Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muskova SpaceX chce so Starlinkom vstúpiť na americký mobilný trh

Spoločnosť SpaceX vizionára Elona Muska plánuje spustiť vlastnú maloobchodnú mobilnú službu Starlink pre amerických spotrebiteľov. Prezidentka a prevádzková riaditeľka firmy Gwynne Shotwellová to podľa zdrojov Financial Times naznačila investorom počas nedávnej roadshow k IPO v hodnote 1,8 bilióna dolárov.

Týmto krokom by SpaceX začala predávať mobilné zmluvy koncovým zákazníkom, vybudovala by si vlastnú pozemnú sieť a vstúpila do priameho konkurenčného boja s tromi dominantnými operátormi v USA. Doteraz pritom firma fungovala najmä ako partner telekomunikačných operátorov, ktorým za podiel na výnosoch poskytovala prístup k svojim satelitom na vykrytie hluchých miest na vidieku.

Tieto plány prichádzajú v čase zvýšeného tlaku investorov na hľadanie nových zdrojov masívneho rastu po vstupe na burzu. SpaceX už minulý rok položila základy tejto expanzie, keď kúpila od konkurenčnej firmy EchoStar licencie na bezdrôtové spektrum za 17 miliárd dolárov.

Hoci v prospektoch firma uvádza, že služba Starlink Mobile bude mať spočiatku najväčší vplyv v odľahlých oblastiach, jej dlhodobým cieľom je konkurovať tradičným operátorom aj v mestách a na predmestiach.

Zámer však vyvoláva medzi analytikmi značné obavy. Odborníci varujú pred extrémnymi finančnými nákladmi na výstavbu infraštruktúry a predovšetkým pred kritickým nedostatkom rádiového spektra.

(max)

Minúta  |  

Hlas odmieta, že chce svojimi opatreniami niekoho trestať

Predstavitelia strany Hlas na čele s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom predstavili balík reštriktívnych a pomocných opatrení, ktoré majú zamedziť záškoláctvu a chrániť sociálny systém pred zneužívaním.

Minister práce Erik Tomáš obhajoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní novú legislatívu, podľa ktorej štát úplne odoberie prídavok na dieťa, ak sa situácia so záškoláctvom nezlepší ani po troch mesiacoch od chvíle, keď bol inštitút prídavkov prevedený na obec. Týmto krokom chce rezort prinútiť k aktivite aj úradníkov v samosprávach, ktorí doteraz situáciu často neriešili dôsledne.

Minister školstva Tomáš Drucker doplnil, že odobraté finančné prostriedky štát spolu s ďalšími dotáciami prerozdelí na komplexnejšiu pomoc priamo v teréne, napríklad na financovanie pozícií omám a terénnych činností. Rezortu školstva sa už vďaka prísnejšiemu režimu ospravedlňovania hodín rodičmi podarilo na 90 najviac absentujúcich školách znížiť vysoké absencie o 17,5 percenta (celkovo o 800-tisíc ospravedlnených a 20-tisíc neospravedlnených hodín).

V oblasti sociálneho systému Erik Tomáš vyzdvihol program „práca namiesto dávok“, vďaka ktorému začalo za 10 mesiacov pracovať viac ako 4-tisíc ľudí. Pomohlo tomu motivačné opatrenie v podobe súbežného poberania platu a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú nemôže siahnuť exekútor. Naopak, pre nespoluprácu úrady dávku odobrali alebo skrátili 1 243 ľuďom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Dobrovodský stiahol podanie na ústavný súd pre zákon o Košiciach

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský víta, že Národná rada SR vyhovela jeho výhradám k novele zákona o obecnom zriadení. Návrh na začatie konania o súlade viacerých ustanovení novely zákona o meste Košice, ktorý podal na Ústavný súd SR, preto ombudsman zobral späť.

„Platné znenie zákona už neobsahuje ustanovenia o určovaní volebných obvodov v hraniciach mestských častí, respektíve miestnych častí mesta Košice. Vďaka tomu sa podarilo zachovať demokratický princíp, že každý hlas má mať približne rovnakú váhu. Na základe zákona už nedôjde k oslabeniu rovnosti volebného práva v meste Košice. Podľa môjho názoru došlo k odstráneniu namietaného nesúladu s Ústavou SR a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach,“ spresnil ombudsman.

Prezident Peter Pellegrini v utorok podpísal novelu zákona o obecnom zriadení, ktorou sa vypúšťa zmienka o dĺžke volebného obdobia obecného zastupiteľstva. Táto novela zároveň mení aj zákon o meste Košice.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ondruš si delegátov nezískal, odbory povedie naďalej Uhlerová

Europoslanec a donedávna člen strany Hlas Branislav Ondruš neuspel vo voľbách na post prezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR. Delegáti zjazdu dali prednosť doterajšej šéfke Monike Uhlerovej, ktorá tak obhájila svoju pozíciu na nové päťročné funkčné obdobie.

