Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chce predĺžiť ochranu Ukrajincov do roku 2028

Európska komisia v piatok navrhla predĺžiť dočasnú ochranu pre ukrajinských utečencov v Európskej únii o ďalší rok, teda až do marca 2028. Súčasťou návrhu je však zásadné obmedzenie, ktoré reaguje na požiadavky Kyjeva – novoprichádzajúci ukrajinskí muži v mobilizačnom veku, ktorí nedisponujú oficiálnym ukrajinským povolením na opustenie vlasti, už nebudú mať na toto dočasné útočisko nárok.

Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner vysvetlil, že cieľom tohto kroku je vybalansovať humanitárne potreby utečencov so schopnosťou a kapacitami Ukrajiny brániť sa ruskej agresii.

Smernica o dočasnej ochrane, ktorej platnosť mala pôvodne vypršať v marci 2027, garantuje utečencom povolenie na pobyt, prístup k sociálnemu zabezpečeniu a na trh práce. V súčasnosti tieto výhody v EÚ využíva viac ako 4,33 milióna ľudí.

V reakcii na pripravované reštrikcie však v piatok ostro vystúpil komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O'Flaherty. Varoval pred akýmkoľvek znižovaním ochrany a upozornil európske vlády na riziko prijímania opatrení, ktoré by mohli vynútiť predčasný a nedobrovoľný návrat ľudí do vojnou zasiahnutej vlasti.

Súčasná realita na Ukrajine podľa jeho slov neumožňuje bezpečný ani dôstojný návrat a Európa by mala preukázať viac solidarity, nie menej.

(reuters, max)

Minúta  |  

Najväčšia kryptoburza na svete končí v Európskej únii

Kryptoburza Binance oznámila podľa Financial Times svojim zákazníkom v Európskej únii, že im od budúceho týždňa prestane poskytovať služby. Od 1. júla 2026 totiž vstupuje do platnosti nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (MiCA), podľa ktorého musia mať všetky kryptomenové spoločnosti licenciu na pôsobenie v regióne.

Žiadosť Binance o licenciu v Grécku minulý týždeň zamietli. Schválenie prípadnej novej licencie vo Francúzsku potrvá mesiace. Používatelia v Poľsku, Taliansku, Španielsku či Francúzsku už dostali e-maily s pokynmi, ako postupovať, hoci burza potvrdila, že majetok klientov je v bezpečí.

Samotná spoločnosť vyhlásila, že Európa pre ňu zostáva kľúčovým trhom a verí, že licenciu MiCA v najbližších mesiacoch úspešne získa.

Pre Binance je to reputačný neúspech, obzvlášť po tom, čo sa snažila prezentovať ako spoločnosť striktne dodržiavajúca predpisy. Pripomína to jej predchádzajúce globálne kauzy: v roku 2023 súhlasila so zaplatením rekordnej pokuty 4,3 miliardy dolárov v USA za pranie špinavých peňazí, jej zakladateľ Changpeng Zhao si odsedel štyri mesiace vo väzení (neskôr dostal milosť od Donalda Trumpa), vo Veľkej Británii má zákaz od roku 2021 a vo Francúzsku stále čelí vyšetrovaniu z napomáhania daňovým podvodom a obchodu s drogami.

(max)

Minúta  |  

Deň daňovej slobody na Slovensku vychádza na 28. júna

Deň daňovej slobody na Slovensku v roku 2026 pripadá na 28. júna o 11.38 h. Od tohto okamihu občania a firmy symbolicky prestávajú pracovať na financovanie štátu a začínajú pracovať pre seba. Oproti minulému roku sa posunul o dva dni neskôr, čo podľa predsedu Inštitútu slobody a podnikania Jána Oravca znamená zhoršenie.

Za posunom podľa neho nestojí len aktuálny deficit verejných financií, ale najmä starnutie populácie, ktoré bude v nasledujúcich desaťročiach zvyšovať tlak na štátny rozpočet. Varoval, že bez štrukturálnych reforiem, prísnejších výdavkových limitov a daňovej brzdy sa bude Slovensko ďalej vzďaľovať od udržateľných verejných financií.

Podľa prognózy Európskej komisie dosiahnu verejné výdavky v roku 2026 úroveň 48,9 percenta HDP, čo Slovensko zaraďuje do horšej polovice krajín EÚ z hľadiska daňového zaťaženia. Priemernému zamestnancovi po zaplatení daní a odvodov zostáva z celkových mzdových nákladov len 45,66 percenta. Komisia zároveň označila Slovensko za krajinu s najvyšším dlhodobým fiškálnym rizikom v EÚ. Z okolitých krajín pripadá Deň daňovej slobody na 4. júna v Česku, 22. júna v Maďarsku a 10. júla v Poľsku.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Lekár zabil šesť ľudí na trhoch v Magdeburgu, dostal doživotie

V Nemecku odsúdili v piatok saudskoarabského lekára na doživotný trest odňatia slobody za masaker na historickom trhu vo východonemeckom meste Magdeburg. Odsúdený psychiater Taleb v decembri 2024, niekoľko dní pred Vianocami, úmyselne narazil prenajatým vozidlom BMW do davu ľudí.

