Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Advokát ukrajinských prepravcov peňazí žiada väzbu pre Orbána

Právny zástupca ukrajinských prepravcov peňazí Lóránt Horváth podal oficiálny návrh na zadržanie a vzatie do väzby štyroch osôb, medzi ktorými je aj bývalý maďarský premiér Viktor Orbán. Informáciu priniesol maďarský spravodajský portál 24.hu, píše Index.

Návrh na stíhanie sa okrem Orbána týka aj bývalého štátneho tajomníka Örsa Farkasa, bývalého generálneho riaditeľa Protiteroristického centra Jánosa Hajdu a niekdajšieho podpredsedu Národného daňového a colného úradu pre kriminalitu Tamása Demetera.

Horváth opiera svoj podnet o informácie zverejnené v tlači a obvinenie koncipuje v siedmich bodoch vrátane nezákonného zadržiavania na nekalé účely, mučenia obete a núteného výsluchu, za čo v Maďarsku hrozí úhrnný trest odňatia slobody na dva až 12 rokov.

Celý prípad sa začal 5. marca, keď príslušníci protiteroristického komanda na maďarskom území zadržali zamestnancov ukrajinskej štátnej banky. Išlo o ozbrojený konvoj, ktorý realizoval pravidelný transport hotovosti medzi bankami v Rakúsku a na Ukrajine.

(max)

Minúta  |  

Rubio a Vance sa rozchádzajú v otázkach Iránu a Izraela

Snaha administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa o vytvorenie jednotného frontu v otázke vojny v Iráne naráža na vnútorné názorové rozdiely. V uplynulom týždni sa verejné vyhlásenia viceprezidenta JD Vancea a ministra zahraničných vecí Marca Rubia začali rozchádzať.

Kým Vance ostro skritizoval izraelské bombardovanie civilnej infraštruktúry v Bejrúte, Rubio izraelskú vojenskú kampaň v Libanone obhajoval ako opodstatnenú reakciu na útoky Hizballáhu.

Rozdielny prístup zvolili aj k téme povojnovej obnovy Iránu. Viceprezident navrhol financovanie štátmi Perzského zálivu, minister počas svojej cesty po regióne uistil arabských spojencov, že to od nich žiadať nebudú.

Tento kontrast podľa analytikov odráža stret dvoch svetonázorových prúdov vnútri Republikánskej strany: tradičnejšieho konfrontačného krídla („jastrabov“), ktoré reprezentuje Rubio, a zdržanlivejšieho izolacionistického krídla, ku ktorému sa hlási Vance.

Rozpor je o to sledovanejší, že obaja muži sú horúcimi želiezkami v prezidentskej nominácii v roku 2028. Prieskumy ukazujú, že iba 52 percent republikánskych voličov verí, že súčasný blízkovýchodný konflikt pozíciu USA posilnil.

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vyhlásila, že celá administratíva stojí stopercentne za Trumpom a podporuje jeho úsilie zamedziť Iránu získať jadrové zbrane.

Vance aj Rubio oficiálne držia Trumpovu líniu. Obaja podporili všetky kľúčové rozhodnutia Bieleho domu vrátane februárového útoku na Irán, ako aj následného podpísania predbežnej mierovej dohody zo 17. júna.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ťažbu ropy v Kazachstane ochromil útok na ruský závod

Kazachstan musel prudko znížiť produkciu na svojom kľúčovom ropnom a plynovom poli Karačaganak. Dôvodom je úspešný útok ukrajinského dronu na spracovateľský závod v ruskom Orenburgu, kam sa surový plyn z tohto kazašského náleziska štandardne dodáva na spracovanie.

Kazašský minister energetiky Erlan Akkenženov v piatok potvrdil, že krajina obmedzila príjem plynu, no ubezpečil, že domáce dodávky suroviny ohrozené nie sú.

Keďže sú však ťažba plynu a ropy na tomto ložisku technologicky prepojené, obmedzenie spracovania plynu v Rusku automaticky ochromilo aj produkciu ropného kondenzátu, ktorá klesla približne o štvrtinu.

Kyjev v stredu oznámil, že zasiahol elektráreň a pridružený energetický komplex v Orenburgu, ležiaci 1 700 kilometrov východne od ukrajinských hraníc. Pre tento strategický závod má Kazachstan zmluvu o dodávkach až do roku 2038.

Podiel v ložisku Karačaganak vlastnia západné giganty Chevron a Shell, talianske Eni, ruský Lukoil a kazašský KazMunayGas. Ropa z tohto náleziska smeruje najmä cez konzorcium CPC do Čierneho mora a ropovodom Družba do Nemecka.

