Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obvinenému z vraždy Charlieho Kirka naďalej hrozí trest smrti

Obvinenému z vraždy konzervatívneho komentátora Charlieho Kirka Tylerovi Robinsonovi naďalej hrozí trest smrti. Sudca Tony Graf Jr. v piatok zamietol návrh obhajoby, ktorá žiadala vyradiť najprísnejší trest po tom, ako obvinila prokuratúru z porušenia súdneho zákazu vyjadrovať sa k prípadu, informuje Fox News.

Sudca síce uznal jedného z prokurátorov vinným z pohŕdania súdom za verejné komentovanie sily dôkazov, no rozhodol, že takýto postup neodôvodňuje zrušenie možnosti uložiť trest smrti. Namiesto toho nariadil rozšírený výber porotcov, aby zabezpečil spravodlivý proces.

Spor sa sústreďuje aj na balistické dôkazy. Obhajoba tvrdila, že Úrad pre alkohol, tabak, strelné zbrane a výbušniny (ATF) nedokázal spojiť smrteľnú strelu s puškou patriacou Robinsonovmu starému otcovi.

Prokuratúra však upozorňuje, že hoci analýza projektilu bola nejednoznačná, nájdená nábojnica zodpovedala zbrani a kaliber bol zhodný. Robinson je obvinený z vraždy Charlieho Kirka počas podujatia Turning Point USA v septembri 2025.

(mja)

Minúta  |  

EÚ podporí nové kapacity na skladovanie energie

Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej predstavila prvú celoúnijnú trojstrannú dohodu o rozvoji skladovania energie, ktorá spája členské štáty, energetický sektor a finančné inštitúcie.

Cieľom iniciatívy je urýchliť budovanie batériových úložísk a ďalších technológií na skladovanie elektriny, čo má posilniť energetickú bezpečnosť, lepšie integrovať obnoviteľné zdroje a prispieť k stabilnejším cenám energií.

Dvadsaťdva členských štátov sa zaviazalo podporiť vznik nových kapacít v rozsahu 30 až 35 gigawattov počas najbližších dvoch rokov.

Členské štáty zároveň prisľúbili odstrániť regulačné prekážky, vytvoriť podporné finančné schémy a podporiť výrobu technológií na skladovanie energie.

Európska komisia bude koordinovať plnenie dohody do roku 2028 a zvažuje aj ďalšie financovanie prostredníctvom Inovačného fondu či Banky pre dekarbonizáciu priemyslu.

Podľa odhadov bude Európska únia do roku 2030 potrebovať približne 200 gigawattov skladovacích kapacít, pričom na začiatku roka ich mala približne 55 gigawattov.

(mja)

Minúta  |  

Slovensko vysiela do Venezuely záchranný tím

Slovensko vysiela do Venezuely postihnutej zemetrasením záchranný tím. Tvoriť ho bude 15 hasičov, štyria psovodi a dva vyhľadávacie psy spolu s dvoma tonami materiálu. Na sociálnej sieti o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

„V nedeľu ráno (28. júna) vyrážajú pomáhať tam, kde je to najviac potrebné,“ povedal Šutaj Eštok. Dve za sebou nasledujúce zemetrasenia so silou 7,2 a 7,5 magnitúdy udreli vo Venezuele v noci na štvrtok (25. júna).

Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od Caracasu. Neďaleko epicentra v Moróne v štáte Carabobo sa zrútili domy a obyvatelia sú bez vody a elektriny.

Zemetrasenie si vyžiadalo 589 obetí. Zranených je približne 3-tisíc ľudí a desiatky osôb sa podarilo zachrániť.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Obchod s drogami láme rekordy, kokaín zažíva rozmach

Globálny obchod s nelegálnymi drogami dosahuje historické maximá, varuje vo svojej výročnej Svetovej správe o drogách Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC). Produkcia čistého kokaínu vzrástla v roku 2024 na rekordných 4 100 metrických ton, čo predstavuje štvornásobný nárast za ostatné desaťročie, zatiaľ čo záchyty metamfetamínu indikujú ročný nárast produkcie o 13 percent.

