Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úradníci na katastri budú mať vyšší plat. Rezort vnútra chce prilákať nových záujemcov

Na úradoch je personálna kríza a množstvo nevybavených žiadostí po lehote.

Platové ohodnotenie zamestnancov katastra sa od 1. decembra zvýši. Ministerstvo vnútra (MV) SR chce týmto krokom stabilizovať personálnu situáciu na úradoch, oznámil hovorca rezortu vnútra Matej Neumann. Upozornil, že k problému však treba pristúpiť systémovo.

„Preto ministerstvo vnútra plánuje v spolupráci s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR a ďalšími inštitúciami nájsť riešenia, ako prilákať záujemcov o túto prácu nielen do úradov, ale predovšetkým - vzhľadom na vysoko odbornú problematiku - do vzdelávacích ustanovizní," dodal hovorca.

Uviedol, že o návrhoch na vklad do katastra v súčasnosti na okresných úradoch v Bratislave rozhoduje 18 zamestnancov. Neobsadených pozícií je osem. Miestny kataster má aktuálne v konaní po lehote 853 návrhov.

Ministerstvo preto podľa Neumanna prijalo viacero opatrení, akými sú práca cez víkend či zavedenie nadčasov. Od polovice novembra s vybavovaním žiadostí v Bratislave pomáha aj katastrálny odbor okresného úradu Malacky.

Ako Neumann ozrejmil, ku koncu októbra mali v Bratislave po lehote vyše 1 600 takýchto žiadostí. Skonštatoval teda, že situácia sa lepší.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina prepustila niekoľko desiatok ruských civilistov

Medzi nimi bolo aj dvanásť detí.

Gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexej Smirnov uviedol, že sa do Ruska vrátilo 46 ruských civilných obyvateľov zadržiavaných Ukrajinou. K rozhodnutiu došlo po rokovaniach Kyjeva a Moskvy, oznámila agentúra Reuters.

Civilistov vrátane dvanástich detí, podľa Smirnova presunuli ukrajinské jednotky na svoje územie po tom, čo Kyjev v auguste podnikol cezhraničnú ofenzívu na pohraničnú Kurskú oblasť.

Ukrajina v súčasnosti aj naďalej spravuje časť oblasti napriek ruským pokusom o vytlačenie kyjevských síl. Podľa armádneho zdroja ide o oblasť dosahujúcu 800 štvorcových kilometrov, píše AFP.

„Maximálna rozloha územia, ktorú sme obsadili v Kurskej oblasti, pôvodne dosahovala 1376 štvorcových kilometrov. V súčasnosti ide približne o 800 štvorcových kilometrov," upresnil zdroj a dodal, že jednotky ostanú v oblasti tak dlho, ako to bude potrebné.

(tasr)

Minúta  |  

Nagel varuje pred rastúcou infláciou, ktorú by spôsobila obchodná vojna medzi Európou a USA

Prezident nemeckej centrálnej banky je presvedčený, že Európa sa teraz musí spojiť, podriadiť národné záujmy spoločnej veci a vytvoriť ekonomický rámec, ktorý bude chrániť európsky model prosperity.

Ak dôjde k novej obchodnej vojne medzi Európou a USA, poškodí to ekonomiky na oboch stranách Atlantiku. Inflácia môže stúpnuť, čím sa zvýši tlak na lídrov Európskej únie, aby naštartovali dlho odkladanú ekonomickú integráciu.

Vyhlásil to v piatok Joachim Nagel, prezident nemeckej centrálnej banky Bundesbank a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Pripojil sa tak k dlhému zoznamu politikov, ktorí tvrdia, že clá navrhované novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom pravdepodobne poškodia všetky zainteresované strany.

Tento odkaz však ešte nezarezonoval v nastupujúcej americkej administratíve. „Zavedenie takýchto ciel by znovu rozpútalo medzinárodné obchodné konflikty a ešte viac narušilo náš multilaterálny poriadok," povedal líder vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.

„V kombinácii s inými plánmi by clá mohli spôsobiť značné straty ekonomike USA aj ekonomikám v zahraničí. Pravdepodobne povedú k zvýšeniu miery inflácie na oboch stranách Atlantiku," uviedol.

Nagel zdôraznil potrebu vytvorenia bankovej únie so spoločným ochranným systémom vkladov a riešení pre slučku skazy medzi štátmi a bankami. Ďalej apeloval na vytvorenie únie kapitálových trhov, ktorá by smerovala európske úspory do oblastí s najväčšou potrebou kapitálu.

