Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA a Irán opäť útočili po incidente v Hormuze

Spojené štáty zaútočili na ciele v Iráne po tom, ako Teherán podľa Washingtonu podnikol dronový útok na nákladnú loď v Hormuzskom prielive. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z porušenia prímeria, na ktorom sa dohodli minulý týždeň.

Americká armáda uviedla, že zasiahla sklady rakiet, dronov a pobrežné radarové stanovištia. Irán tvrdí, že projektil dopadol pri prístave Sirik a jeho námorníctvo následne zaútočilo na americké vojenské ciele v regióne. Podrobnosti o škodách nezverejnil.

Viceprezident USA JD Vance vyhlásil, že Washington prímerie dodržiava a ak má Irán výhrady, má ich riešiť diplomaticky. Zároveň varoval, že ďalšie násilie sa stretne s tvrdou odpoveďou. Iránske Revolučné gardy odkázali, že akékoľvek ďalšie americké útoky vyvolajú ešte rozsiahlejšiu reakciu.

Napriek novej eskalácii sa objavili aj náznaky diplomatického pokroku. Izrael a Libanon podpísali dohodu, ktorá má ukončiť boje medzi Izraelom a proiránskym Hizballáhom. Dokument počíta s odzbrojením Hizballáhu a stiahnutím izraelských jednotiek z Libanonu, no spôsob jeho presadzovania zatiaľ nie je jasný. Hizballáh navyše oznámil, že s dohodou spolupracovať nebude.

(reuters, lud)

Minúta  |  

NATO žiada viac dronov, AI aj silnejšiu protivzdušnú obranu

Európske krajiny musia zásadne zmeniť spôsob prípravy na budúce ozbrojené konflikty, upozornili poprední vojenskí predstavitelia na bezpečnostnej konferencii v Londýne.

Podľa zástupcu vrchného veliteľa síl NATO v Európe Johnnyho Stringera je potrebné viac investovať do masovo vyrábaných a cenovo dostupných technológií, ako sú drony či systémy protivzdušnej obrany, namiesto spoliehania sa výlučne na drahé zbraňové platformy s dlhou výrobou.

Dôležitou prioritou sú aj presné útoky na veľké vzdialenosti, elektronický boj a posilnenie obrany proti raketám s doletom tisícov kilometrov. Stringer zároveň varoval pred rastúcou hrozbou zo strany Ruska vrátane jeho severnej flotily.

Nemecký generál Christian Freuding zdôraznil, že vojna na Ukrajine ukazuje zásadnú premenu pozemného boja a armády musia nakupovať techniku, ktorá je dostupná okamžite.

Vojenskí predstavitelia zároveň poukázali na rastúci význam umelej inteligencie, ktorá výrazne zrýchľuje plánovanie aj riadenie bojových operácií.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Vstup Ukrajiny do EÚ komplikuje ďalšie veto Maďarska

Maďarsko naďalej blokuje ďalší postup prístupových rokovaní Ukrajiny a Moldavska s Európskou úniou. Na piatkovom zasadnutí pracovnej skupiny Rady EÚ pre rozširovanie (COELA) v Bruseli odmietlo schváliť výsledky skríningu rokovacích klastrov 2 až 6 s odôvodnením, že otvorenie ďalších kapitol je predčasné, informuje web Európska Pravda.

Bez tohto súhlasu Európska únia nemôže Kyjevu ani Kišiňovu zaslať výzvu na predloženie rokovacích pozícií, čo je nevyhnutný krok pred otvorením jednotlivých klastrov.

Podľa zdrojov z prostredia EÚ Budapešť zopakovala svoje výhrady už druhýkrát v priebehu týždňa. Podobný postoj zaujala aj na rokovaní COELA 23. júna, keď tvrdila, že jej experti potrebujú viac času na posúdenie dokumentov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom ešte nedávno vyjadril nádej, že zvyšných päť rokovacích klastrov sa podarí otvoriť v najbližších týždňoch. Tento harmonogram je však podľa diplomatických zdrojov čoraz menej reálny.

