Preskočiť na obsah
  |  

Trump chce predať Turecku prúdové motory napriek nevôli Kongresu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa formálne informovala Kongres o zámere predať Turecku prúdové motory od spoločnosti General Electric v hodnote viac ako 700 miliónov dolárov.

Motory majú poháňať KAAN, prvé bojové lietadlo tureckej domácej výroby.

Biely dom plánuje obchod zrealizovať napriek námietkam časti zákonodarcov voči tomu, že Ankara od roku 2019 vlastní ruské obranné systémy S-400. Pre prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ide o dôležité politické gesto zo strany Washingtonu pred blížiacim sa júlovým samitom NATO v Ankare.

Trump vyhlásil, že urobí niečo, čo Turkov „veľmi poteší“.

Ministerstvo zahraničných vecí USA deklarovalo pripravenosť udeliť vývoznú licenciu po zohľadnení politických, vojenských či ľudskoprávnych aspektov. Kongres má teraz 15 dní na predloženie prípadného spoločného uznesenia o nesúhlase.

Práve nákup ruských zbraní v minulosti paralyzoval americko-turecké vzťahy, viedol k uvaleniu sankcií a k úplnému vylúčeniu Turecka z programu stíhačiek F-35.

Viacerí demokratickí zákonodarcovia už avizovali tvrdý odpor nielen voči aktuálnemu predaju motorov, ale varovali aj pred akýmkoľvek budúcim odovzdaním stíhačiek F-35 Erdoganovmu režimu.

(reuters, max)

  |  

Drony ako osobná zbraň vojakov. Soul reaguje na hrozby z KĽDR

Juhokórejské ministerstvo obrany oznámilo, že vycvičí až 500-tisíc „bojovníkov s dronmi“ a do roku 2029 vyrobí 110-tisíc bezpilotných prostriedkov, ktoré sa stanú štandardnou výbavou vojakov vo všetkých zložkách armády.

Minister obrany Ahn Gyu-back zdôraznil, že na základe ponaučení z bojov na Ukrajine a Blízkom východe sa drony stávajú univerzálnym bojovým nástrojom a vojaci by ich mali využívať ako svoju „druhú osobnú zbraň“.

Z bezpečnostných dôvodov tieto technológie postavia výhradne na domácich komponentoch.

Reforma reaguje nielen na technologický pokrok a hrozby zo strany Severnej Kórey, ale aj na demografický pokles, ktorý krajinu núti automatizovať armádu. Juhokórejský plán zahŕňa nákup viac ako 20-tisíc lacných jednorazových dronov, zavedenie rojových systémov riadených umelou inteligenciou a nasadenie obranných laserových či mikrovlnných zbraní.

Tento krok prichádza v citlivom politickom období. Súd len tento mesiac odsúdil bývalého prezidenta Jun Sok-jola na 30 rokov väzenia za vyslanie vojenských dronov do KĽDR, ktorým chcel podľa obžaloby v roku 2024 odôvodniť vyhlásenie stanného práva.

Vláda súčasného prezidenta I Če-mjonga preto zrušila doterajšie centralizované velenie pre operácie s dronmi. Nahradí ho nová organizačná štruktúra zameraná na vývoj a podporu. Bojové a prieskumné operácie prejdú priamo do rúk jednotlivých frontových jednotiek.

(reuters, max)

  |  

Sme pripravení na každý tvoj hlúpy krok, odkázal Rutte Putinovi

Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas svojej návštevy Washingtonu oznámil, že Aliancia na nadchádzajúcom júlovom samite v Ankare potvrdí nové obranné dohody v hodnote desiatok miliárd dolárov.

Stretnutie 32-členného bloku má vyslať jasný signál ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že NATO je pripravené okamžite reagovať na akýkoľvek „hlúpy krok“ zo strany Moskvy.

„Putin sa nebojí záväzkov, bojí sa ich plnenia, a presne to robíme, Vladimir. Budeme sa brániť,“ vyhlásil Rutte v prejave na pôde inštitútu Atlantická rada.

Podľa neho je NATO na stabilnej trajektórii k dosiahnutiu cieľa obranných výdavkov na úrovni päť percent HDP do roku 2035, na ktorom sa spojenci dohodli vlani.

Zdôraznil, že Európa musí prekonať roztrieštenosť svojho zbrojárskeho priemyslu, zatiaľ čo Washington musí obmedziť byrokraciu a viac podporovať inovácie.

Masívne investície nielen posilnia spoločnú bezpečnosť, ale naštartujú „obrannú priemyselnú revolúciu“, ktorá podporí ekonomický rast a vytvorí státisíce pracovných miest, dodal.