Uhlerová výsledok voľby označila za jasný súhlas delegátov s tým, že slovenské odborové hnutie musí zostať prísne nezávislé od politických strán. O dôvodoch neúspechu svojho protikandidáta odmietla špekulovať a zdôraznila, že rozhodli jej doterajšie výsledky a vízia moderného, emancipovaného a európskeho odborového hnutia, ktoré dokáže čeliť výzvam, ako sú digitalizácia, klimatické zmeny či demografická kríza.

Napriek nezvoleniu Ondruša sa však do vedenia dostal jeho spojenec Milan Kuruc, ktorého delegáti zvolili za nového viceprezidenta KOZ. Kuruc, ktorý kandidoval v spoločnom tíme práve s Ondrušom, chce do štruktúr priniesť agresívnejšiu legislatívnu iniciatívu, intenzívnejšie rokovania s ministerstvami a tlak na inšpektoráty práce.

Staronová prezidentka Uhlerová v tejto personálnej konštelácii nevidí problém a verí, že dokážu svoje stratégie zladiť v prospech pracujúcich, hoci sa pôvodne mohli líšiť v spôsobe, akým chcú stanovené ciele dosahovať.

(tasr, max)

Minúta  |  

EÚ chce predĺžiť ochranu Ukrajincov do roku 2028

Európska komisia v piatok navrhla predĺžiť dočasnú ochranu pre ukrajinských utečencov v Európskej únii o ďalší rok, teda až do marca 2028. Súčasťou návrhu je však zásadné obmedzenie, ktoré reaguje na požiadavky Kyjeva – novoprichádzajúci ukrajinskí muži v mobilizačnom veku, ktorí nedisponujú oficiálnym ukrajinským povolením na opustenie vlasti, už nebudú mať na toto dočasné útočisko nárok.

Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner vysvetlil, že cieľom tohto kroku je vybalansovať humanitárne potreby utečencov so schopnosťou a kapacitami Ukrajiny brániť sa ruskej agresii.

Smernica o dočasnej ochrane, ktorej platnosť mala pôvodne vypršať v marci 2027, garantuje utečencom povolenie na pobyt, prístup k sociálnemu zabezpečeniu a na trh práce. V súčasnosti tieto výhody v EÚ využíva viac ako 4,33 milióna ľudí.

V reakcii na pripravované reštrikcie však v piatok ostro vystúpil komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O'Flaherty. Varoval pred akýmkoľvek znižovaním ochrany a upozornil európske vlády na riziko prijímania opatrení, ktoré by mohli vynútiť predčasný a nedobrovoľný návrat ľudí do vojnou zasiahnutej vlasti.

Súčasná realita na Ukrajine podľa jeho slov neumožňuje bezpečný ani dôstojný návrat a Európa by mala preukázať viac solidarity, nie menej.

(reuters, max)

Minúta  |  

Najväčšia kryptoburza na svete končí v Európskej únii

Kryptoburza Binance oznámila podľa Financial Times svojim zákazníkom v Európskej únii, že im od budúceho týždňa prestane poskytovať služby. Od 1. júla 2026 totiž vstupuje do platnosti nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (MiCA), podľa ktorého musia mať všetky kryptomenové spoločnosti licenciu na pôsobenie v regióne.

Žiadosť Binance o licenciu v Grécku minulý týždeň zamietli. Schválenie prípadnej novej licencie vo Francúzsku potrvá mesiace. Používatelia v Poľsku, Taliansku, Španielsku či Francúzsku už dostali e-maily s pokynmi, ako postupovať, hoci burza potvrdila, že majetok klientov je v bezpečí.

Samotná spoločnosť vyhlásila, že Európa pre ňu zostáva kľúčovým trhom a verí, že licenciu MiCA v najbližších mesiacoch úspešne získa.

Pre Binance je to reputačný neúspech, obzvlášť po tom, čo sa snažila prezentovať ako spoločnosť striktne dodržiavajúca predpisy. Pripomína to jej predchádzajúce globálne kauzy: v roku 2023 súhlasila so zaplatením rekordnej pokuty 4,3 miliardy dolárov v USA za pranie špinavých peňazí, jej zakladateľ Changpeng Zhao si odsedel štyri mesiace vo väzení (neskôr dostal milosť od Donalda Trumpa), vo Veľkej Británii má zákaz od roku 2021 a vo Francúzsku stále čelí vyšetrovaniu z napomáhania daňovým podvodom a obchodu s drogami.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.