Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Magyar: Maďarsko by mohlo prijať euro približne do roku 2030

Maďarsko by mohlo splniť podmienky na prijatie eura približne do roku 2030. Vyhlásil to premiér Péter Magyar, ktorý zároveň upozornil, že najväčšou výzvou bude zníženie verejného dlhu. Krajina v súčasnosti nespĺňa žiadne z maastrichtských kritérií potrebných na vstup do eurozóny.

Magyar zároveň obvinil predchádzajúcu vládu Viktora Orbána z netransparentného hospodárenia a zanechania verejných financií v horšom stave, než oficiálne prezentovali.

Premiér sa v Budapešti stretol s predsedom Euroskupiny Kyriakosom Pierrakakisom, ktorý prisľúbil podporu maďarským snahám o vstup do eurozóny, no konkrétny harmonogram nekomentoval.

Minister financií András Karman oznámil, že vláda pripravuje revíziu verejných financií, ktorá poslúži ako základ pre prepracovaný rozpočet na rok 2026.

Magyar odhaduje, že tohtoročný deficit dosiahne 6,8 percenta HDP, čo výrazne prevyšuje trojpercentný limit požadovaný na prijatie spoločnej európskej meny. Reformy a proeurópska politika novej vlády zároveň podporili dôveru finančných trhov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko si s Ukrajinou vymenilo po 160 vojnových zajatcov

Ukrajina a Rusko uskutočnili ďalšiu vzájomnú výmenu vojnových zajatcov, v rámci ktorej sa domov vrátilo po 160 vojakov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že všetci ukrajinskí vojaci boli v ruskom zajatí od roku 2022, informuje agentúra Unian.

Medzi prepustenými sú príslušníci Ozbrojených síl Ukrajiny, Národnej gardy, Pohraničnej služby aj Štátnej špeciálnej dopravnej služby. Bojovali na viacerých frontoch vrátane Mariupoľa a oceliarní Azovstaľ, ako aj v Doneckej, Luhanskej, Charkovskej, Záporožskej, Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti.

Koordinačný štáb pre vojnových zajatcov uviedol, že ide už o 76. výmenu zajatcov od začiatku vojny. Medzi oslobodenými je 115 obrancov Mariupoľa a 58 dôstojníkov.

Najmladší prepustený vojak má 26 rokov, najstarší 66 rokov. Všetci absolvujú zdravotné vyšetrenia, liečbu, rehabilitáciu a dostanú finančnú pomoc a nové doklady.

Celkovo sa Ukrajine prostredníctvom Koordinačného štábu podarilo od začiatku jeho činnosti vrátiť z ruského zajatia už 9 606 vojakov a civilistov.

(mja)

Minúta  |  

Kráľ Karol III. prelomil mlčanie a priznal miliónové dane

Britský kráľ Karol III. nebude po ukončení rozsiahlej 10-ročnej rekonštrukcie bývať v Buckinghamskom paláci, potvrdili kráľovskí predstavitelia. Panovník sa rozhodol natrvalo zostať vo svojom dlhoročnom londýnskom sídle Clarence House.

Toto rozhodnutie uzatvára takmer dve storočia trvajúcu tradíciu, počas ktorej Buckinghamský palác slúžil ako hlavná rezidencia britských monarchov (od roku 1837).

Palác, ktorého oprava starnúcich sietí a rozvodov vyjde na 369 miliónov libier, však zostane oficiálnym „sídlom monarchie“ pre štátne návštevy a slávnostné udalosti. Ani kráľ, ani zosnulá kráľovná Alžbeta II. v ňom navyše neprespali od roku 2019. Pamiatku, ktorú ročne navštívi 700-tisíc ľudí, čaká aj väčšie sprístupnenie verejnosti.

V rámci sľubu o vyššej finančnej transparentnosti kráľovský palác vôbec prvýkrát zverejnil presné daňové údaje panovníka. Kráľ Karol, aj keď zo zákona dane platiť nemusí, odviedol v období 2024/2025 dobrovoľne na daniach zo svojich súkromných príjmov 12,9 milióna libier, čo ho radí medzi 100 najväčších daňových poplatníkov v Británii.

