Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lavrov spochybnil úlohu USA v rokovaniach o vojne na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyzval na objasnenie úlohy Spojených štátov v mierových rokovaniach o vojne na Ukrajine. Spor medzi Moskvou a Washingtonom sa sústreďuje na interpretáciu minuloročného stretnutia prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa na Aljaške.

Kým americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tvrdí, že na rokovaniach nevznikla žiadna dohoda o ukončení vojny, Lavrov je presvedčený o opaku.

Podľa neho Moskva prijala americké návrhy, ktoré na stretnutí predstavil osobitný vyslanec Steve Witkoff, a hovorí o takzvanom „duchu Anchorage“.

Lavrov zároveň naznačil, že postoj Washingtonu si vyžaduje ďalšie vysvetlenie. Kritické vyjadrenia prichádzajú v čase, keď mierové rokovania viaznu a Rusko čoraz častejšie spochybňuje úlohu USA ako sprostredkovateľa.

Kremeľ síce oceňuje snahy prezidenta Trumpa o obnovu dialógu, zároveň však tvrdí, že Spojené štáty nemôžu byť úplne neutrálne, keďže pokračujú v dodávkach zbraní a technologickej podpore Ukrajine.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael vyzval obyvateľov juhu Libanonu na odchod

Izraelská armáda po prvý raz od uzavretia prímeria s hnutím Hizballáh vyzvala civilistov na evakuáciu z oblasti na juhu Libanonu.

Podľa libanonských štátnych médií zhadzovali izraelské sily nad obcou Mansúrí letáky, v ktorých obyvateľov vyzvali na okamžitý odchod. Ide o prvý podobný krok od nadobudnutia platnosti prímeria, čo vyvoláva obavy z možného opätovného zhoršenia bezpečnostnej situácie.

Predstaviteľ libanonskej armády uviedol, že Izrael medzičasom zaradil Mansúrí do pásma, ktoré kontrolujú izraelské jednotky na juhu Libanonu.

Podľa libanonských úradov izraelskí vojaci presadzujú hranicu tejto zóny streľbou na osoby, ktoré sa k nej priblížia, vrátane civilistov či príslušníkov libanonskej armády. Farmári podľa dostupných informácií do oblasti naďalej dochádzajú za prácou, no trvalo tam už nebývajú.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Cez Hormuzský prieliv začínajú prechádzať dodávky hnojív

Preprava hnojív cez Hormuzský prieliv sa po uzavretí predbežnej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom začína postupne obnovovať. Analytici však upozorňujú, že návrat na úroveň spred konfliktu potrvá ešte niekoľko týždňov až mesiacov.

Počas vojny boli dodávky močoviny, najpoužívanejšieho hnojiva na svete, a síry, kľúčovej suroviny na výrobu hnojív, výrazne obmedzené, čo vyvolalo prudký rast cien a obavy z poklesu poľnohospodárskej produkcie i rastu cien potravín.

Od polovice júna cez prieliv prepravili státisíce ton síry a močoviny, no veľká časť zásielok smeruje na splnenie starších kontraktov.

V oblasti navyše zostávajú stovky lodí čakajúcich na bezpečný prejazd a obchodníci uzatvárajú len minimum nových obchodov.

Situáciu komplikujú poškodené výrobné závody v Perzskom zálive, potreba odmínovania námornej trasy aj neistota okolo trvalosti prímeria. Odborníci odhadujú, že výraznejšie oživenie trhu s hnojivami možno očakávať najskôr počas augusta.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Osrblianska kalamita ukázala, že obnova lesa trvá celé desaťročia

Od jednej z najväčších veterných kalamít v novodobej histórii Slovenska uplynulo 30 rokov. Smršť, ktorá 8. júla 1996 zasiahla Horehronie, zničila počas niekoľkých minút viac ako 1,5 milióna kubických metrov dreva a poškodila vyše 2 600 hektárov lesov v okolí Osrblia, Hronca a Predajnej.

Výročie si štátny podnik Lesy SR pripomenul odbornou konferenciou v Osrblí, na ktorej lesníci, vedci aj odborníci na ochranu prírody diskutovali o obnove lesov aj dopadoch klimatických zmien.

Lesníci zdôraznili, že obnova zničených porastov trvala celé desaťročia a výsledkom sú dnes zdravšie, druhovo pestrejšie a odolnejšie lesy. Po kalamite nasledovalo spracovanie poškodenej drevnej hmoty, ochrana pred podkôrnym hmyzom, rozsiahle zalesňovanie aj podpora prirodzenej obnovy lesa.

Podľa Lesov SR dnes zásoba drevnej hmoty v oblasti prevyšuje úroveň spred kalamity. Súčasťou podujatia bola aj premiéra dokumentu Les o nás, ktorý pripomína udalosti z roku 1996 a otvára diskusiu o budúcnosti slovenského lesníctva.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Netanjahua môže vo voľbách ohroziť bývalý šéf armády

Bývalý náčelník Generálneho štábu izraelskej armády Gadi Eisenkot sa podľa najnovších prieskumov stáva jedným z hlavných vyzývateľov premiéra Benjamina Netanjahua pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami.

Jeho nová strana Yashar sa pohybuje na druhom mieste za Likudom, no analytici upozorňujú, že práve Eisenkot by mohol mať väčšie šance na zostavenie vládnej koalície.

Popularitu mu prináša povesť skúseného vojenského veliteľa, imidž politika stojaceho mimo tradičných straníckych štruktúr, ale aj rodinná tragédia – vo vojne v Gaze prišiel o syna a dvoch synovcov.

V otázkach bezpečnosti však zastáva tvrdé postoje. Preslávil sa takzvanou doktrínou Dahíja, ktorá počíta s masívnymi a neprimeranými údermi proti oblastiam využívaným militantnými skupinami vrátane civilnej infraštruktúry.

Kritizuje prímerie v Libanone aj postup vlády voči USA a zároveň odmieta požiadavky na vznik palestínskeho štátu.

Voľby sa majú konať najneskôr do konca októbra.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Magyar: Maďarsko by mohlo prijať euro približne do roku 2030

Maďarsko by mohlo splniť podmienky na prijatie eura približne do roku 2030. Vyhlásil to premiér Péter Magyar, ktorý zároveň upozornil, že najväčšou výzvou bude zníženie verejného dlhu. Krajina v súčasnosti nespĺňa žiadne z maastrichtských kritérií potrebných na vstup do eurozóny.

Magyar zároveň obvinil predchádzajúcu vládu Viktora Orbána z netransparentného hospodárenia a zanechania verejných financií v horšom stave, než oficiálne prezentovali.

Premiér sa v Budapešti stretol s predsedom Euroskupiny Kyriakosom Pierrakakisom, ktorý prisľúbil podporu maďarským snahám o vstup do eurozóny, no konkrétny harmonogram nekomentoval.

Minister financií András Karman oznámil, že vláda pripravuje revíziu verejných financií, ktorá poslúži ako základ pre prepracovaný rozpočet na rok 2026.

Magyar odhaduje, že tohtoročný deficit dosiahne 6,8 percenta HDP, čo výrazne prevyšuje trojpercentný limit požadovaný na prijatie spoločnej európskej meny. Reformy a proeurópska politika novej vlády zároveň podporili dôveru finančných trhov.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.