Preskočiť na obsah
  |  

Tropická noc na Kolibe zlomila historický rekord

Bratislava zaznamenala historicky najvyššiu minimálnu dennú teplotu vzduchu. Na meteorologickej stanici na Kolibe neklesla teplota počas noci na sobotu pod 26,3 stupňa Celzia, čo výrazne prekonalo doterajší rekord 24,8 stupňa Celzia zo 4. augusta 2017.

Extrémne teplá noc zasiahla najmä juhozápad krajiny a okolie hlavného mesta. V severnej polovici územia boli rozdiely oproti dňu výraznejšie a nočné teploty tam klesli na znesiteľnejších 17 až 11 stupňov Celzia.

Extrémne počasie pokračuje aj počas dňa, pričom meteorológovia vyhlásil pre takmer celé Slovensko výstrahy pred horúčavami platné od 12:00 do 19:00. Najvyšší, tretí stupeň výstrahy platí pre celý Bratislavský kraj, väčšinu Trnavského a Nitrianskeho kraja a okresy Krupina a Veľký Krtíš, kde môžu teploty presiahnuť 38 stupňov Celzia.

Druhostupňové výstrahy s teplotami nad 35 stupňov zasiahnu Trenčiansky kraj a časti Banskobystrického, Košického či Prešovského kraja, zatiaľ čo zvyšok územia očakáva hodnoty nad 33 stupňov Celzia.

Úrad verejného zdravotníctva SR v tejto súvislosti varuje pred prehriatím organizmu, kolapsmi a v extrémnych prípadoch až úmrtiami. Odborníci apelujú na striktné dodržiavanie pitného režimu, obmedzenie fyzickej aktivity a minimalizáciu pobytu na slnku.

Záchranári pripomínajú dôležitosť ľahkej stravy, pokrývok hlavy a rázne upozorňujú, že deti a zvieratá nesmú zostať v zaparkovaných autách.

(tasr, max)

  |  

Fínsko zrušilo zákaz dovozu a tranzitu jadrových zbraní

Fínsky prezident Alexander Stubb podľa webovej stránky tamojšieho parlamentu podpísal novelu zákona o jadrovej energii, ktorá s platnosťou od 1. júla ruší dlhoročný zákaz dovozu a tranzitu jadrových zbraní cez územie krajiny. Tento krok, ktorý predtým schválil parlament pomerom hlasov 125 ku 61, predstavuje zásadný zlom v bezpečnostnej politike štátu.

Jadrový arzenál spojencov z NATO sa tak potenciálne môže priblížiť k ruským hraniciam, s ktorými Fínsko zdieľa viac než 1 300 kilometrov. Helsinki však objasnili, že daňou za túto zmenu nebude trvalé rozmiestnenie jadrových hlavíc na ich území. Zákon má primárne umožniť príjem, prepravu a podporu presunu týchto zbraní v rámci spoločných operácií Aliancie.

Minister obrany Antti Häkkänen už skôr označil legislatívnu zmenu za historický krok posilňujúci bezpečnosť Fínska aj celého bloku NATO. Pôvodné reštrikcie z roku 1980 podľa neho prestali dávať zmysel po tom, čo krajina v roku 2023 oficiálne vstúpila do Severoatlantickej aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

(max)

  |  

Politici poľskej opozície vrátia Ukrajine vyznamenania

Štyria politici poľskej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) oznámili, že Ukrajine vrátia svoje štátne vyznamenania. Chcú tak podporiť prezidenta Karola Nawrockého v spore medzi Varšavou a Kyjevom o vojnovú históriu.

Vyznamenania vracajú bývalý minister obrany Mariusz Blaszczak, bývalý minister zahraničných vecí Zbigniew Rau, poslanec Marek Kuchcinski a europoslanec Adam Bielan. Trojica politikov PiS napísala, že ide o prejav úcty k obetiam masakru na Volyni, lojality voči prezidentovi a protest proti postupu ukrajinských elít.