K radikálnej premene drogového trhu prispel prudký pokles produkcie ópia v Afganistane po tom, čo tamojší vládnuci Taliban v roku 2023 zaviedol prísny zákaz jeho pestovania. Nedostatok heroínu však rýchlo kompenzujú nové syntetické opioidy, predovšetkým fentanyly a ešte toxickejšie nitazény.

Kým v Severnej Amerike fentanyl už takmer úplne dominoval, systémy včasného varovania zaznamenali v roku 2024 masívny nárast syntetických opioidov najmä v Európe (o viac ako 80 percent) a v Oceánii (až o 150 percent).

Správa UNODC zároveň poukazuje na sociologické zmeny v užívaní kokaínu, ktorého čistota celosvetovo stúpa, zatiaľ čo ceny klesajú. Kvalitatívne výskumy z roku 2024 potvrdzujú, že kokaín sa presúva z prostredia nočného života do bežného denného režimu používateľov.

Paralelne s tým rastie spotreba vysoko návykového cracku medzi socioekonomicky znevýhodnenými skupinami obyvateľstva, pričom dáta z liečební potvrdzujú výrazný rozmach cracku v západnej a strednej Európe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ruský veterán obvinil veliteľov z mučenia vojakov

Kremeľ prisľúbil preveriť virálne video veterána ruskej armády Alexandra Lunina, ktorý v emotívnom odkaze adresovanom prezidentovi Vladimirovi Putinovi obvinil veliteľov bojujúcich na Ukrajine z mučenia a zabíjania vlastných vojakov.

Lunin tvrdí, že vojakov, ktorí odmietli plniť podľa neho „samovražedné rozkazy“ alebo odovzdávať peniaze svojim nadriadeným, zadržiavali v provizórnych väzniciach, mučili ich a následne ich zabili. Bez predloženia dôkazov zároveň uviedol, že prípady maskovali ako nezvestnosť vojakov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že administratíva prezidenta video zatiaľ nepreskúmala, no niektoré tvrdenia označil za zvláštne a prisľúbil ich preverenie.

Video, ktoré sa na Instagrame rýchlo rozšírilo a zaznamenalo milióny pozretí, obsahuje aj hrozbu, že ak Lunin nedostane možnosť vystúpiť pred Putinom v priamom prenose, armáda obráti zbrane proti Kremľu. Nezávislé potvrdenie jeho obvinení zatiaľ neexistuje.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael považuje vesmír za nové bojisko budúcnosti

Izrael výrazne posilňuje svoje vojenské ambície vo vesmíre a pripravuje armádu na budúce konflikty, v ktorých budú satelity, umelá inteligencia a spracovanie dát zohrávať kľúčovú úlohu, informuje portál Jerusalem Post.

Šéfka technologického a digitálneho veliteľstva Izraelských obranných síl (IDF) Yael Grosmanová uviedla, že vesmír sa stáva novým bojiskom a armáda musí byť pripravená čeliť rastúcim hrozbám vrátane útokov na satelity.

Izrael preto investuje do rozvoja satelitnej komunikácie, prenosu veľkých objemov dát aj nových technológií pre vesmírne operácie.

Skúsenosti z konfliktov s Iránom podľa nej potvrdili význam satelitov pri riadení operácií na veľké vzdialenosti. Počas vojen armáda využila desaťtisíce satelitných snímok a rozsiahlu dátovú infraštruktúru na identifikáciu cieľov či koordináciu útokov.

Dôležitou súčasťou modernizácie je aj rozšírenie využitia umelej inteligencie, elektronického boja a obrany proti dronom. Cieľom je vytvoriť jednotný systém, ktorý umožní izraelským ozbrojeným silám rýchlejšie reagovať na budúce hrozby vo vesmíre aj na bojisku.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.