Rakúsko má oddnes nového spolkového kancelára: kariérneho diplomata zo šľachtického rodu diplomatov. Nahradil 35-ročného dvojnásobného exkancelára Sebastiana Kurza, ktorý mieni z pozície predsedu Ľudovej strany ÖVP a predsedu parlamentnej frakcie ľudovcov riadiť chod štátu i naďalej.
Pre tento zámer je Alexander Schallenberg ideálnou voľbou: je príliš neambiciózny a príliš krátko v politike na to, aby mohol byť zapletený do osudnej korupčnej kauzy z čias Kurzovho vzostupu (roky 2016 a 2017), zároveň je verným človekom Kurza.
Tým, že sa Schallenberg doteraz nikdy neprejavil ako samostatný politický hráč, nemá veľký zmysel rozoberať jeho politickú líniu. Samozrejme, nie je vylúčené, že sa vymaní spod svojho pána, zatiaľ hrá ale presne takú úlohu ako jeho slovenský kolega Eduard Heger. Sebastiana Kurza nikdy nekritizoval.
Alexander Schallenberg sa narodil v roku 1969 v hlavnom meste Švajčiarska Bern, kde jeho otec pôsobil ako veľvyslanec, vyrástol v Indii, v Španielsku a vo Francúzsku. Už ako 20-ročný začal pracovať v ministerstve zahraničných vecí. Študoval právo vo Viedni i v Paríži, potom európske právo v prestížnej dielni eurokratov v belgickom meste Bruggy. Maniere má teda perfektné, vo víne sa vyzná.
Neznáme názory na množstvo tém
Hoci jeho názory na množstvo tém sú v podstate neznáme, verejná rakúska mienka ho zaraďuje ku konzervatívcom. Je to reflex, ktorý sa dá vysvetliť iba tým, že ako minister zahraničných vecí verejne podporoval Kurzovu (zdanlivo) reštriktívnu migračnú politiku. Keď zelené, progresívne a cirkevné kruhy viedli veľmi emotívnu kampaň za prerozdeľovanie mladých migrantov z gréckeho tábora Moria do krajín EÚ, Schallenberg to nazval „krik o prerozdeľovanie“.
Počas amerických prezidentských volieb sa choval neutrálne. Voči kresťansko-národným outsiderom v strednej Európe (Maďarsko, Poľsko) sa vyjadruje diplomaticky, nijako ale verejne neháji Viktora Orbána či Jarosława Kaczyńského.
Keď maďarský minister Péter Szijjártó rozprával na Konzervatívnom summite 2021 v Bratislave, že v rade zahraničných vecí EÚ sedia aj takí ministri, ktorí na tlačovkách kritizujú maďarskú politiku, ale počas bruselských zasadnutí píšu Szijjártóovi diskrétne esemesky („Péter, dobre ideš!“), niekto by si mohol pomyslieť práve na Schallenberga. Je to ale číra špekulácia.
Ako minister sa nevyznamenal
Hodnotiť sa dá len Schallenbergovo zhruba dvojročné pôsobenie na poste ministra zahraničných vecí, kde sa nevyznamenal. Bol jedným zo slabších ministrov vlády, v ktorej sedia aj takí Kurzovi nohsledovia, čo nevedia vysloviť ani jednu súvislú nemeckú vetu. Schallenberg urobil trochu zlej krvi, keď nariadil, že niektorí mladí talentovaní ľudia blízki Kurzovi mohli na kariérnom rebríčku preskočiť jednu priečku v kariérnom rebríčku.
Pozoruhodné je, že tento skúsený diplomat nevedel alebo nechcel zaviesť disciplínu v diplomatickom zbore. V jazykovej kultúrnej vojne, ktorá sa odohráva v nemecky hovoriacich krajinách, sa tento údajný konzervatívec choval úplne pasívne. Pod jeho vedením si každá sekcia a každé veľvyslanectvo písali, ako chceli. V mnohých textoch jeho ministerstva sa vyskytuje ideologický extrém „gender hviezdičky“. Ak je umiestnená v strede slova, je aktom obetovania všetkým „nebinárnym“ pohlaviam a rodom. Používajú ju iba progresívni fanatici. A mnohí Schallenbergovi podriadení.
Hodina rakúskej diplomacie odbíjala, keď bolo cestovanie počas lockdownov vyhradené profesionálom, ale pravidlá sa zmenili niekoľkokrát za deň. Rakúski cestujúci (napríklad aj autor tohto komentára) boli vtedy odkázaní na cestovné informácie od ministerstva zahraničných vecí. Rezort vedený Schallenbergom však na plnej čiare zlyhal. Kým na Slovensku štátny tajomník Martin Klus každodenne informoval o zmenách pravidiel, mohutná rakúska diplomacia s 80 plnohodnotnými veľvyslanectvami po celom svete neurobila nič. Informácie na webstránke ministerstva boli neúplné a často aj niekoľko mesiacov zastarané. Minimálne do januára nevedel Schallenberg organizovať ani základný výkon svojho úradu.
Zato občania, ktorí zúfalo hľadali informácie o hraničnom režime, videli na webstránke zakaždým novú fotografiu ministra, ako pri nejakej návšteve škrtí neviditeľného draka. Deň čo deň jeho mediálny tím vyberal toto obsesívne gesto. Zrejme sa má takto pán minister, prepytujem, pán kancelár najradšej.
Je to detail, ale možno práve spomínaná vizuálna bieda vystihuje nového rakúskeho kancelára najlepšie: kým pre imidž jeho pána Sebastiana Kurza robil 80-členný tím vizážistov, fotografov, režisérov a instagramových mágov (a vyzeralo to skvele a uveriteľne), hral sa jeho adlátus Schallenberg neustále len na škrtiča draka (a vyzeral pri tom smiešne). Uvidíme, či bojazlivý diplomat uškrtí v novej funkcii nejakého skutočného draka.