(mja)

Minúta  |  

Irán podľa Trumpa porušil prímerie útokom na loď pri pobreží Ománu

Americký prezident Donald Trump obvinil Irán z útoku na loď pri pobreží Ománu, ktorý podľa neho porušil prímerie medzi Washingtonom a Teheránom. Na sociálnej sieti Truth Social napísal, že iránsky dron zasiahol hornú palubu plavidla, ktoré však napriek poškodeniu pokračovalo v plavbe.

Dodal, že americké sily následne zostrelili ďalšie tri iránske drony a incident označil za „hlúpe porušenie dohody o prímerí“.

Dvaja americkí predstavitelia predtým agentúre Reuters pod podmienkou anonymity povedali, že za útokom stáli iránske ozbrojené sily.

Napätie zároveň vzrástlo aj v diplomatickej rovine. Irán ostro kritizoval spoločné vyhlásenie Spojených štátov a šiestich krajín Perzského zálivu, ktoré odmietli jeho tvrdenia o práve vyberať poplatky od lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom.

Teherán označil ich postoj za provokatívny a zopakoval, že nad strategickým prielivom chce uplatňovať kontrolu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Výzva za 58 miliónov eur sa zúžila, MIRRI podporí 44 projektov

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR s ministrom Samuelom Migaľom (nominant Smeru) podporí vo výzve na digitálny výskum a vývoj len minimálny počet projektov potrebný na splnenie míľnika Plánu obnovy.

Rezort informoval, že od podpory ďalších úspešných projektov upustil nie pre nedostatok financií alebo nesplnenie podmienok, ale pre silný verejný, mediálny a politický tlak, ktorý podľa Migaľa odsunul odbornú diskusiu do politickej roviny.

Do výzvy za 58 miliónov eur bolo predložených 162 projektov, z ktorých odborným hodnotením uspelo 80. Európska komisia pritom požadovala podporiť minimálne 44 projektov, čo ministerstvo splnilo.

MIRRI zdôraznilo, že výzva obsahovala nadštandardné kontrolné mechanizmy vrátane preverovania rizikových projektov ešte pred ich medializáciou.

Výzvu dlhodobo kritizovala opozícia. Progresívne Slovensko podalo trestné oznámenia a obrátilo sa aj na Najvyšší kontrolný úrad, zatiaľ čo poslankyňa Veronika Remišová žiadala zverejniť hodnotiteľov, bodové poradie aj prínosy jednotlivých projektov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vatikán prerušil ekumenický dialóg s protestantmi

Vatikán a Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe (CPCE) na približne dva roky prerušia oficiálny teologický dialóg. Obe strany zdôraznili, že nejde o ukončenie spolupráce, ale o prestávku, ktorá má umožniť zhodnotiť doterajšie výsledky a určiť podmienky pre pokračovanie rozhovorov. Nové stretnutie plánujú v rokoch 2027 až 2028, informuje portál Infocatólica.

Hlavnou prekážkou sa ukázala byť samotná povaha CPCE, ktorá združuje luteránske, reformované, metodistické a zjednotené cirkvi.

Predstavitelia Vatikánu podľa predsedníčky CPCE Rity Famos opakovane upozorňujú, že ide o partnera bez jednotnej konfesionálnej identity, čo komplikuje tradičný model bilaterálneho dialógu.

CPCE pritom vznikla na základe Leuenberskej dohody z roku 1973, ktorá umožnila vzájomné uznanie kazateľskej služby a spoločné prijímanie medzi viacerými protestantskými cirkvami.

Obe strany však zároveň ocenili, že doterajšie rokovania priniesli lepšie vzájomné porozumenie a pomohli identifikovať oblasti zhody aj otázky, ktoré si vyžadujú ďalšie teologické objasnenie.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.