Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Osrblianska kalamita ukázala, že obnova lesa trvá celé desaťročia

Od jednej z najväčších veterných kalamít v novodobej histórii Slovenska uplynulo 30 rokov. Smršť, ktorá 8. júla 1996 zasiahla Horehronie, zničila počas niekoľkých minút viac ako 1,5 milióna kubických metrov dreva a poškodila vyše 2 600 hektárov lesov v okolí Osrblia, Hronca a Predajnej.

Výročie si štátny podnik Lesy SR pripomenul odbornou konferenciou v Osrblí, na ktorej lesníci, vedci aj odborníci na ochranu prírody diskutovali o obnove lesov aj dopadoch klimatických zmien.

Lesníci zdôraznili, že obnova zničených porastov trvala celé desaťročia a výsledkom sú dnes zdravšie, druhovo pestrejšie a odolnejšie lesy. Po kalamite nasledovalo spracovanie poškodenej drevnej hmoty, ochrana pred podkôrnym hmyzom, rozsiahle zalesňovanie aj podpora prirodzenej obnovy lesa.

Podľa Lesov SR dnes zásoba drevnej hmoty v oblasti prevyšuje úroveň spred kalamity. Súčasťou podujatia bola aj premiéra dokumentu Les o nás, ktorý pripomína udalosti z roku 1996 a otvára diskusiu o budúcnosti slovenského lesníctva.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Netanjahua môže vo voľbách ohroziť bývalý šéf armády

Bývalý náčelník Generálneho štábu izraelskej armády Gadi Eisenkot sa podľa najnovších prieskumov stáva jedným z hlavných vyzývateľov premiéra Benjamina Netanjahua pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami.

Jeho nová strana Yashar sa pohybuje na druhom mieste za Likudom, no analytici upozorňujú, že práve Eisenkot by mohol mať väčšie šance na zostavenie vládnej koalície.

Popularitu mu prináša povesť skúseného vojenského veliteľa, imidž politika stojaceho mimo tradičných straníckych štruktúr, ale aj rodinná tragédia – vo vojne v Gaze prišiel o syna a dvoch synovcov.

V otázkach bezpečnosti však zastáva tvrdé postoje. Preslávil sa takzvanou doktrínou Dahíja, ktorá počíta s masívnymi a neprimeranými údermi proti oblastiam využívaným militantnými skupinami vrátane civilnej infraštruktúry.

Kritizuje prímerie v Libanone aj postup vlády voči USA a zároveň odmieta požiadavky na vznik palestínskeho štátu.

Voľby sa majú konať najneskôr do konca októbra.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Magyar: Maďarsko by mohlo prijať euro približne do roku 2030

Maďarsko by mohlo splniť podmienky na prijatie eura približne do roku 2030. Vyhlásil to premiér Péter Magyar, ktorý zároveň upozornil, že najväčšou výzvou bude zníženie verejného dlhu. Krajina v súčasnosti nespĺňa žiadne z maastrichtských kritérií potrebných na vstup do eurozóny.

Magyar zároveň obvinil predchádzajúcu vládu Viktora Orbána z netransparentného hospodárenia a zanechania verejných financií v horšom stave, než oficiálne prezentovali.

Premiér sa v Budapešti stretol s predsedom Euroskupiny Kyriakosom Pierrakakisom, ktorý prisľúbil podporu maďarským snahám o vstup do eurozóny, no konkrétny harmonogram nekomentoval.

Minister financií András Karman oznámil, že vláda pripravuje revíziu verejných financií, ktorá poslúži ako základ pre prepracovaný rozpočet na rok 2026.

Magyar odhaduje, že tohtoročný deficit dosiahne 6,8 percenta HDP, čo výrazne prevyšuje trojpercentný limit požadovaný na prijatie spoločnej európskej meny. Reformy a proeurópska politika novej vlády zároveň podporili dôveru finančných trhov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko si s Ukrajinou vymenilo po 160 vojnových zajatcov

Ukrajina a Rusko uskutočnili ďalšiu vzájomnú výmenu vojnových zajatcov, v rámci ktorej sa domov vrátilo po 160 vojakov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že všetci ukrajinskí vojaci boli v ruskom zajatí od roku 2022, informuje agentúra Unian.

