Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový Zéland zasiahli záplavy, tisíce ľudí sú bez elektriny

Na Novom Zélande zostali po silných búrkach bez elektriny tisíce ľudí. Silná tlaková níž sa krajinou prehnala v piatok a spôsobila záplavy, zosuvy pôdy a dopravné problémy najmä v centrálnych oblastiach vrátane hlavného mesta Wellington.

Energetická spoločnosť Powerco v sobotu evidovala viac ako tritisíc výpadkov. Meteorologická služba MetService uviedla, že po veľmi daždivých a veterných 24 hodinách sa počasie postupne upokojuje.

Úrady však naďalej upozorňujú na trosky a prekážky na cestách, lokálne záplavy a pretrvávajúce riziko zosuvov pôdy vo Wellingtone. Nepriaznivé počasie už v piatok viedlo k zrušeniu približne 200 letov do a z Wellingtonu.

V meste Lower Hutt severovýchodne od metropoly hlásili zaplavené cesty a dva zosuvy pôdy. Nový Zéland má s podobnými následkami silných dažďov skúsenosť aj z januára, keď zosuv pôdy po prudkých zrážkach zabil šesť ľudí v kempe na Severnom ostrove.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Washington sprísňuje zákaz čínskych zariadení

Spojené štáty rozšíria zákaz dovozu telekomunikačných a monitorovacích zariadení od viacerých čínskych výrobcov. Americká Federálna komisia pre komunikácie (FCC) oznámila, že od začiatku júla nebude možné dovážať ani staršie modely zariadení spoločností Huawei, ZTE, Hytera, Hikvision a Dahua určené na využitie vo verejnej bezpečnosti, štátnych budovách či kritickej infraštruktúre.

Doterajší zákaz z roku 2022 sa vzťahoval len na nové modely uvedené na trh po jeho prijatí. Podľa FCC je rozšírenie opatrenia potrebné na ochranu národnej bezpečnosti a zníženie rizík pre americký komunikačný sektor. Úrad zároveň zdôraznil, že zákaz sa netýka zariadení, ktoré už Američania vlastnia.

Washington v uplynulých rokoch sprísňuje obmedzenia voči čínskym technologickým firmám. Vlani zakázal dovoz nových modelov čínskych dronov a tento rok aj nových modelov domácich internetových smerovačov.

FCC zároveň zvažuje ďalší krok, ktorý by americkým telekomunikačným operátorom zakázal prepájať svoje siete s čínskymi telekomunikačnými spoločnosťami. To by prakticky znemožnilo ich pôsobenie v amerických dátových centrách.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Počet obetí zemetrasení vo Venezuele stúpol nad 900

Vo Venezuele pokračujú záchranné práce po dvoch silných zemetraseniach, ktoré krajinu zasiahli v stredu večer.

Podľa najnovšej bilancie zahynulo najmenej 920 ľudí, ďalších 3 360 utrpelo zranenia a 172 osôb zostáva uväznených pod troskami. Úrady zároveň evidujú viac ako 50-tisíc nezvestných.

V piatok popoludní oblasť zasiahlo aj ďalšie zemetrasenie s magnitúdou 4,9, ktoré bolo citeľné v Caracase aj Maracayi.

Najhoršia situácia je v štáte La Guaira, kde obyvatelia a dobrovoľníci stále odstraňujú trosky prevažne holými rukami. Chýba ťažká technika aj dostatočná prítomnosť záchranných zložiek. V niektorých oblastiach sa objavilo rabovanie obchodov.

Do krajiny už začali prichádzať zahraničné záchranné tímy vrátane americkej pomoci. Spojené štáty prisľúbili humanitárnu pomoc vo výške 150 miliónov dolárov a vyslali lode, vrtuľníky i lietadlá na podporu pátrania po preživších.

Záchranári pomocou dronov, termokamier a psov hľadajú ľudí uväznených pod troskami. Odhady americkej geologickej služby naznačujú, že konečný počet obetí môže presiahnuť desaťtisíc, čo by z katastrofy urobilo jedno z najsmrteľnejších zemetrasení v Latinskej Amerike za uplynulé storočie.

