky neštátne ozbrojené skupiny by podľa predstaviteľov mali byť odzbrojené.

Irán pritom dlhodobo podmieňuje pokračovanie mierových rozhovorov s USA, ktoré nateraz vyústili do podpísania memoranda, zastavením izraelských útokov na Libanon.

(reuters, max)

  |  

Zelenskyj odobril kampaň proti Rusku s cieľom ukončiť vojnu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok po konzultácii so šéfom bezpečnostnej služby krajiny o útokoch na ruské ciele vyhlásil, že schválil 40-dňovú kampaň s cieľom „ovplyvniť“ Rusko, aby ukončilo vojnu proti Kyjevu.

„Schválil som 40-dňovú operáciu s cieľom ovplyvniť agresívny štát s cieľom presadiť ukončenie vojny,“ napísal na Telegrame.

Ukrajina sa už mesiace zapája do vĺn strednodobých a diaľkových útokov na ciele v Rusku alebo v oblastiach kontrolovaných Ruskom, zameraných najmä na ropný priemysel.

(reuters, max)

  |  

Ministri obrany V4 budú na samite NATO jednotní

Krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) pocestujú na nadchádzajúci samit NATO v Ankare so spoločným a vopred prediskutovaným stanoviskom. Dohodli sa na tom ministri obrany Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska na štvrtkovom stretnutí v Budapešti.

Podľa slovenského ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) bola táto otvorená diskusia veľmi dôležitá, keďže podobný dialóg v posledných rokoch chýbal. Ministri sa venovali nielen rozvoju infraštruktúry a prehlbovaniu politickej aj vojenskej spolupráce, ale otvorili aj témy posilňovania obranného priemyslu a spoločnej ochrany proti dronom.

Maďarský minister obrany Romulusz Ruszin-Szendi označil schôdzku za významný krok vpred, ktorý dokazuje, že obranná spolupráca v regióne opäť ožila. Stretnutie sa navyše podarilo zorganizovať vo veľmi krátkom čase, iba mesiac po sformovaní novej maďarskej vlády premiéra Pétera Magyara.

Na rokovaní sa zúčastnili aj český minister Jaromír Zůna a poľský minister Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Zůna zdôraznil, že V4 úspešne dopĺňa štruktúry NATO a EÚ a vytvára priestor pre množstvo budúcich projektov. Poľský minister Kosiniak-Kamysz vyzdvihol, že región patrí k najbezpečnejším v Európe, a navrhol užšiu koordináciu aj v oblasti nelegálnej migrácie a prístupu k rusko-ukrajinskej vojne.

(tasr, max)