Medzi prepustenými sú príslušníci Ozbrojených síl Ukrajiny, Národnej gardy, Pohraničnej služby aj Štátnej špeciálnej dopravnej služby. Bojovali na viacerých frontoch vrátane Mariupoľa a oceliarní Azovstaľ, ako aj v Doneckej, Luhanskej, Charkovskej, Záporožskej, Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti.

Koordinačný štáb pre vojnových zajatcov uviedol, že ide už o 76. výmenu zajatcov od začiatku vojny. Medzi oslobodenými je 115 obrancov Mariupoľa a 58 dôstojníkov.

Najmladší prepustený vojak má 26 rokov, najstarší 66 rokov. Všetci absolvujú zdravotné vyšetrenia, liečbu, rehabilitáciu a dostanú finančnú pomoc a nové doklady.

Celkovo sa Ukrajine prostredníctvom Koordinačného štábu podarilo od začiatku jeho činnosti vrátiť z ruského zajatia už 9 606 vojakov a civilistov.

(mja)

Minúta  |  

Kráľ Karol III. prelomil mlčanie a priznal miliónové dane

Britský kráľ Karol III. nebude po ukončení rozsiahlej 10-ročnej rekonštrukcie bývať v Buckinghamskom paláci, potvrdili kráľovskí predstavitelia. Panovník sa rozhodol natrvalo zostať vo svojom dlhoročnom londýnskom sídle Clarence House.

Toto rozhodnutie uzatvára takmer dve storočia trvajúcu tradíciu, počas ktorej Buckinghamský palác slúžil ako hlavná rezidencia britských monarchov (od roku 1837).

Palác, ktorého oprava starnúcich sietí a rozvodov vyjde na 369 miliónov libier, však zostane oficiálnym „sídlom monarchie“ pre štátne návštevy a slávnostné udalosti. Ani kráľ, ani zosnulá kráľovná Alžbeta II. v ňom navyše neprespali od roku 2019. Pamiatku, ktorú ročne navštívi 700-tisíc ľudí, čaká aj väčšie sprístupnenie verejnosti.

V rámci sľubu o vyššej finančnej transparentnosti kráľovský palác vôbec prvýkrát zverejnil presné daňové údaje panovníka. Kráľ Karol, aj keď zo zákona dane platiť nemusí, odviedol v období 2024/2025 dobrovoľne na daniach zo svojich súkromných príjmov 12,9 milióna libier, čo ho radí medzi 100 najväčších daňových poplatníkov v Británii.

Od svojho nástupu na trón v roku 2022 zaplatil štátu dokopy už vyše 30 miliónov libier. Podobne daňové údaje priznal aj princ William, ktorý v rovnakom období odviedol 7,76 milióna libier.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko vyhlásilo na anektovanom Kryme mimoriadnu situáciu

Ruské okupačné úrady na Kryme vyhlásili výnimočný stav po sérii intenzívnych ukrajinských útokov, ktoré poškodili energetickú infraštruktúru a spôsobili rozsiahle výpadky elektriny, informuje web Moscow Times.

Opatrenie platí na celom polostrove vrátane Sevastopoľa a podľa miestnych predstaviteľov má urýchliť riešenie škôd, vyplácanie odškodného aj podporu podnikateľov postihnutých krízou. Zároveň umožňuje úradom obmedzovať pohyb obyvateľov.

Výpadky elektriny narušili aj dodávky vody v Sevastopole, kde sídli ruská Čiernomorská flotila. Úrady pozastavili lodnú dopravu v zálive a na Krymskom moste sa vytvorili niekoľkohodinové kolóny. Pre pokračujúce útoky sa zároveň znížil počet vlakových spojení medzi Krymom a Ruskom.

Polostrov už niekoľko týždňov zápasí aj s nedostatkom pohonných látok po ukrajinských útokoch na zásobovacie trasy. Situácia výrazne zasahuje miestnu ekonomiku závislú od cestovného ruchu.

Podľa médií prudko klesol záujem o dovolenky na Kryme a počet zrušených rezervácií hotelov medziročne vzrástol približne o 88 percent.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.