Bielan zdôraznil, že jeho krok nie je namierený proti ukrajinskému ľudu. Podľa neho treba Ukrajinu naďalej podporovať v boji proti Rusku, pretože „nepriateľ je v Moskve“.Podobný krok už vo štvrtok oznámil líder PiS Jaroslaw Kaczynski.

Krízu vo vzťahoch oboch krajín vyvolalo rozhodnutie Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po „Hrdinoch Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA)“. UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľala na masakroch civilistov, predovšetkým Poliakov. Spor vyústil až do odobratia Radu Bielej orlice, najvyššieho poľského štátneho vyznamenania. Zelenskyj ho získal v roku 2023.

(tasr, lud)

  |  

Južná Kórea vyslala stíhačky k ruským a čínskym lietadlám

Ruské a čínske vojenské lietadlá v sobotu preleteli cez juhokórejskú zónu protivzdušnej obrany (ADIZ), no nenarušili vzdušný priestor krajiny, uviedla juhokórejská armáda.

Južná Kórea sledovala približne desať vojenských lietadiel a do oblasti vyslala stíhačky, ktoré vykonali taktické manévre pre prípad možného incidentu.

Armáda uviedla, že počas preletu nedošlo k žiadnemu incidentu.

(reuters, lud)

  |  

Texas schválil zoznam povinného čítania s pasážami z Biblie

Texaská školská rada schválila povinný zoznam textov na čítanie pre verejné školy, ktorý obsahuje aj pasáže z Biblie. Opatrenie sa má od roku 2030 týkať viac ako piatich miliónov žiakov. Ide o ďalší krok texaských predstaviteľov, ktorým chcú posilniť prítomnosť konzervatívnych a náboženských hodnôt vo verejnom školstve.

Texas už predtým nariadil, aby vo všetkých verejných školách viselo Desatoro. Toto rozhodnutie začiatkom roka potvrdil aj federálny odvolací súd. Štát tak pokračuje v politike, ktorou sa viaceré republikánmi vedené štáty snažia posilniť prítomnosť kresťanských prvkov vo vzdelávaní.

Podporovatelia tvrdia, že opatrenia vracajú do škôl základné židovsko-kresťanské hodnoty a učenie s historickým významom. Kritici namietajú, že sú v rozpore s ústavným princípom oddelenia cirkvi od štátu. Upozorňujú aj na to, že zoznam obsahuje prevažne diela bielych mužských autorov, hoci väčšinu texaských žiakov tvoria Latinoameričania a černosi.

Organizácia Americans United for Separation of Church and State označila rozhodnutie za pokus vnucovať školám úzky súbor náboženských presvedčení.

(reuters, lud)

  |  

Nový Zéland zasiahli záplavy, tisíce ľudí sú bez elektriny

Na Novom Zélande zostali po silných búrkach bez elektriny tisíce ľudí. Silná tlaková níž sa krajinou prehnala v piatok a spôsobila záplavy, zosuvy pôdy a dopravné problémy najmä v centrálnych oblastiach vrátane hlavného mesta Wellington.

Energetická spoločnosť Powerco v sobotu evidovala viac ako tritisíc výpadkov. Meteorologická služba MetService uviedla, že po veľmi daždivých a veterných 24 hodinách sa počasie postupne upokojuje.

Úrady však naďalej upozorňujú na trosky a prekážky na cestách, lokálne záplavy a pretrvávajúce riziko zosuvov pôdy vo Wellingtone. Nepriaznivé počasie už v piatok viedlo k zrušeniu približne 200 letov do a z Wellingtonu.

V meste Lower Hutt severovýchodne od metropoly hlásili zaplavené cesty a dva zosuvy pôdy. Nový Zéland má s podobnými následkami silných dažďov skúsenosť aj z januára, keď zosuv pôdy po prudkých zrážkach zabil šesť ľudí v kempe na Severnom ostrove.

(reuters, lud)