Od svojho nástupu na trón v roku 2022 zaplatil štátu dokopy už vyše 30 miliónov libier. Podobne daňové údaje priznal aj princ William, ktorý v rovnakom období odviedol 7,76 milióna libier.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko vyhlásilo na anektovanom Kryme mimoriadnu situáciu

Ruské okupačné úrady na Kryme vyhlásili výnimočný stav po sérii intenzívnych ukrajinských útokov, ktoré poškodili energetickú infraštruktúru a spôsobili rozsiahle výpadky elektriny, informuje web Moscow Times.

Opatrenie platí na celom polostrove vrátane Sevastopoľa a podľa miestnych predstaviteľov má urýchliť riešenie škôd, vyplácanie odškodného aj podporu podnikateľov postihnutých krízou. Zároveň umožňuje úradom obmedzovať pohyb obyvateľov.

Výpadky elektriny narušili aj dodávky vody v Sevastopole, kde sídli ruská Čiernomorská flotila. Úrady pozastavili lodnú dopravu v zálive a na Krymskom moste sa vytvorili niekoľkohodinové kolóny. Pre pokračujúce útoky sa zároveň znížil počet vlakových spojení medzi Krymom a Ruskom.

Polostrov už niekoľko týždňov zápasí aj s nedostatkom pohonných látok po ukrajinských útokoch na zásobovacie trasy. Situácia výrazne zasahuje miestnu ekonomiku závislú od cestovného ruchu.

Podľa médií prudko klesol záujem o dovolenky na Kryme a počet zrušených rezervácií hotelov medziročne vzrástol približne o 88 percent.

(mja)

Minúta  |  

Rumunsko hľadá premiéra, hrozia predčasné voľby

Rumunsko čelí pokračujúcej politickej kríze po rozpade vládnej koalície. Tri strany navrhli europoslanca Siegfrieda Mureșana na post predsedu vlády, zatiaľ však nie je isté, či získa dostatočnú podporu v parlamente.

Krízu vyvolali sociálni demokrati, ktorí začiatkom mája opustili vládnu koalíciu a spolu s krajnou pravicou prispeli k pádu kabinetu premiéra Ilieho Bolojana. Sami zároveň presadzujú svojho predsedu Sorina Grindeanua a odmietajú podporiť vládu, ktorej by neboli súčasťou.

Prezident Nicușor Dan sa snaží nájsť riešenie a rokuje s lídrami hlavných strán o podpore menšinovej vlády. Ak ani druhý premiérsky kandidát nezíska dôveru parlamentu, hlava štátu môže rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby.

Politická neistota prichádza v čase, keď Rumunsko potrebuje znižovať najvyšší rozpočtový deficit v Európskej únii a zabezpečiť prístup k eurofondom. V prieskumoch pritom výrazne vedie nacionalistická Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), ktorá odmieta pomoc Ukrajine aj iniciatívu EÚ na prezbrojenie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Teploty na Slovensku môžu prvý raz prekonať 41 stupňov Celzia

Slovensko čelí bezprecedentnej vlne horúčav, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou prekoná doterajší národný teplotný rekord z júla 2007, keď v Hurbanove namerali 40,3 stupňa Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav upozorňuje, že maximálna teplota vzduchu by mohla počas troch dní za sebou presiahnuť hranicu 40 stupňov Celzia.

Najkritickejší má byť pondelok, keď meteorológovia očakávajú teploty atakujúce až 41 stupňov Celzia, čo je situácia, akú Slovensko v histórii moderných meraní od roku 1871 ešte nezažilo. Výstrahy všetkých troch stupňov aktuálne platia pre väčšinu územia krajiny a situáciu komplikuje aj rapídne sa zvyšujúce riziko vzniku požiarov.

Úrad verejného zdravotníctva SR v tejto súvislosti dôrazne varuje pred prehriatím organizmu a vážnymi kolapsovými stavmi, ktoré môžu v extrémnych prípadoch viesť až k úmrtiu. Medzi najviac ohrozené skupiny patria deti, seniori, tehotné ženy, obézni ľudia a chronicky chorí pacienti s kardiovaskulárnymi či dýchacími ťažkosťami.

Aj záchranári apelujú na verejnosť, aby striktne dodržiavala pitný režim (aj bez pocitu smädu), minimalizovala pobyt na priamom slnku, obmedzila fyzickú námahu a dbala na ľahkú stravu, vhodné oblečenie a pokrývku hlavy. Opätovne pripomínajú aj zákaz nechávať deti či domáce zvieratá v zaparkovaných vozidlách a radia, aby pri akýchkoľvek prejavoch silnej slabosti či závratov ľudia okamžite vyhľadali odbornú pomoc.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.