Preskočiť na obsah
  |  

Kráľ Karol III. prelomil mlčanie a priznal miliónové dane

Britský kráľ Karol III. nebude po ukončení rozsiahlej 10-ročnej rekonštrukcie bývať v Buckinghamskom paláci, potvrdili kráľovskí predstavitelia. Panovník sa rozhodol natrvalo zostať vo svojom dlhoročnom londýnskom sídle Clarence House.

Toto rozhodnutie uzatvára takmer dve storočia trvajúcu tradíciu, počas ktorej Buckinghamský palác slúžil ako hlavná rezidencia britských monarchov (od roku 1837).

Palác, ktorého oprava starnúcich sietí a rozvodov vyjde na 369 miliónov libier, však zostane oficiálnym „sídlom monarchie“ pre štátne návštevy a slávnostné udalosti. Ani kráľ, ani zosnulá kráľovná Alžbeta II. v ňom navyše neprespali od roku 2019. Pamiatku, ktorú ročne navštívi 700-tisíc ľudí, čaká aj väčšie sprístupnenie verejnosti.

V rámci sľubu o vyššej finančnej transparentnosti kráľovský palác vôbec prvýkrát zverejnil presné daňové údaje panovníka. Kráľ Karol, aj keď zo zákona dane platiť nemusí, odviedol v období 2024/2025 dobrovoľne na daniach zo svojich súkromných príjmov 12,9 milióna libier, čo ho radí medzi 100 najväčších daňových poplatníkov v Británii.

Od svojho nástupu na trón v roku 2022 zaplatil štátu dokopy už vyše 30 miliónov libier. Podobne daňové údaje priznal aj princ William, ktorý v rovnakom období odviedol 7,76 milióna libier.

(reuters, max)

  |  

Rusko vyhlásilo na anektovanom Kryme mimoriadnu situáciu

Ruské okupačné úrady na Kryme vyhlásili výnimočný stav po sérii intenzívnych ukrajinských útokov, ktoré poškodili energetickú infraštruktúru a spôsobili rozsiahle výpadky elektriny, informuje web Moscow Times.

Opatrenie platí na celom polostrove vrátane Sevastopoľa a podľa miestnych predstaviteľov má urýchliť riešenie škôd, vyplácanie odškodného aj podporu podnikateľov postihnutých krízou. Zároveň umožňuje úradom obmedzovať pohyb obyvateľov.

Výpadky elektriny narušili aj dodávky vody v Sevastopole, kde sídli ruská Čiernomorská flotila. Úrady pozastavili lodnú dopravu v zálive a na Krymskom moste sa vytvorili niekoľkohodinové kolóny. Pre pokračujúce útoky sa zároveň znížil počet vlakových spojení medzi Krymom a Ruskom.

Polostrov už niekoľko týždňov zápasí aj s nedostatkom pohonných látok po ukrajinských útokoch na zásobovacie trasy. Situácia výrazne zasahuje miestnu ekonomiku závislú od cestovného ruchu.

Podľa médií prudko klesol záujem o dovolenky na Kryme a počet zrušených rezervácií hotelov medziročne vzrástol približne o 88 percent.

(mja)

  |  

Rumunsko hľadá premiéra, hrozia predčasné voľby

Rumunsko čelí pokračujúcej politickej kríze po rozpade vládnej koalície. Tri strany navrhli europoslanca Siegfrieda Mureșana na post predsedu vlády, zatiaľ však nie je isté, či získa dostatočnú podporu v parlamente.

Krízu vyvolali sociálni demokrati, ktorí začiatkom mája opustili vládnu koalíciu a spolu s krajnou pravicou prispeli k pádu kabinetu premiéra Ilieho Bolojana. Sami zároveň presadzujú svojho predsedu Sorina Grindeanua a odmietajú podporiť vládu, ktorej by neboli súčasťou.

Prezident Nicușor Dan sa snaží nájsť riešenie a rokuje s lídrami hlavných strán o podpore menšinovej vlády. Ak ani druhý premiérsky kandidát nezíska dôveru parlamentu, hlava štátu môže rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby.

Politická neistota prichádza v čase, keď Rumunsko potrebuje znižovať najvyšší rozpočtový deficit v Európskej únii a zabezpečiť prístup k eurofondom. V prieskumoch pritom výrazne vedie nacionalistická Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), ktorá odmieta pomoc Ukrajine aj iniciatívu EÚ na prezbrojenie.

(reuters, mja)

  |  

Teploty na Slovensku môžu prvý raz prekonať 41 stupňov Celzia

Slovensko čelí bezprecedentnej vlne horúčav, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou prekoná doterajší národný teplotný rekord z júla 2007, keď v Hurbanove namerali 40,3 stupňa Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav upozorňuje, že maximálna teplota vzduchu by mohla počas troch dní za sebou presiahnuť hranicu 40 stupňov Celzia.

