Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drucker: Výdavky na vzdelávanie na Slovensku patria medzi najnižšie v EÚ

Predbežná správa o revízii výdavkov na regionálne školstvo, ktorú v piatok predstavil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), odhaľuje viacero problémov vo financovaní.

Medzi hlavné zistenia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR patrí nedostatočné financovanie, čo rezort považuje za jeden z dôvodov podpriemerných výsledkov slovenských žiakov v medzinárodných testovaniach.

Ďalšími výzvami sú neefektívne využívanie zdrojov a nerovnosti, ktoré znevýhodneným žiakom sťažujú prístup ku kvalitnému vzdelaniu.

Podľa správy patria výdavky na vzdelávanie na Slovensku medzi najnižšie v Európskej únii. Súčasný systém normatívneho financovania je pritom označený za komplikovaný a miestami nespravodlivý, keďže môže zvýhodňovať niektoré školy na úkor iných.

Za výrazný problém považuje rezort aj vysoký počet malých základných škôl, ktorý predražuje celý systém. "Ich žiaci majú horšie výsledky v celoštátnych testovaniach aj po zohľadnení socioekonomického prostredia," zdôrazňuje rezort v správe.

Odborné školy na Slovensku, ako tvrdí ministerstvo, sa nedokážu dostatočne prispôsobiť potrebám trhu práce, a hoci duálne vzdelávanie prináša lepšie výsledky, jeho financovanie je drahšie ako v zahraničí. Znevýhodnení žiaci často zaostávajú a zanedbaná infraštruktúra škôl len prehlbuje problémy.

Minister školstva Tomáš Drucker zdôrazňuje, že v roku 2025 bude predstavená záverečná správa revízie výdavkov s konkrétnymi opatreniami na zlepšenie situácie. Kľúčové je podľa jeho slov efektívne využívanie dostupných zdrojov a príprava riešení.

(let)

Minúta  |  

Spolupráca Slovenska a Poľska v obrannom priemysle nadobúda reálne kontúry

Rokovanie ministrov obrany sa zameralo na bezpečnostnú situáciu, veľkovýrobu munície a spoločné vojenské projekty.

Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) rokoval s poľským ministrom národnej obrany Władysławom Kosiniakom-Kamyszom. Poprednou témou podľa tlačového oddelenia Ministerstva obrany (MO) bola nielen aktuálna bezpečnostná situácia v regióne, ale aj spolupráca obranných priemyslov a jej budúci potenciál.

Poľský minister podľa rezortu vyzdvihol potenciál Slovenska a výrobné kapacity v oblasti obranného priemyslu. „V súčasnosti je našou najväčšou prioritou spustenie veľkovýroby veľkokalibrovej munície a som presvedčený o tom, že bez partnerov zo Slovenskej republiky sa nám to nepodarí. Dohodli sme sa, že pripravíme medzivládnu zmluvu, ktorá sa bude týkať spolupráce a rozvoja obranného priemyslu," vyhlásil Kosiniak-Kamysz.

Ako rezort uviedol, ďalší priestor na spoluprácu podľa ministrov existuje v oblasti špeciálnych jednotiek, vojenských cvičení či vzdelávania. Minister sa zároveň poľskému kolegovi poďakoval za ochranu slovenského vzdušného priestoru.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko spúšťa najväčšiu reformu nemocníc v histórii

Reforma, ktorú politici označujú za revolučnú, má počas nasledujúcich desiatich rokov priniesť investície vo výške 50 miliárd eur, smerujúcich do modernizácie infraštruktúry a zefektívnenia systému.

Cieľom je podľa ministra zdravotníctva Karla Lauterbacha zlepšiť kvalitu služieb a znížiť rastúce náklady. „Máme najdrahší nemocničný systém v Európe, no kvalita stagnuje. Tento systém teraz prekonávame,“ vyhlásil Lauterbach.

Nový zákon, ktorý Bundestag schválil v októbri a Spolková rada potvrdila v piatok, prináša zásadné zmeny. Zavádza nový model financovania nemocníc – 60 percent nákladov bude pokrývať pevná suma na zabezpečenie personálu a vybavenia, pričom dôraz sa bude klásť na kvalitu služieb. Zároveň sa očakáva reorganizácia siete nemocníc, vrátane zlúčenia alebo zatvorenia približne 1 700 zariadení.

Reforma tiež stanovuje, že zložité operácie, ako liečba rakoviny, budú môcť vykonávať iba špičkové nemocnice s adekvátnym vybavením. Tento krok má zabrániť neodôvodnenému nárastu zákrokov a zvýšiť efektivitu celého systému.

Účinnosť reformy je naplánovaná na 1. januára 2025 a jej realizácia potrvá do roku 2029. Podľa kancelára Olafa Scholza ide o jeden z kľúčových projektov jeho vlády, ktorý má posilniť udržateľnosť zdravotníctva v Nemecku.