Na samite v Turecku sa osobne zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Aliancia opätovne potvrdí svoju plnú podporu Kyjevu v jeho vyše štvorročnom boji proti ruskej invázii.

(reuters, max)

  |  

Saudi Aramco po štyroch mesiacoch obnovilo nakladanie ropy

Spoločnosť Saudi Aramco v piatok opäť začala nakladať ropu vo svojom termináli Ras Tanura v Perzskom zálive po takmer štvormesačnom prerušení, ukazujú údaje o preprave od LSEG.

Podľa tých v termináli nakladali ropu dva veľké tankery, zatiaľ čo ďalší čakal neďaleko. Každý veľký tanker na prepravu ropy je pritom schopný naložiť dva milióny barelov ropy.

Saudskoarabský energetický gigant naposledy naložil náklad z prístavu Ras Tanura pre Čínu 8. marca a musel presmerovať všetok svoj export do červenomorského prístavu Yanbu. Stalo sa tak po tom, čo iránska blokáda Hormuzského prielivu počas vojny s USA a Izraelom zabránila lodiam vstúpiť do Perzského zálivu.

Blízkovýchodní producenti zvyšujú produkciu a export, keďže Spojené štáty a Irán uzavreli predbežnú dohodu o zastavení vojny.

(reuters, max)

  |  

Dve Izraelčanky chytili v Poľsku s kuframi plnými drog

Príslušníci poľskej Národnej daňovej správy odhalili na letisku Krakov-Balice jeden z najväčších prípadov pašovania drog za posledné obdobie. Spoločná operácia colných a daňových úradníkov z Varšavy a Krakova viedla k zaisteniu až 100 kilogramov rastliny khat (katha jedlá). Píše portál Puls Krakowa.

Drogu, ktorej hodnotu na čiernom trhu odhadli na približne 115-tisíc eur, objavili v štyroch kufroch dvoch cestujúcich žien, ktoré do Poľska prileteli priamou linkou z Tel Avivu.

Batožina mladých žien vo veku 23 a 24 rokov obsahovala približne 500 zväzkov zelených listov s fialovými stonkami. Následné testovanie v špecializovanom laboratóriu v Otwocku potvrdilo prítomnosť katinónu – psychoaktívnej látky so silnými stimulačnými účinkami, ktorá je v Poľsku aj vo väčšine európskych krajín nezákonná.

Obe občianky Izraela po výsluchu na letisku predviedli pred prokurátora okresnej prokuratúry Krakov-Prądnik Biały a obvinili z pašovania značného množstva omamných látok. Súd plne vyhovel podnetu obžaloby a vzal obe mladé ženy do trojmesačnej vyšetrovacej väzby.

V prípade dokázania viny im hrozí prísny trest odňatia slobody na tri až dvadsať rokov.

(max)

  |  

Apple zakročil proti ruským aplikáciám, Kremeľ hrozí koncom spolupráce

Kremeľ vo štvrtok ostro požiadal americkú spoločnosť Apple o vysvetlenie po tom, čo technologický gigant odstránil z obchodu App Store niekoľko populárnych ruských mobilných aplikácií prepojených s internetovým konglomerátom VK.

Štátom kontrolovaná spoločnosť VK informovala, že k zablokovaniu služieb ako sociálne siete, messengery, e-maily či video platformy došlo bez akéhokoľvek varovania. Konanie Apple označila za neoprávnené obmedzovanie desiatok miliónov ruských používateľov.

Apple reagoval vyhlásením, že striktne dodržiava legislatívu krajín, v ktorých pôsobí, a aplikácie VK odstránil v súlade s platnými medzinárodnými sankciami.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov varoval, že ak Apple neposkytne adekvátne vysvetlenie, Moskva vyvodí dôsledky pre ďalšiu vzájomnú spoluprácu. Občanom odporučil prechod na zariadenia so systémom Android, kde sú aplikácie VK naďalej dostupné.

Rusko od vypuknutia konfliktu na Ukrajine v roku 2022 systematicky obmedzuje zahraničné platformy a posilňuje kontrolu nad domácim online priestorom. Vláda aktuálne masovo presadzuje najmä štátom podporovaný messenger MAX z dielne VK, ktorý je v krajine povinne predinštalovaný.

Aj keď samotná firma VK nie je priamo na sankčných zoznamoch, jej generálny riaditeľ Vladimir Kirijenko, syn prvého zástupcu šéfa Putinovej kancelárie, čelí sankciám USA, EÚ aj Británie.

(reuters, max)