Minister Akkenženov zároveň poprel, že by Rusko oficiálne žiadalo Kazachstan o pomoc, aj keď zdroje z odvetvia uvádzajú, že Moskva pre výpadky vlastných rafinérií tajne rokuje o dovoze 50-tisíc ton kazašského benzínu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kremeľ izoluje tisíce ukrajinských kníh, aby „neotrávili mysle ľudí“

Ruská štátna knižnica v Moskve doteraz zhabala a odviezla 18-tisíc ukrajinských kníh z okupovaných území vo východnom Donbase a ďalších častí Ukrajiny.

Podľa riaditeľa inštitúcie Vadima Dudu tieto publikácie umiestnili do takzvaného „špeciálneho úložiska“.

Duda na Telegrame napísal, že knihy obsahujú „zjavne nacionalistické a rusofóbne myšlienky, ktoré hrubo skresľujú spoločnú históriu“. Tvrdí, že nejde o ničenie literatúry, ale o jej zachovanie na „vedecké a výskumné účely“ pre budúcich historikov, ktorí budú skúmať tvorbu ideologických naratívov.

S týmto „ťažkým dedičstvom“ je preto podľa neho potrebné pracovať tak, aby dnes „neotrávilo mysle občanov“.

Zhabanie kníh realizujú na príkaz ruského ministerstva kultúry. Riaditeľ knižnice, ktorá sídli blízko Kremľa a patrí k najväčším na svete, o existencii tohto fondu informoval už vlani v novembri, keď obsahoval 12-tisíc výtlačkov.

Kyjev na najnovší posun bezprostredne nereagoval, no dlhodobo obviňuje Moskvu zo snahy systematicky vyhladiť ukrajinskú kultúru, identitu a z indoktrinácie detí i dospelých na dobytých územiach v rámci agresívnej rusifikácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dánsko obmedzilo azyl pre Ukrajincov, ktorí by mali brániť vlasť

Dánska vláda pristúpila k sprísneniu pravidiel pre získanie povolenia na pobyt na základe ukrajinského osobitného zákona, ktorý parlament schválil po ruskej invázii v roku 2022.

Podľa nových nariadení už ukrajinskí muži vo veku od 23 do 60 rokov, na ktorých sa vzťahuje mobilizačná povinnosť a ktorí od nej nie sú oficiálne oslobodení, nebudú môcť získať dočasný pobyt v Dánsku.

Cieľom tohto kroku je zabrániť zneužívaniu dánskeho azylového systému na vyhýbanie sa nástupu do armády. Opatrenie sa nedotkne Ukrajincov, ktorým už povolenia na pobyt udelili v minulosti.

Minister pre imigráciu a integráciu Morten Bødskov zdôraznil, že krajina naďalej pevne stojí na strane Ukrajiny, no odmieta, aby jej legislatíva podkopávala ukrajinské vojnové úsilie a oslabovala obranyschopnosť krajiny čeliacej ruským útokom.

Kodaň situáciu okolo vysídlených osôb naďalej podrobne monitoruje a nevylučuje ďalšie legislatívne úpravy. Podľa oficiálnych štatistík žilo v Dánsku začiatkom mája 2026 približne 47 600 ukrajinských utečencov s platným povolením na pobyt.

(max)

Minúta  |  

Trump chce predať Turecku prúdové motory napriek nevôli Kongresu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa formálne informovala Kongres o zámere predať Turecku prúdové motory od spoločnosti General Electric v hodnote viac ako 700 miliónov dolárov.

Motory majú poháňať KAAN, prvé bojové lietadlo tureckej domácej výroby.

Biely dom plánuje obchod zrealizovať napriek námietkam časti zákonodarcov voči tomu, že Ankara od roku 2019 vlastní ruské obranné systémy S-400. Pre prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ide o dôležité politické gesto zo strany Washingtonu pred blížiacim sa júlovým samitom NATO v Ankare.

Trump vyhlásil, že urobí niečo, čo Turkov „veľmi poteší“.

Ministerstvo zahraničných vecí USA deklarovalo pripravenosť udeliť vývoznú licenciu po zohľadnení politických, vojenských či ľudskoprávnych aspektov. Kongres má teraz 15 dní na predloženie prípadného spoločného uznesenia o nesúhlase.

Práve nákup ruských zbraní v minulosti paralyzoval americko-turecké vzťahy, viedol k uvaleniu sankcií a k úplnému vylúčeniu Turecka z programu stíhačiek F-35.

Viacerí demokratickí zákonodarcovia už avizovali tvrdý odpor nielen voči aktuálnemu predaju motorov, ale varovali aj pred akýmkoľvek budúcim odovzdaním stíhačiek F-35 Erdoganovmu režimu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.