(lup)

Minúta  |  

Rusko sa pripravuje na zrušenie zákazu vývozu benzínu

Ruská vláda v polovici augusta predĺžila zákaz vývozu benzínu z októbra do konca decembra. Podľa podpredsedu vlády Alexandra Novaka sa však zdá, že domáci trh s benzínom sa po vládnych opatreniach na zníženie cien palív stabilizoval, takže Rusko by mohlo predčasne zrušiť svoj zákaz vývozu benzínu.

Na otázku, kedy presne môže byť zákaz zrušený, odpovedal: „Nezáleží na tom, či to bude 1. december, alebo nie, dokumenty sa teraz pripravujú."

Podľa agentúry Interfax, požiadal Novak ruské ministerstvo energetiky o preskúmanie predčasného zrušenia zákazu vývozu benzínu. Agentúra uviedla, že ministerstvo navrhlo od budúceho mesiaca umožniť export benzínu výrobcom, zatiaľ čo pre ostatných by zákaz mohol platiť ďalšie dva zimné mesiace. Ministerstvo to nekomentovalo.

(tasr)

Minúta  |  

Tusk varuje pred globálnym konfliktom: Vojna vstupuje do rozhodujúcej fázy

Poľsko v roku 2025 zvýši výdavky na obranu na 4,7 percenta HDP a vyzýva ostatné členské krajiny NATO na posilnenie armád.

Poľský premiér Donald Tusk v piatok v reakcii na štvrtkový útok Ruska hypersonickou raketou stredného doletu na Ukrajinu vyhlásil, že v súčasnosti existuje reálne riziko rozpútania globálneho konfliktu. „Vojna na východe vstupuje do rozhodujúcej fázy, cítime, že sa blíži neznámo," povedal na piatkovej konferencii učiteľov.

„Konflikt nadobúda dramatické rozmery. Posledných niekoľko desiatok hodín ukázalo, že hrozba je vážna a reálna, pokiaľ ide o globálny konflikt," varoval.

Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina bolo použitie hypersonickej rakety reakciou na „agresívne kroky štátov NATO voči Rusku". Ukrajina totiž v noci na utorok po prvý raz zaútočila na Rusko americkými balistickými raketami dlhšieho dosahu ATACMS, o ktorých Rusko hovorí, že ich Ukrajinci nedokážu zameriavať sami.

(tasr)

Minúta  |  

Washington podľa Kremľa pochopil štvrtkové varovanie zo strany ruského vodcu

Útok Ruska okomentoval aj nemecký kancelár, ktorý zdôraznil obozretnosť pri dodávaní zbraní na Ukrajinu.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok večer v mimoriadnom vystúpení v štátnej televízii oznámil, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá niesla nejadrovú hlavicu.

Podľa Kremľa „niet pochýb" o tom, že Washington reakciu pochopil.

Tento „test v bojových podmienkach" označil za reakciu na „agresívne kroky krajín NATO voči Rusku". Ukrajina začala totiž tento týždeň útočiť na ruské územie americkými raketami dlhšieho doletu. O povolení Spojených štátov na takéto útoky informoval minulú nedeľu americký denník The New York Times, píšu agentúry AFP a Reuters.

Rusi použili pri útoku na Dnipro experimentálnu raketu Orešnik

Mohlo by Vás zaujímať Rusi použili pri útoku na Dnipro experimentálnu raketu Orešnik

K téme sa vyjadril aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý zopakoval svoj postoj nedodávať Ukrajine nemecké riadené strely Taurus, ktoré môžu dopadnúť hlboko do vnútrozemia Ruska a zároveň vníma, že USA o celej tejto situácii vie.

„Nepochybujeme o tom, že súčasná administratíva vo Washingtone mala možnosť oboznámiť sa s týmto vyhlásením a pochopiť ho," uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

„Hlavným odkazom je, že neuvážené rozhodnutia a činy západných krajín, ktoré vyrábajú rakety, dodávajú ich Ukrajine a následne sa podieľajú na úderoch na ruské územie, nemôžu zostať bez reakcie z ruskej strany," vyhlásil Peskov.

NATO: Raketa, ktorou Rusko zaútočilo na Ukrajinu, neovplyvní priebeh vojny

Mohlo by Vás zaujímať NATO: Raketa, ktorou Rusko zaútočilo na Ukrajinu, neovplyvní priebeh vojny

Podľa hovorcu Kremľa je ruský prezident aj naďalej otvorený dialógu, avšak odchádzajúca americká administratíva „si radšej volí cestu eskalácie."

Peskov taktiež pripomenul, že Rusko informovalo americkú stranu o útoku novou raketou pol hodiny vopred, a to napriek tomu, že ho k tomu nič nezaväzuje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.