Najkritickejší má byť pondelok, keď meteorológovia očakávajú teploty atakujúce až 41 stupňov Celzia, čo je situácia, akú Slovensko v histórii moderných meraní od roku 1871 ešte nezažilo. Výstrahy všetkých troch stupňov aktuálne platia pre väčšinu územia krajiny a situáciu komplikuje aj rapídne sa zvyšujúce riziko vzniku požiarov.

Úrad verejného zdravotníctva SR v tejto súvislosti dôrazne varuje pred prehriatím organizmu a vážnymi kolapsovými stavmi, ktoré môžu v extrémnych prípadoch viesť až k úmrtiu. Medzi najviac ohrozené skupiny patria deti, seniori, tehotné ženy, obézni ľudia a chronicky chorí pacienti s kardiovaskulárnymi či dýchacími ťažkosťami.

Aj záchranári apelujú na verejnosť, aby striktne dodržiavala pitný režim (aj bez pocitu smädu), minimalizovala pobyt na priamom slnku, obmedzila fyzickú námahu a dbala na ľahkú stravu, vhodné oblečenie a pokrývku hlavy. Opätovne pripomínajú aj zákaz nechávať deti či domáce zvieratá v zaparkovaných vozidlách a radia, aby pri akýchkoľvek prejavoch silnej slabosti či závratov ľudia okamžite vyhľadali odbornú pomoc.

(tasr, max)

  |  

Po zemetraseniach vo Venezuele hlásia najmenej 589 obetí

Po ničivých zemetraseniach vo Venezuele hlásia najmenej 589 mŕtvych, 2 980 zranených, desaťtisíce nezvestných a rozsiahle škody.

Oblasť hlavného mesta Caracas zasiahli dve zemetrasenia s magnitúdou 7,2 a 7,5. Záchranári pracujú nepretržite, často len s holými rukami a baterkami v oblastiach bez elektriny.

Americká geologická služba (USGS) odhaduje, že počet obetí by mohol presiahnuť 10-tisíc. Opozičné zdroje evidujú takmer 50-tisíc nezvestných.

Medzi najviac postihnuté oblasti patria chudobné slumy aj pobrežný štát La Guaira. Vláda potvrdila poškodenie alebo zničenie 250 budov vrátane najmenej ôsmich nemocníc, sídla Červeného kríža a francúzskeho veľvyslanectva.

Podľa OSN by katastrofa mohla zasiahnuť takmer sedem miliónov ľudí. Tisíce prišli o domovy a zostali bez vody či elektriny. Ropná infraštruktúra zostala z veľkej časti nepoškodená.

Dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová poďakovala za pomoc Spojeným štátom aj Rusku. Washington zmiernil sankcie, aby umožnil dodávky humanitárnej pomoci, oznámil vyslanie záchranných tímov a Pentagón prisľúbil logistickú podporu.

Do krajiny už prichádza pomoc z Mexika aj ďalších štátov, pričom OSN koordinuje medzinárodné záchranné tímy. Spoločnosť SpaceX zároveň sprístupnila v postihnutých oblastiach bezplatný satelitný internet Starlink.

(reuters, max)

  |  

Maďarská ministerka mení vedenie ambasád pre nové priority

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí spustilo rozsiahlu personálnu obmenu vedúcich predstaviteľov svojich zahraničných misií. Šéfka diplomacie Anita Orbánová v piatok podľa 24.hu oznámila, že sa rozhodla repatriovať celkovo 37 maďarských veľvyslancov a vedúcich diplomatických úradov.

Časť zmien podľa jej slov vyplýva z prirodzeného ukončenia ich mandátov, no v mnohých ďalších prípadoch sú dôvodom strategické rozhodnutia. Cieľom ministerstva je zabezpečiť, aby záujmy krajiny v zahraničí obhajovali diplomati, ktorí dokážu Maďarsko reprezentovať dôveryhodne, efektívne a striktne v súlade s nanovo definovanými prioritami zahraničnej politiky.

Ministerka zdôraznila, že tieto masívne čistky sú nevyhnutnou súčasťou hlbšej profesijnej obnovy celého rezortu. Nové vedenie si kladie za cieľ vybudovať elitný diplomatický zbor na vysokej odbornej úrovni, ktorého členovia budú aktívne prispievať k presadzovaniu národných záujmov na medzinárodnej scéne.

„Cieľom ministerstva je opäť urobiť z diplomacie skutočnú profesiu. Kariéru, ktorá ponúka predvídateľný profesionálny rozvoj, stabilný životný štýl a dlhodobé vyhliadky pre najtalentovanejších profesionálov,“ dodala.

(max)