Brutálny útok, ktorý trval presne minútu a štyri sekundy, si vyžiadal šesť obetí na životoch – päť žien vo veku od 45 do 75 rokov a deväťročného chlapca. Stovky ďalších ľudí utrpeli zranenia. Tragická udalosť hlboko šokovala celú krajinu a výrazne vyhrotila už vtedy napäté spoločenské diskusie o imigrácii, a to len niekoľko mesiacov pred nemeckými parlamentnými voľbami vo februári 2025.

Prokuratúra muža obvinila zo šesťnásobnej vraždy a pokusu o vraždu stoviek ďalších osôb, pričom preukázala, že čin plánoval niekoľko týždňov. Aj keď vyšetrovatelia popísali odsúdeného ako človeka s históriou protiislamskej rétoriky a sympatií k pravici, hlavným motívom jeho konania nebola ideológia.

Podľa záverov obžaloby konal sám a k fatálnemu útoku ho hnala hlboká nespokojnosť a osobná frustrácia z výsledku prehraného občianskoprávneho sporu, ako aj neúspech pri viacerých ním podaných trestných oznámeniach.

(reuters, max)

Minúta  |  

Advokát ukrajinských prepravcov peňazí žiada väzbu pre Orbána

Právny zástupca ukrajinských prepravcov peňazí Lóránt Horváth podal oficiálny návrh na zadržanie a vzatie do väzby štyroch osôb, medzi ktorými je aj bývalý maďarský premiér Viktor Orbán. Informáciu priniesol maďarský spravodajský portál 24.hu, píše Index.

Návrh na stíhanie sa okrem Orbána týka aj bývalého štátneho tajomníka Örsa Farkasa, bývalého generálneho riaditeľa Protiteroristického centra Jánosa Hajdu a niekdajšieho podpredsedu Národného daňového a colného úradu pre kriminalitu Tamása Demetera.

Horváth opiera svoj podnet o informácie zverejnené v tlači a obvinenie koncipuje v siedmich bodoch vrátane nezákonného zadržiavania na nekalé účely, mučenia obete a núteného výsluchu, za čo v Maďarsku hrozí úhrnný trest odňatia slobody na dva až 12 rokov.

Celý prípad sa začal 5. marca, keď príslušníci protiteroristického komanda na maďarskom území zadržali zamestnancov ukrajinskej štátnej banky. Išlo o ozbrojený konvoj, ktorý realizoval pravidelný transport hotovosti medzi bankami v Rakúsku a na Ukrajine.

(max)

Minúta  |  

Rubio a Vance sa rozchádzajú v otázkach Iránu a Izraela

Snaha administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa o vytvorenie jednotného frontu v otázke vojny v Iráne naráža na vnútorné názorové rozdiely. V uplynulom týždni sa verejné vyhlásenia viceprezidenta JD Vancea a ministra zahraničných vecí Marca Rubia začali rozchádzať.

Kým Vance ostro skritizoval izraelské bombardovanie civilnej infraštruktúry v Bejrúte, Rubio izraelskú vojenskú kampaň v Libanone obhajoval ako opodstatnenú reakciu na útoky Hizballáhu.

Rozdielny prístup zvolili aj k téme povojnovej obnovy Iránu. Viceprezident navrhol financovanie štátmi Perzského zálivu, minister počas svojej cesty po regióne uistil arabských spojencov, že to od nich žiadať nebudú.

Tento kontrast podľa analytikov odráža stret dvoch svetonázorových prúdov vnútri Republikánskej strany: tradičnejšieho konfrontačného krídla („jastrabov“), ktoré reprezentuje Rubio, a zdržanlivejšieho izolacionistického krídla, ku ktorému sa hlási Vance.

Rozpor je o to sledovanejší, že obaja muži sú horúcimi želiezkami v prezidentskej nominácii v roku 2028. Prieskumy ukazujú, že iba 52 percent republikánskych voličov verí, že súčasný blízkovýchodný konflikt pozíciu USA posilnil.

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vyhlásila, že celá administratíva stojí stopercentne za Trumpom a podporuje jeho úsilie zamedziť Iránu získať jadrové zbrane.

Vance aj Rubio oficiálne držia Trumpovu líniu. Obaja podporili všetky kľúčové rozhodnutia Bieleho domu vrátane februárového útoku na Irán, ako aj následného podpísania predbežnej mierovej dohody zo 17. júna.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.