(reuters, lud)

Minúta  |  

USA a Irán opäť útočili po incidente v Hormuze

Spojené štáty zaútočili na ciele v Iráne po tom, ako Teherán podľa Washingtonu podnikol dronový útok na nákladnú loď v Hormuzskom prielive. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z porušenia prímeria, na ktorom sa dohodli minulý týždeň.

Americká armáda uviedla, že zasiahla sklady rakiet, dronov a pobrežné radarové stanovištia. Irán tvrdí, že projektil dopadol pri prístave Sirik a jeho námorníctvo následne zaútočilo na americké vojenské ciele v regióne. Podrobnosti o škodách nezverejnil.

Viceprezident USA JD Vance vyhlásil, že Washington prímerie dodržiava a ak má Irán výhrady, má ich riešiť diplomaticky. Zároveň varoval, že ďalšie násilie sa stretne s tvrdou odpoveďou. Iránske Revolučné gardy odkázali, že akékoľvek ďalšie americké útoky vyvolajú ešte rozsiahlejšiu reakciu.

Napriek novej eskalácii sa objavili aj náznaky diplomatického pokroku. Izrael a Libanon podpísali dohodu, ktorá má ukončiť boje medzi Izraelom a proiránskym Hizballáhom. Dokument počíta s odzbrojením Hizballáhu a stiahnutím izraelských jednotiek z Libanonu, no spôsob jeho presadzovania zatiaľ nie je jasný. Hizballáh navyše oznámil, že s dohodou spolupracovať nebude.

(reuters, lud)

Minúta  |  

NATO žiada viac dronov, AI aj silnejšiu protivzdušnú obranu

Európske krajiny musia zásadne zmeniť spôsob prípravy na budúce ozbrojené konflikty, upozornili poprední vojenskí predstavitelia na bezpečnostnej konferencii v Londýne.

Podľa zástupcu vrchného veliteľa síl NATO v Európe Johnnyho Stringera je potrebné viac investovať do masovo vyrábaných a cenovo dostupných technológií, ako sú drony či systémy protivzdušnej obrany, namiesto spoliehania sa výlučne na drahé zbraňové platformy s dlhou výrobou.

Dôležitou prioritou sú aj presné útoky na veľké vzdialenosti, elektronický boj a posilnenie obrany proti raketám s doletom tisícov kilometrov. Stringer zároveň varoval pred rastúcou hrozbou zo strany Ruska vrátane jeho severnej flotily.

Nemecký generál Christian Freuding zdôraznil, že vojna na Ukrajine ukazuje zásadnú premenu pozemného boja a armády musia nakupovať techniku, ktorá je dostupná okamžite.

Vojenskí predstavitelia zároveň poukázali na rastúci význam umelej inteligencie, ktorá výrazne zrýchľuje plánovanie aj riadenie bojových operácií.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Vstup Ukrajiny do EÚ komplikuje ďalšie veto Maďarska

Maďarsko naďalej blokuje ďalší postup prístupových rokovaní Ukrajiny a Moldavska s Európskou úniou. Na piatkovom zasadnutí pracovnej skupiny Rady EÚ pre rozširovanie (COELA) v Bruseli odmietlo schváliť výsledky skríningu rokovacích klastrov 2 až 6 s odôvodnením, že otvorenie ďalších kapitol je predčasné, informuje web Európska Pravda.

Bez tohto súhlasu Európska únia nemôže Kyjevu ani Kišiňovu zaslať výzvu na predloženie rokovacích pozícií, čo je nevyhnutný krok pred otvorením jednotlivých klastrov.

Podľa zdrojov z prostredia EÚ Budapešť zopakovala svoje výhrady už druhýkrát v priebehu týždňa. Podobný postoj zaujala aj na rokovaní COELA 23. júna, keď tvrdila, že jej experti potrebujú viac času na posúdenie dokumentov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom ešte nedávno vyjadril nádej, že zvyšných päť rokovacích klastrov sa podarí otvoriť v najbližších týždňoch. Tento harmonogram je však podľa diplomatických zdrojov čoraz menej reálny.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.