(tasr)

Minúta  |  

Cenzúra na Putinovej priamej linke. Kremeľ zakázal nežiaduce témy

V minulosti sa otázky koordinovali a ostré témy nahrádzali neutrálnejšími, teraz sa Kremeľ dôslednejšie vyhne citlivým témam ako vojna na Ukrajine, ekonomika či osobné otázky mierené na prezidenta.

Kremeľ pripravuje rozsiahlu moderáciu otázok počas nadchádzajúcej „priamej linky“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa informácií, ktoré priniesla ruská publikácia Verstka, sa tento rok počíta s úplnou cenzúrou nepríjemných a nelojálnych otázok.

Prezidentov hovorca Dmitrij Peskov už predtým oznámil, že „priama linka“ bude spojená s veľkou tlačovou konferenciou v decembri. Presný dátum podujatia bude oznámený neskôr. Očakáva sa, že vysielanie, ktoré sa vlani konalo v decembri, bude opäť trvať niekoľko hodín.

Zdroje blízke príprave podujatia informujú, že sa očakáva množstvo otázok zo strany armády, najmä týkajúcich sa platieb, výhod a podpory, ktorú vojaci od vlády dostali.

V rámci „priamej linky“ by Putin mohol oznámiť aj nové opatrenia na podporu armády a rodín s deťmi. Tie zahŕňajú predpokladané platby pre mnohodetné rodiny, vylepšenie systému výživného a záruky pre vojenský personál.

(lup)

Minúta  |  

Západ posilňuje svoje pozície v Arktíde, tvrdí Patrušev

Putinov poradca informoval, že tento krok súvisí s rastúcou globálnou súťažou o arktické zdroje a strategické priestory.

Západné krajiny zintenzívňujú svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde v blízkosti ruských hraníc, uviedol asistent ruského prezidenta a predseda Ruskej námornej rady Nikolaj Patrušev.

Patrušev v rámci prvého zasadnutia Ruskej námornej rady pre ochranu národných záujmov v Arktíde zdôraznil, že západné krajiny sa snažia posilniť svoje pozície v tomto regióne, čo môže byť vnímané ako hrozba pre ruské arktické projekty. „Sankčné obmedzenia sú namierené proti realizácii našich projektov v Arktíde,“ poznamenal.

Prezidentský poradca tiež varoval pred negatívnymi trendmi v Arktíde a obvinil Západ z využívania ekologických otázok ako nástroja nátlaku na Rusko.

„Zároveň prebieha rozsiahla informačná kampaň, ktorá má za cieľ obviniť Rusko z neschopnosti zabezpečiť bezpečný rozvoj regiónu,“ povedal Patrušev.

(tasr)

Minúta  |  

V Ríme bude po prvýkrát vystavený portrét od Caravaggia

Dielo od barokového maliara sa až do svojho objavenia pred vyše 60 rokmi nachádzalo v súkromnej zbierke.

Michelangelo Merisi da Caravaggio bol majster šerosvitu (chiaroscuro), techniky založenej na využití kontrastov medzi svetlom a tmou, aby subjekty zachytené na plátne vyzerali ako živé. Po búrlivom živote zomrel v roku 1610 vo veku 38 rokov.

Jeho portrét Maffea Barberiniho, ktorý sa v 17. storočí stal pápežom Urbanom VIII., mu pripísali v roku 1963. Samotný pápež bol veľkým podporovateľom umenia a medzi jeho chránencov patril aj sochár a architekt Gian Lorenzo Bernini.

„Od toho momentu obraz nebolo vidieť v žiadnom múzeu, nikdy nebol zapožičaný na žiadnu výstavu, takže je to po prvýkrát," potvrdil riaditeľ rímskej Národnej galérie klasického umenia Thomas Clement Salomon.

Portrét bude vystavený od 23. novembra do 25. februára 2025. Dielo vzniklo na začiatku 17. storočia a zobrazuje budúceho pápeža, ktorý sa ním stal v roku 1623. Na obraze drží dokument v ľavej ruke, pričom gesto pravej ruky naznačuje, že niekomu niečo nariaďuje.

Vystavuje ho múzeum v Paláci Barberiniovcov, ktorý postavili Bernini a Maderno za čias pápeža Urbana VIII.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.